Tundra

Tundra (z fín. tunturi - bezlesná, holá krajina) je vegetačný typ polárneho a subpolárneho pásma. Ročná priemerná teplota je v tundrách nižšia ako 0 °C, charakteristická je preto dlhodobo zamrznutá pôda – permafrost. V pôde sa nachádza aj 1 m ľadu a ten nedovoľuje prenikaniu vody do pôdy, ani prechodu koreňov.

Tundra sa nachádza v najsevernejších oblastiach Európy, Ázie a Ameriky, v Grónsku a na priľahlých ostrovoch (arktická tundra)^[1]; na južnej pologuli v najsevernejších oblastiach Antarktídy a na priľahlých ostrovoch (antarktická tundra)^[2]. Pod pojmom tundra tiež rozumieme podobne vyzerajúce územie vysoko v horách (alpská tundra)^[1].

Flóra tundry nie je pestrá. Rastliny sú plytko zakorenené, dosahujú vysoký vek, vzhľadom na pomalý rast (kríky až do 200 rokov). Smerom k hranici lesa prechádza tundra do lesotundry. Len malé množstvo vegetácie dokáže prežiť a preto rastliny využívajú každú výhodu, ktorá sa im naskytne - svahy otočené na juh alebo terén s dostatkom vody. Rozklad materiálu je veľmi spomalený, kvôli tomu je v tundre málo výživných látok.

Vody je tu dostatok, ale väčšinou je v pevnom skupenstve. Pôda je trvalo zamrznutá (permafrost), cez krátke leto rozmŕza iba slabá povrchová vrstva. Vegetačná doba je veľmi krátka, teploty sú nízke a väčšinu času je tu vysoká snehová pokrývka.^[3]

Biodiverzita tundry je veľmi nízka. Drsné podmienky znášajú zo semenných rastlín iba na to prispôsobené byliny a nízke kríky. Veľkú časť vegetácie tvoria machorasty a lišajníky. Väčšina organickej hmoty je viazaná vo forme odumretej biomasy, ktorej rozklad a využitie je spomaľované chladom. Živočíchy sú výrazne adaptované na extrémne podmienky a pred obdobím najväčšieho chladu sa sťahujú viac na juh do teplejších oblastí (napríklad sob karibu) alebo ho prečkajú v hibernácii. Rastliny rastú veľmi pomaly, čo sa prejavuje okrem iného vysokou citlivosťou tundrových ekosystémov na poškodenie – pri ničení vegetácie na veľkej ploche sa pôvodný stav môže obnovovať celé desaťročia či dokonca storočia so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.^[4]

Arktická tundra sa rozkladá na severnej pologuli, severne od pásma tajgy. Pomenovanie "tundra" sa vzťahuje len na oblasti, kde spodnú pôdu tvorí permafrost, teda trvalo zamrznutá pôda. Patria tu rozľahlé oblasti severného Ruska a Kanady.^[5] Polárna tundra je domovom niekoľkých etník, ktorí sa živia prevažne kočovným pasením sobov, ako sú Nganasania a Nenci v oblasti permafrostu (a Saamovia v Laponsku).

Krajina v arktickej tundre je holá a väčšinu roka je zamrznutá do hĺbky od 25 cm do 90 cm. Sú to nevhodné podmienky na rast stromov. Na kamenistej zemi sa udržia len isté druhy arktickej vegetácie, nízko rastúce druhy rastlín ako sú machy, rôzne druhy vresu (Ericaceae šucha čierna a medvedica alpská) a lišajníka.

V polárnych oblastiach tundry sa striedajú dve ročné obdobia: zima a leto. Počas zimy je veľmi chladno a tmavo s priemernou teplotou približne −28 °C. Občas padne teplota na −50 °C. Ale extrémne nízke teploty v tundre nedosahujú také nízke teploty, aké možno zažiť v tajge nižšie na juhu. Napríklad najnižšie teploty v Rusku alebo Kanade boli zaznamenané v oblastiach južne od hornej hranice lesa. Počas leta keď teploty mierne stúpnu, najvyššia vrstva sezónne zamrznutej pôdy sa roztopí a zanechá pôdu premočenú. Tundra je počas teplých mesiacov popretkávaná močarinami, jazerami, bahniskami a potokmi. Denné teploty počas leta stúpnu na približne 12 °C, ale často klesnú aj na 3 °C alebo pod bod mrazu.

Mnohé oblasti arktickej tundry v Kanade a Rusku sú chránené v rámci programu Akčný plán pre biodiverzitu (BAP).^[6]

Tundra je zvyčajne veľmi veterná, rýchlosť vetra dosahuje 50–100 km/h. Má takmer púštny charakter, pretože ročný úhrn zrážok dosahuje len 150–250 mm. Najviac zrážok spadne počas leta. Napriek slabým zrážkam je aj vyparovanie relatívne minimálne. V lete sa permafrost rozmrazí len do takej miery, že rastliny dokážu vyrásť a rozmnožiť sa, ale keďže je pôda nižšie zamrznutá, voda nedokáže preniknúť hlbšie a tak vznikajú jazerá a močariny typické pre letné obdobie. Prirodzene sa tu hromadia zásoby horľavín a podľa druhu a množstva vegetácie v oblasti vznikajú lesné požiare. Suchšie nížiny zažívajú požiare častejšie než vlhkejšie vysočiny. Výskum na Aljaške ukázal, že požiare sa vracajú v pravidelných intervaloch, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 150 až 200 rokov.^[7]

Biodiverzita tundry je nízka: nachádza sa tu 1700 druhov cievnatých rastlín a iba 48 druhov suchozemských cicavcov, hoci každoročne sa močariny stávajú domovom miliónov migrujúcich vtákov^[8]. Spomenúť môžeme niekoľko druhov rýb, ale len málo druhov žije vo veľkých spoločenstvách. Medzi zaujímavé druhy vyskytujúce sa v arktickej tundre patrí čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum), šucha čierna (Empetrum nigrum), dutohlávka sobia (Cladonia rangiferina), brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea), a „labradorský čaj“ (Rhododendron groenlandicum). Zo zvierat spomeňme soba karibu, pižmoňa, zajaca polárneho, líšku polárnu, belaňu tundrovú, snehuľu tundrovú (Lagopus lagopus), hraboša (Myodes rutilus), lemíka, a pri oceáne nájdeme dokonca aj medveďa bieleho.^[9][10] V tundre sa vôbec nenachádajú studenokrvné živočíchy ako sú žaby alebo jašterice.

Kvôli drsnému podnebiu arktickej tundry nevidno v tejto časti sveta veľa ľudskej aktivity, hoci niektoré oblasti sú bohaté na prírodné zdroje ako ropa, zemný plyn a urán. V poslednom období sa to mení a človek je aktívnejší na Aljaške, v Rusku a iných častiach sveta (napríklad Jamalsko produkuje 90% ruského zemného plynu).^[11]

Antarktická tundra sa nachádza v Antarktíde a priľahlých arktických a subarktických ostrovoch (napr. Antarktický polostrov, Južné Shetlandy, Južná Georgia, Južné Sandwichove ostrovy a Kergueleny). Klíma Antarktídy je prevažne príliš chladná a suchá na to, aby sa tu udržala vegetácia a väčšina územia je pokrytá ľadom. Ale v niektorých častiach kontinentu, najmä na Antarktickom polostrove sa nachádzajú oblasti skalnatej pôdy schopnej poskytnúť podmienky na život. Flóra pozostáva prevažne z 300–400 druhov lišajníkov, 100 druhov machu, 25 pečeňoviek a približne 700 suchozemských a vodných druhov rias, ktorým sa darí prežiť na odhalených skalách na pobreží kontinentu. Na severnej a západnej strane Antraktického polostrova sa vyskytujú dva antarktické kvitnúce druhy : Deschampsia antarctica a Colobanthus quitensis. ^[12]Na rozdiel od arktickej tundry antarktická tundra sa nemôže pýšiť veľkou škálou cicavcov, hlavným dôvodom je fyzická vzdialenosť od iných kontinentov. Morské cicavce a morské vtáky, vrátane čajok a tučniakov obývajú pobrežné oblasti a človek importoval niektoré menšie cicavce ako sú zajace a mačkovité šelmy na niektoré subantarktické ostrovy. Medzi ekoregión Tundra subantarktických ostrovov protinožcov patrí súostrovie Bounty, Aucklandove ostrovy, Ostrovy protinožcov, Campbellove ostrovy a ostrov Macquarie.^[13] Medzi endemické druhy v tomto regióne patria Corybas dienemus a Corybas sulcatus, jediný subantarktický druh orchidey, tučniak bielolíci a albatros hnedo-biely.^[13]

Existujú pochybnosti, či Magellanská slatina, na západnom pobreží Patagónie môže byť považovaná za tundru. Fytogeograf Edmundo Pisano ju nazval tundrou (španielsky tundra Magallánica), pretože považoval za kľúčové, že nízke teploty tam znemožňujú rastlinám rásť.^[14] Flóra a fauna Antarktídy a antarktických ostrovov (južne od 60° južnej zemepisnej šírky) sú chránené Antarktickou zmluvou.^[15]

Alpská tundra sa vyskytuje vo vysokých nadmorských výškach. Je tiež bez lesného porastu, ale aj bez permafrostu. Alpská pôda je zvyčajne bohatšia na použiteľnú vodu než klasická tundra. Vo svojej spodnej časti alpská tundra prechádza do horského lesa (tento prechod sa nazýva horná hranica lesa). Zakrpatené lesy ležiace v ekotóne les – tundra (na hornej hranici lesa) sú známe ako Krummholz.

Flóra alpskej tundry je charakteristická rastlinnými druhmi, ktoré rastú nízko pri zemi, patria medzi trvalky, rastliny čeľade šachorovité (Cyperaceae), polokry, vankúšovité rastliny, machy a lišajníky.^[16] Rastliny sú prispôsobené tvrdým podmienkam alpského prostredia: nízkym teplotám, suchu, ultrafialovému žiareniu a krátkemu obdobiu rastu.

Podnebie v tundre sa zvyčajne zhoduje s Köppenovou klasifikáciou podnebia ET, čo znamená že aspoň jeden mesiac tu má priemernú teplotu dostatočne vysokú na roztopenie snehu (0 °C), ale priemerná teplota nijakého mesiaca nepresiahne 10 °C. Hranica chladu sa zhoduje s EF klímou (trvalý ľad a sneh). Hranica tepla zodpovedá oblasti smerom k zemskému pólu alebo výškovej hranici lesa, odkiaľ sa klíma stupňuje do subarktickej klímy označovanej Dfd, Dwd a Dsd (extrémne zimy ako na Sibíri), Dfc typická pre Aljašku, Kanadu, časti Škandinávie, Európsku časť Ruska a západnú Sibír (studené zimy s mrazivými mesiacmi), alebo dokonca Cfc (žiaden mesiac nie je chladnejší ako −3 °C ako v niektorých častiach Islandu a najjužnejšej časti Južnej Ameriky). Podnebie v tundre je spravidla nepriaznivé pre dreviny aj na miestach, kde sú zimy podľa polárnych štandardov viac-menej mierne, napríklad na Islande.

Napriek faktu, že kategória ET má rôznorodé klimatické podmienky (zrážky, extrémne teploty a pomerne mokré a suché obdobia), táto kategória sa málokedy ďalej člení. Dažďové a snehové zrážky sú slabé kvôli nízkemu vyparovaniu vody v chladnej atmosfére, ale potencionálna evapotranspirácia je zvyčajne extrémne nízka. To spôsobuje, že zem je premočená, plná mokradí a močiarov aj tam, kde spadne toľko zrážok ako na púštiach v nízkej alebo strednej zemepisnej šírke. Množstvo lokálnej tundrovej biomasy závisí viac od miestnej teploty ako od množstva spadnutých zrážok.

Mesto Ushuaia na južnom výbežku Argentíny je pozoruhodné tým, že má polárne podnebie (ET) podľa Köppenovej klasifikácie podnebia, pretože najteplejší mesiac január má najnižšiu teplotu 9.7 °C a zároveň žiaden iný mesiac v roku nemá najnižšiu teplotu pod stupeň mrazu. Najchladnejší mesiac jún má najnižšiu teplotu 1.7 °C.

Príklady miest s tundrovým podnebím:

• Cerro de Pasco, Peru^[17]
• Longyearbyen, Nórsko^[17]
• Iqaluit, Kanada^[18]
• Kergueleny, Francúzske južné územia (Francúzsko)^[19]
• Nuuk, Grónsko (Dánsko) ^[20]
• Apartaderos, Venezuela^[21]
• Grytviken, Južná Georgia (Veľká Británia)^[22]
• Tiksi, Rusko^[23]
• Uyuni, Bolívia^[24]
• Murghob, Tadžikistan^[25]
• Mount Wellington, Austrália^[26]
• Faerské ostrovy (Dánsko)^[27]
• Putre, Čile^[28]
• Kalaallit Nunaat, juh Grónska^[29]
• Coranzuli, Argentína^[30]
• Campbellov ostrov, Nový Zéland^[31]
• Cairn Gorm, Veľká Británia^[32]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tundra

Geografický portál Portál vied o Zemi

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Tundra na anglickej Wikipédii a Tundra na českej Wikipédii.