Irídium

Irídium (iridium)
osmium ← irídium → platina Rh ↑ Ir ↓ Mt 77 Periodická tabuľka 6. perióda, 9. skupina, blok d platinové kovy, prechodné prvky, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	192,217 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d7 6s2
Atómový polomer	136 pm
Kovalentný polomer	141 pm
Kovový polomer	136 pm
Iónový polomer pre: Ir4+	68 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,20 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 880 kJ.mol−1 2: 1 600 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III, IV, VI, VIII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	22,56 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 2 739 K)	19 kg·dm−3
Teplota topenia	2 739 K (2 465,85 °C)
Teplota varu	4 701 K (4 427,85 °C)
Sk. teplo topenia	41,12 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	563 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	25,10 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 2 713 2 957 3 252 3 614 4 069 4 659
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	47,1 nΩ·m
Tep. vodivosť	147 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	6,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	4 825 m·s−1
Youngov modul	528 GPa
Pružnosť v šmyku	210 GPa
Objemová pružnosť	320 GPa
Poissonovo č.	0,26
Tvrdosť (Mohs)	6,5
Tvrdosť (Brinell)	1 670 MPa
Reg. číslo CAS	7439-88-5
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  188Ir synt. 1,73 d. ε 1,64 188Os  189Ir synt. 13,2 d. ε 0,532 189Os  190Ir synt. 11,8 synt. ε 2,000 190Os 191Ir 37,3 % stabilný s 114 neutrónmi  192Ir synt. 73,827 d. β- 1,460 192Pt synt.   ε 1,046 192Os 193Ir 62,7 % stabilný s 116 neutrónmi  194Ir synt. 19,3 h. β- 2,247 194Pt
Commons ponúka multimediálny obsah na tému irídium.
Chemický portál

Irídium (lat. iridium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ir a protónové číslo 77. Často sa mu hovorí aj „vesmírny prvok“, lebo na Zemi sa nachádza prevažne v meteoritoch. Tento prvok je vďaka svojej mimoriadnej chemickej odolnosti legovaný do zliatin s ródiom a platinou, ktoré sa používajú na výrobu odolných chemických nádob na rozklady vzoriek tavením alebo spaľovaním za vysokých teplôt. Ide v poradí o druhý prvok s najväčšou hustotou (hneď za osmiom). V sklárskom priemysle slúžia tieto zliatiny ako materiál do špeciálnych pecí na ťahanie optických vlákien. Prvotné medzinárodné etalóny dĺžkovej miery 1 m a hmotnosti 1 kg boli vyrobené zo zliatiny platiny s irídiom.

V automobilovom priemysle sa z irídia vyrábajú elektródy zapaľovacích sviečok s mimoriadnou životnosťou alebo na prácu v extrémnych podmienkach, napríklad na motory pretekárskych automobilov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému irídium