Poľovný pes

Poľovné psy predstavujú skupinu plemien, ktoré sa využívajú, ako už ich označenie naznačuje, prevažne k lovu. Ich spoločným znakom je výborne vyvinutý lovecký pud, ktorý človek usmerňuje výcvikom pre svoje účely.

Dnes delíme poľovné psy podľa spôsobu lovu do šiestich hlavných skupín na:

1. stavače- psy patriace k skupine FCI číslo VII. Ide o psy pracujúce s vysokým nosom (t. j. nejdú po stope s nosom pri zemi, ale vetria so zdvihnutým nosom). Ich typickou vlastnosťou je, že vystavujú zver (t. j. majú strnulý postoj a zdvihnutú jednu prednú labu).
2. sliediče - psy patriace k skupine FCI číslo VIII. Ide o plemená šľachtené a cvičené pre prácu v neprehľadnom, kríkmi a porastom zarastenom teréne na vyháňanie drobnej zvery. Pracujú s nízkym nosom (t. j. čuchajú stopu s nosom pri zemi) a na teplej stope (t. j. čerstvej stope) by mali byť hlasní (t. j. mali by štekať)
3. retrívre (prinášače) - psy patriace k skupine FCI číslo VIII. Sú to psy s vrodenou schopnosťou aportovať. Zvyčajne majú dobrú čuchovú pamäť a vyznačujú sa priateľskou povahou a vynikajúcou ovládateľnosťou. Do tejto kategórie sa môžu zaradiť aj vodné psy.
4. duriče - psy patriace k skupine FCI číslo V a VI. Patria k najstarším loveckým plemenám. Sú schopní nájsť zver aj v húštinách a hlasno ju nahnať k poľovníkovi. Typické vlastnosti týchto plemien sú vytrvalosť a výnimočný orientačný zmysel.
5. farbiare - psy patriace k skupine FCI číslo VI. Sú to špecialisti na dohľadávanie jelenej a danielej zvery. Majú vynikajúci čuch a sú schopní sledovať aj pomerne starú stopu.
6. brlohári - psy patriace k skupine FCI číslo III. a IV. Do tejto skupiny patria teriéry (s výnimkou vysokých teriérov ako napr. airedalský teriér) a jazvečíky. Typická vlastnosť týchto plemien je odvaha a schopnosť samostatne pracovať.

Toto rozdelenie však nevystihuje úplne presnú špecializáciu plemien, pretože rôzne plemená teriérov sú upotrebiteľné nielen ako norníci, ale dajú sa nasadiť rôzne. V dnešnej dobe je nepraktické špecializovať výcvik psa na jednu oblasť poľovníctva. Vlastnosti väčšiny plemien sa prekrývajú a preto sa dajú využiť širšie. Stavače aj sliediče sa dajú s podobným výsledkom nasadiť na prácu na poli i v lese a teriér môže byť aj dobrým duričom.^[1]

Tichá, V.; Tichý, J.: Atlas plemen loveckých psů. Jiří Flégl-Vega, Praha 2003, ISBN 80-903186-0-6

1. ↑ pozri Tichá/Tichý s.48

Tento článok týkajúci sa psov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.