Zámok Versailles

Palace and Park of Versailles*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Jadro zámku s Mramorovým dvorom
Štát	Francúzsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, vi
Identifikačné č.	83
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	48°48′15.85″S 2°7′23.38″V / 48,8044028°S 2,1231611°V / 48.8044028; 2.1231611Súradnice: 48°48′15.85″S 2°7′23.38″V / 48,8044028°S 2,1231611°V / 48.8044028; 2.1231611
História zápisu
Zápis	1979  (3. zasadnutie)
Dodatky	drobné dodatky v 2007
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Zámok vo Versailles (po francúzsky Château de Versailles, vyslov: šató d versaj) je významný zámok v meste Versailles pri Paríži, ktorý vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie.

S prestávkou za vlády regenta Filipa II. Orleánskeho bol zámok od roku 1682 až do Francúzskej revolúcie (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska.

Versailles je jedným z najväčších palácov Európy a je považovaný za vrchol zámockej architektúry v Európe.^[1] Viaceré európske paláce sa snažili byť akousi kópiou Versailles (Petergof, Schönbrunn, Eszterháza a pod.).

• Zač 17. stor.: Versailles bola malá dedina, obklopená močarinami a lesmi plnými zveri, kam Ľudovít XIII. chodil na lov
• 1624: Ľudovít XIII. tu kúpil pozemok, na ktorom dal postaviť vidiecke sídlo (poľovnícky dom)
• 1631: Jean-François de Gondi, biskup parížsky, previedol na Ľudovíta XIII. panstvo Versailles a Philibert Leroy v rokoch 1631 – 1634 kráľovi prestaval vidiecke sídlo na poľovnícky zámoček (dnes jadro paláca okolo Mramorového dvora)
• 1661: Ľudovít XIV. (Kráľ Slnko) sa stal kráľom a ihneď (vďaka snahe vyhnúť sa búriacemu sa Parížu a spomienkam na poľovnícke výlety do tejto oblasti) dal upraviť areál tak, aby sa tu mohli vytvoriť záhrady pre rôzne slávnosti
• 1668 – 1710: zámok sa podobá stavenisku – rôzne prestavby a úpravy
• 1662 – 1670: Louis Le Vau mierne rozšíril starý zámok, vznikli fasády v talianskom štýle; André Le Nôtre upravil záhrady (aj neskôr) – na sústavu kanálov, fontán a pod. si privolal talianskych bratov Francine
• 1661 – 1683: Charles Le Brun viedol prácu maliarov, sochárov, dekoratérov a pod.
• od r. 1664: konali sa tu prvé hýrivé slávnosti
• 1668: Ľudovít XIV. kúpil susednú dedinu Trianon (vedľa parku), ktorú pričlenil k panstvu Versailles a dal zbúrať; roku 1670 tu dal postaviť zámok Porcelánový Trianon; roku 1687 bol tento zámok nahradený dnešným zámkom Veľký Trianon
• 1678 – 1708: Jules Hardouin Mansart podstatne rozšíril zámok: pridal dnešné dve krídla paláca (severné a južné)
• 1680: vznik slávnej Zrkadlovej siene (Galerie des Glaces), ktorá nahradila terasu spájajúcu spálne kráľa a kráľovnej
• 1682: zámok sa stáva sídlom kráľovského dvora, ktorý sa sem presťahoval; ešte o dva roky neskôr tu však stále pracovalo 22 000 robotníkov, 6 000 koní a pod. na stavebných prácach; Ľudovít XIV. vykonal zmeny najmä na zariadení interiéru
• 1688: zámok prakticky hotový; jeho údržba stála asi 25 % vládnych príjmov Francúzska
• 1710: vysvätenie kaplnky
• 1715 – 1722: za vlády regenta Filipa Orleánskeho Ľudovít XV. dočasne sídli vo Vincennes
• 1736: otvorenie Herkulovej siene
• 1761 – 1768: pri Veľkom Trianone vznikol zámoček Malý Trianon
• 1770 – 1772: A. – J. Gabriel vykonal menšie úpravy najmä hlavného zámku – najmä prístavba budovy Opery
• 1783: podpísaný Versaillský mier ukončujúci Americkú revolúciu
• 1783 – 1786: stavba tzv. Osady kráľovnej – kvázi-dediny z 12 domov pri Trianone s dedinským výzorom, ale luxusným interiérom pre Máriu Antoinettu
• 1789 (zač. Franc. revolúcie): 5. mája otvorenie generálnych stavov; 6. októbra povstalci zaútočili na zámok a donútili kráľovskú rodinu presťahovať sa do Paríža; odvtedy v zámku nebývali králi; počas revolúcie bolo rozkradnuté zariadenie, záhrada bola zanedbaná, budovy slúžili rôznym účelom
• 1806 – 1810: Napoleon dal zámok zreštaurovať, znova zariadiť a dal úplne prestavať Veľký Trianon a Malý Trianon
• 1814 – 1824: Ľudovít XVIII. pokračoval v reštaurovaní, najmä spální kráľa a kráľovnej; jeho nástupca Karol X. reštaurovanie ukončil
• 1830: po júlovej revolúcii, ktorá zvrhla Karola X., sa zámok znova zanedbáva
• 1833 – 1837: občiansky kráľ Ľudovít Filip Orleánsky zachránil zámok pred zbúraním, dal ho prestavať a z vlastných prostriedkov tam (1838) otvoril múzeum venované „všetkým víťazstvám Francúzska“
• 1870 – 1871: zámok Versailles je dočasne hlavné sídlo nemeckej armády prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871); v januári 1871 navyše je tu vyhlásené Nemecké cisárstvo
• 1920: Trianonský mier podpísaný na zámku Veľký Trianon
• po prvej a druhej svetovej vojne: pokračuje reštaurovanie a údržba financované o. i. Američanom J. D. Rockefellerom a Akadémiou Krásnych Umení; zostáva ešte skompletizovať systém fontán, ktorý hoci už teraz vyzerá impozantne, ešte nezodpovedá stavu v 18. storočí

Po príchode od rýchlodráhy návštevník postupne uvidí:

Samotný zámok má tieto časti: vľavo Južné krídlo, v strede Kráľovské nádvorie, vpravo Severné krídlo, úplne vpravo Opera, za Kráľovským nádvorím Mramorový dvor obklopený jadrom zámku, ktoré sa končí Zrkadlovou sieňou.

Jadro zámku má pôdorys v tvare písmena U. Jadrom zámku bola kráľova spálňa s oblokmi vedúcimi do štvorcového dvora (Mramorový dvor), kam sa schádza francúzska šľachta pri kráľovom rannom „lever“ (vstávanie). Do kráľovej spálne sa prechádzalo cez bohato zdobené spálne.

Najpriestrannejšia miestnosť jadra zámku (vzadu, tam kde začína záhrada) je Zrkadlová sieň, ktorú roku 1678 postavil Mansart. Je 79 m dlhá a je zaklenutá klenbou, s bohatou maliarskou kresbou. Obloky na jednej strane zodpovedajú zrkadlám na stene oproti, „zažali tisíce svetiel, ktoré sa odrážali v zrkadlách a na briliantoch gavalierov a dám“.

Fasáda zámku obrátená do nádvoria má typické prvky architektúry zo začiatku 17. stor.: striedanie tehál a otesového kameňa a končisté strechy. Nádvorie so sochami, kde sa konali divadelné predstavenia. Úplne odlišne pôsobí fasáda obrátená do záhrady. Prvé poschodie členia pilastre a rytmicky vystupujúce portiky, najvyššie poschodie je s malými polkruhovitými oknami.

Prísne horizontálna strecha celého zámku urážala oko súčasníkov, privyknutých na strmé francúzske strechy. Zlé jazyky tvrdili, že zámok pripomína dom, ktorého horné poschodie zhorelo. Výrazne horizontálna strecha umožňovala lepšie spojenie zámku s parkom a celým zámockým komplexom.

Versailleský park za budovou zámku je neoddeliteľne spätý so zámkom. Jeho krása spočíva najmä v tom, že je veľmi prehľadný a pomerne súmerný. Z hornej zámockej terasy sa rád díval Ľudovít XIV. Najvýraznejšia časť parku sa rozprestiera pozdĺž hlavnej osi zámku tvoriacej predĺženie cesty vedúcej z Versailles do Paríža.

Pozdĺž hlavnej osi vedie najprv z hlavnej terasy schodisko dole k Latoninej fontáne, za ktorou nasleduje Kráľovská aleja lemovaná stromami a ukončená slávnym Apolónovým vodometom (s pozlátenou sochou Apolóna). Pozdĺž hlavnej osi nasleduje tzv. Veľký kanál (obrovský „bazén“ v tvare kríža), ktorý vzadu už takmer splýva s horizontom. Napravo od Veľkého kanála sa nachádza komplex Trianon (pozri dole). Napravo a naľavo od hlavnej osi záhrady sa nachádzajú rôzne fontány a minizáhradky.

Versailleský zámok a park neoživovali iba húfy dvoranov, obyvateľov zámku, na výzdobu a oživenie použili stavitelia aj rozsiahlu sochársku výzdobu. Na každom kroku sa stretneme so sochami hermami a s vázami ozdobenými reliéfmi. Celá plastická výzdoba je venovaná jedinému tematickému okruhu takmer ako v gotických katedrálach. Oslava kráľa, ktorý si sám zvolil prímeno kráľ Slnko, sa tu premieňa na oslavu mladosti a krásy boha Apolóna; raz odpočíva v chladivej jaskyni obklopený nymfami, inokedy sa vynára vo svojom voze z vody hladiny.

Úplne vzadu, napravo od Veľkého kanála je: zámok Veľký Trianon, zámok Malý Trianon, zámok Francúzsky pavilón, Belvedere, „Chrám“ lásky a tzv. Veľké jazero obklopené tzv. Osadou kráľovnej (umelá dedina z pôvodne 12 domov – Dom kráľovnej, Mlyn, Gazdovstvo a pod.).

K dejinám pozri hore roky 1668, 1761 – 1768 a 1783 – 1786. Do Veľkého Trianonu sa pôvodne uchýlil kráľ, keď ho unavil rušný život v zámku. Palác je prízemný, stredný otvorený portikus pripomína stĺpovú sieň optického peristylu. Asymetrická záhradná fasáda zodpovedá požiadavke spojenia stavby s okolím tak, aby ju nezatláčala a dodáva stavbe prívetivejší vzhľad. Od obdobia renesancie to bol prvý pokus oživiť krásu klasickej polychrómie.

• 
  Exteriér zámku
• 
  Kráľovská kaplnka v hlavnom zámku
• 
  Komnata kráľa
• 
  Zrkadlová sieň
• 
  Oranžéria v záhrade
• 
  Veľký Trianon
• 
  Veľký Trianon
• 
  Park

1. ↑ Rolf Tomann (Hrsg.): Die Kunst des Barock. Könemann, s. 133.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Versailles

• Zámok vo Versailles-fotografie
• Oficiálna stránka

Francúzsky portál