Lascaux (jaskyňa)
Decorated Grottoes of the Vézère Valley* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | Francúzsko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, iii |
Identifikačné č. | 85 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 45°3′27″S 1°10′12″V / 45,05750°S 1,17000°VSúradnice: 45°3′27″S 1°10′12″V / 45,05750°S 1,17000°V |
História zápisu | |
Zápis | 1979 (3. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Praveké umenie | |
Megalitické stavby v Karnaku, Francúzsko | |
Základné údaje | |
---|---|
Trvanie: | 40000 pred Kr. – 2000 pred Kr. |
Filozofia: | praveké náboženstvá, manizmus, kult slnka, kult Veľkej Matky |
Autori | |
Architektúra: | Stonehenge, Karnak, Klobuky, El Infiernito, Brodgar |
Sochárstvo: | Venuša (soška), Moravianska venuša, Venuša z Lespugne, Barčianska Venuša, Venuša z Willendorfu |
Hudba: | bubnová reč, tónová reč |
Maľba: | Lascaux, Altamira |
Dejiny umenia | |
Lascaux je jaskynný komplex v juhozápadnom Francúzsku v údolí rieky Vézére v srdci historického kraja Périgord Noire, preslávený vďaka jaskynným maľbám. Od roku 1979 patrí súbor jaskýň v údolí Vézére k lokalitám svetového dedičstva UNESCO[1]. Jaskyňa sa nachádza 2 kilometre južne od obce Montignac v departmente Dordogne. Iba 24 kilometrov odtiaľ je obec Les Eyzies-de-Tayac pri ktorej sa nachádza jaskyňa Cro-Magnon s nálezom cromagnonského človeka.[2]
História objavu
[upraviť | upraviť zdroj]Jaskyňu objavili 12. septembra roku 1940 štyria miestni chlapci: Marcel Ravidat, Jacques Marsal, Georges Agnel, Simon Coencas. Objav oznámili svojmu učiteľovi, Leónovi Lavalovi. Ten si bol jaskyňu obzrieť 19. septembra. Ihneď vytušil, akú dôležitosť má tento objav. Výskum začal len pár dni po objave, konkrétne 21. septembra. Ujal sa ho Henri Breuil. Medzi ďalších bádateľov, ktorí sa venovali výskumu jaskyne, patria: Henri Bégouën, Séverin Blanc, André Glory, Norbert Aujoulat. Do konca druhej svetovej vojny bol však objav spoločnosti zatajený. Jaskyňa bola verejnosti prístupná až od roku 1948[3]
Význam jaskyne
[upraviť | upraviť zdroj]Maľbám v jaskyni sa prisudzuje rôzny význam. Veľmi pravdepodobný je ich súvis s loveckou mágiou. Často sa interpretujú ako zobrazenie príbehu o love. Vedú sa však diskusie aj o tom, či by maľby nemohli byť akýmsi kalendárom, alebo astronomickou mapou. Nachádza sa tu okolo 2000 malieb a rytín, z toho asi na 900 z nich sú znázornené zvieratá. Napr. býci, kone, jelene, soby (a vyhynuté príbuzne druhy), zubry (bizóny), vlci, divé mačky, nosorožec a dokonca aj mýticka bytosť – jednorožec. Je tu ale taktiež veľa rytín, ktorých význam sa nepodarilo odhadnúť. Jaskyňa pravdepodobne slúžila ako posvätné miesto na uskutočňovanie rituálov ľudí tej doby. Svedčí o tom umiestnenie malieb hlboko v jaskyni. V týchto častiach ľudia neprebývali, žili bližšie pri vchode, a hlboko do jaskyne vchádzali len výnimočne.[4]
Opis jaskyne a malieb
[upraviť | upraviť zdroj]Jaskyňa býva obvykle členená na sedem častí: Býčia sieň, Axiálny výklenok, Chodba, Loď, Sieň mačkovitých šeliem, Apsida, Šachta. Býčiu sieň tvorí oválna sála zdobená štyrmi praturmi, z ktorých najväčší meria 5,3 metra. Vľavo na túto sieň nadväzuje Axiálny výklenok, ktorý pozostáva z asi 50 metrov dlhej chodby. Na stenách i na strope sú tu mimoriadne husto zobrazené kone, pratury a bizóny. Napravo od Býčej siene začína Chodba, ktorá ústi do vysokej sály s mnohými zmiešanými maľbami a rytinami. Táto časť pokračuje v 2 dvoch úzkych, ťažko prístupných, klesajúcich chodbách. Vpravo vedúcej chodbe sa hovorí Šachta a považuje sa za jedno z najfascinujúcejších miest v jaskyni. Nachádza sa tu jedna z najznámejších malieb jaskyne. Maľba zdanlivo mŕtveho muža, na ktorého útočí bizón. Mužova zbraň sa dotýka brucha zvieraťa a vedľa muža sedí na konári vták. Práve tento vták, symbol šamanstva, prinútil odborníkov reinterpretovať tento výjav. Predtým sa považoval za zobrazenie nehody počas poľovačky, dnes mnohí predpokladajú že ide o zobrazenie šamana v extáze. Pokračovanie jaskyne naľavo od Chodby je pomenované Apsida a najznámejšou maľbou tejto oblasti je zobrazenie piatich jeleních hláv. Najvzdialenejším koncom jaskyne je Sieň mačkovitých šeliem.[2]
Replika
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1963 musela byť jaskyňa uzavretá, a preto sa vedci rozhodli utvoriť repliku, aby mohla verejnosť naďalej obdivovať krásu malieb. Replika sa nachádza iba 200 metrov od vchodu do pôvodnej jaskyne. Pracovala na nej Monique Peytral a tím ďalších dvadsiatich umelcov. Replika bola sprístupnená po desiatich rokoch práce v roku 1983. Sú v nej zrekonštruované celé časti jaskyne – Býčia sieň a Axiálny výklenok.[5]
Ohrozenie
[upraviť | upraviť zdroj]V 50. rokoch navštevovalo jaskyňu denne vyše 1000 návštevníkov. Umelé osvetlenie, zvýšená teplota a zvýšená vlhkosť (kvôli vydychovanej vode) viedli k ničeniu malieb. V roku 1958 bol na žiadosť Historic Monument Commision v jaskyni inštalovaný gigantický klimatizačný systém, ktorý mal znižovať vlhkosť. Ten však problémy nevyriešil. Vlhkosť bola naďalej vysoká a na maľbách sa usadzovali riasy. Odborníci sa o jaskyňu začali obávať, a tak ju v januári 1963 radšej pre verejnosť uzavreli.[3] Od roku 1979, Lascaux, spolu s ostatnými jaskyňami doliny Vezére, patrí k lokalitám svetového dedičstva UNESCO.[6] Jaskyňa však čelí mnohým hrozbám ešte aj v 21. storočí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Prehistoric Sites and Decorated Caves of the Vézère Valley
- ↑ a b Lascaux. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 465 – 466.
- ↑ a b http://www.lascaux.culture.fr/index.php#/en/chrono.xml
- ↑ ELIADE, Mircea. Dejiny náboženských predstáv a ideí. Preklad Ľubica Vychovalá. Vyd. 1. Zväzok I : Od doby kamennej po eleusínske mystériá. Bratislava : Agora, 1995. 398 s. ISBN 80-967210-1-1. S. 37.
- ↑ http://goeurope.about.com/od/dordogneprehistory/l/bl_lascaux-map.htm
- ↑ http://whc.unesco.org/en/list/85
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lascaux (jaskyňa)