Náboženské násilie

Náboženské násilie je pojem, ktorý pokrýva fenomén, v ktorom je náboženstvo, v celej jeho diverzite, buď objektom alebo subjektom násilného správania.^[1] Náboženské násilie je násilie motivované reakciou na náboženské zásady, texty či doktríny. Zahŕňa násilie proti nenáboženským inštitúciám, osobnostiam, objektom či aspektom a cieľom napadnutého náboženstva. Náboženské násilie neznamená len násilie spáchané náboženskými skupinami, ale tiež zahŕňa činy svetskej spoločnosti voči tej náboženskej.

Náboženské násilie je prirodzený kultúrny proces, ktorého vysvetlenie závisí na kontexte. Má tendenciu dávať veľký dôraz na symbolický aspekt činov. Celkovo je náboženské násilie páchané z veľkého množstva ideologických dôvodov, ktoré sú často len jedným z mnohých ďalších skrytých dôvodov, najmä sociálnych či politických.

Charles Selengut charakterizuje frázu „náboženstvo a násilie“ ako „zotriasanie“, prehlasujúc že „náboženstvo je opozitné k násiliu a silou pre mier a zmierenie“. Uznáva však, že „história a písma sväté svetových náboženstiev rozprávajú príbehy násilia a vojen tak ako aj príbehy o mieri a láske“.^[2]