Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Mamut srstnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mamut srstnatý
0.40 – 0.0037 mil. stredný pleistocén – raný holocén
↓

Najväčší európsky exemplár, samec v Südostbayerisches Naturkunde- a Mammut-Museum, Siegsdorf
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Mammuthus primigenius
Blumenbach, 1799
Synonymá
Elephas primigenius Blumenbach, 1799
Elephas mammonteus Cuvier, 1799
Mammuthus boreus Brookes, 1828
Mammonteus primigenius Osborn, 1924
Elephas boreus Hay, 1924

Mapa znázorňujúca modrou farbou neskoré pleistocénne rozšírenie M. primigenius (svetlo modrá časť bola v tom čase pevnina), odvodená z fosílnych nálezov
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mamut srstnatý[1][2] (iné názvy: srstnatý mamut[2], mamut[3][4][5][6], zastarano: ma(m)muth [7][8], mammut[9], slon predpotopný[8], predpotopný slon[7], praveký slon[7][10], veľ-slon[8]; lat. Mammuthus primigenius alebo Mammonteus primigenius, staršie Elephas primigenius) je vyhynutý druh mamuta, ktorý žil od pleistocénu až do svojho zániku v ranom holocéne. Bol to jeden z posledných druhov mamutov, ktoré začínali druhom Mammuthus subplanifrons na začiatku pliocénu. Mamut srstnatý sa od Mammuthus trogontherii oddelil asi pred 400 000 rokmi vo východnej Ázii. Jeho najbližším existujúcim príbuzným je slon ázijský (Elephas maximus)[11]. Vzhľad a správanie tohto druhu patrí medzi najlepšie preskúmané z pravekých zvierat, pretože sa dochovali zmrazené pozostatky tiel na Sibíri a Aljaške, ako aj kostry, zuby, obsah žalúdka, trus a kresby zo života v pravekých jaskynných maľbách (Chauvetova jaskyňa, Combarelles a Font-de-Gaume). Pozostatky mamutov boli v Ázii dlho známe, než ich v 17. storočí objavili Európania. Pôvod týchto pozostatkov bol dlho predmetom diskusií a často sa vysvetľovali ako ostatky mýtickej bytosti. V roku 1796 Georges Cuvier identifikoval mamuta ako vyhynutý druh slona.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol veľký približne ako súčasné africké slony (Loxodonta). Samce mali výšku v ramenách od 2,7 do 3,4 m a vážili do 6 ton. Samice dosiahli výšku v ramenách 2,6 – 2,9 m a vážili do 4 ton. Mláďa pri narodení vážilo asi 90 kg. Počas poslednej doby ľadovej bol dobre prispôsobený chladnému prostrediu. Bol pokrytý srsťou, s kontúrovou srsťou z dlhých ochranných chlpov (90 cm[12]) a kratšou podsadou. Farba srsti sa menila od tmavej, ryšavej po svetlú. Uši a chvost boli krátke, aby sa minimalizovali omrzliny a strata tepla. Pod pokožkou mal 8 centimetrovú vrstvu tuku[13]. Mazové žľazy vylučovali do srsti mastný olej a zlepšovali jej tepelnú izoláciu[13]. Mal zakrivené kly dlhé do 4 m[13] a štyri stoličky, ktoré boli počas života jednotlivca vymenené šesťkrát. Jeho správanie bolo podobné správaniu moderných slonov, kly a chobot používal na manipuláciu s predmetmi, na boj a hľadanie potravy. Stravu tvorili hlavne trávy a šachorovité s časťami kríkov, stromov[12] ale aj byliny, kvety a lišajníky. Jednotlivci pravdepodobne dosahovali vek 60 rokov. Jeho biotopom bola mamutia step, chladná otvorená tundra s roztrúseným lesným porastom, ktorá sa tiahla cez severnú Euráziu a Severnú Ameriku.

Vyhynutie

[upraviť | upraviť zdroj]

Existoval súčasne s ľuďmi, ktorí používali jeho kosti a kly na výrobu umeleckých predmetov, nástrojov a obydlí. Lovil sa tiež pre potravu. Na konci pleistocénu pred 12 000 rokmi vyhynul na väčšine pevniny, ďalších 2 000 rokov prežíval na Tajmýrskom polostrove[14]. S najväčšou pravdepodobnosťou bol dôvod na vyhynutie zmena klímy a následné zmenšenie biotopu, lov ľuďmi[15] alebo ich kombinácia[16]. Izolované populácie prežili na ostrove Saint Paul Island pred 5 600 rokmi a na Wrangelovom ostrove pred 4 000 rokmi[17]. Tieto zvyškové ostrovné populácie boli zakrpatené[14]. Po vyhynutí mamutov ľudia pokračovali v používaní slonoviny ako suroviny, čo je tradícia, ktorá pokračuje dodnes.

Projekt genómu mamuta bol dokončený v roku 2015[18]. Podľa neho sa navrhlo viac spôsobov na oživenie mamuta, žiadny však nie je zatiaľ uskutočniteľný.

Na území Slovenska existuje viac ako 200 lokalít, kde sa našli pozostatky mamuta. Nachádzajú sa hlavne v náplavoch riek. Najkomplexnejšie zachovalá kostra mamuta srstnatého sa našla v Senci v roku 1961[19].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BARTÍK, Juraj. Dejiny Bratislavy : na križovatke kultúr : [od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia]. Bratislava : Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. S. 44.
  2. ↑ a b HOLEC, P. Mammuthus trogontherii (POHLIG, 1885) (Proboscidea, Mammalia) v riečnych Pieskoch a štrkoch Pri obci Okoč na juhozápadnom Slovensku. In: Folia faunistica Slovaca, 19 (1): 1–4, 2014 [1]
  3. ↑ KRŠÁK, Pavol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. 559 s. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 21.
  4. ↑ NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. [s.l.] : Obzor, 1986. 1028 s. S. 697.
  5. ↑ mamut. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  6. ↑ mamut. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava:Obzor, 1983, S. 350
  7. ↑ a b c Obzor. 5. 5. 1866, č. 13, S. 99 [2]
  8. ↑ a b c PAULINY-TÓTH, Viliam. Sokol (obrazkovy casopis pre zabavu a poucenie). [s.l.] : Skarnicl, 1864. 488 s. S. 134.
  9. ↑ Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. [s.l.] : Matica slovenská, 1899. 768 s. S. 270.
  10. ↑ PURKYNĚ, Jan Evangelista; Jan Krejčí. Ziva (časopis přírodnický). [s.l.] : s.n., 1854. 402 s. S. 205.
  11. ↑ GEE, Henry. Memories of mammoths [online]. nature.com, 08 February 2006, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b Stephen O. MacDonald; COOK, Joseph A.. Recent mammals of Alaska. [s.l.] : University of Alaska Press, 2009. 387 s. ISBN 978-1-60223-047-7. (po anglicky)
  13. ↑ a b c PIPER, Ross. Extinct Animals: An Encyclopedia of Species that Have Disappeared during Human History (An Encyclopedia of Species that Have Disappeared during Human History). [s.l.] : ABC-CLIO, 2009. 204 s. ISBN 978-0-313-34988-1. S. 74. (po anglicky)
  14. ↑ a b TURVEY, Sam. Holocene Extinctions. [s.l.] : OUP Oxford, 2009. 352 s. ISBN 978-0-19-953509-5. (po anglicky)
  15. ↑ William J. Ripple, Blaire Van Valkenburgh. Linking Top-down Forces to the Pleistocene Megafaunal Extinctions [online]. BioScience, Volume 60, Issue 7, July/August 2010, Pages 516–526,, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Andrew R. Solow, David L. Roberts, and Karen M. Robbirt. On the Pleistocene extinctions of Alaskan mammoths and horses [online]. pnas.org, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Thriving or surviving? The isotopic record of the Wrangel Island woolly mammoth population [online]. sciencedirect.com, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ GHOSH, Pallab. Mammoth genome sequence completed [online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ SENECKÝ MAMUT – 51 rokov od jeho objavu (prednáška, 24. október 2012, 19.00) [online]. msks-senec.sk, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Woolly mammoth na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mamut_srstnatý&oldid=7927571“