Kréta

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Kréta (Περιφέρεια Κρήτης)
Ostrov
Pohľad na hlavné mesto ostrova
Štát	Grécko
Súradnice	35°10′00″S 24°53′00″V / 35,166667°S 24,883333°V / 35.166667; 24.883333
Hlavné mesto	Iraklio
Rozloha	8 336 km² (833 600 ha)
Obyvateľstvo	623 065 (2011)
Hustota	74,74 obyv./km²
Okresy	Chania Iraklio Lasithi Rethymno
Poloha na mape Grécka
Mapa ostrova
Topografická mapa Kréty
Wikimedia Commons: Crete
Webová stránka: www.crete-region.gr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kréta (novogr. Κρήτη – Kriti; lat. Creta alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Považuje sa za kolísku európskej civilizácie – ostrov bol centrom Minojskej civilizácie. Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – Zeus.

Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od Peloponézu. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, Ιεράπετρα, je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1 046 km. Severné brehy ostrova obmýva Krétske more (Κρητικό Πέλαγος), južnú časť Líbyjské more (Λιβυκό Πέλαγος). More pri západnom pobreží sa nazýva Myrtónske (Μυρτώο πέλαγος) a pri východnom Karpatské (Καρπάθιο πέλαγος). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma Heleníd tiahnúceho sa od Peloponézu cez Karpathos a Rodos po Malú Áziu, kde nadväzuje na Tauridy. Geologicky tvorí ostrovný oblúk, ktorý sa nachádza severne od subdukčnej zóny. Oblasť ostrova (ako aj celé Egejské more) má vysokú seizmicitu. Na severe klesá ostrov do mora pozvoľnejšie ako jeho južná strana. Od západu k východu sa tiahnú nasledovné pohoria:

• Lefka Ori, Λευκά Όρη (po slovensky Biele Hory) s najvyšším vrcholom Pachnes, Πάχνες (2 453 m n. m.)
• Idi, Ίδη alebo Psiloreitis, Ψηλορείτης s najvyššou horou Kréty Timios Stavros, Τίμιος Σταυρός, nazývanou často samotným názvom pohoria (2 456 m n. m.)
• Dikti, Δίκτη s rovnomenným vrcholom (2 148 m n. m.)
• Thripti, Θρυπτή na východe s maximálnou výškou 1 489 m n. m.

Najväčšou nížinou (nielen na Kréte, ale aj v celom Grécku) je asi 140 km² zaberajúca Messara, Μεσσαρά. Nachádza sa na juhu centrálnej časti ostrova, približne 45 km od hlavného mesta ostrova Iraklio (Ηράκλειο; Herakleion). Okrem úrodných nížin, vďaka hornatému charakteru, sa na Kréte nachádzajú aj veľmi úrodné náhorné plošiny, napr. Lasithi (Λασίθι), Omalos (Ομαλός) a Nida (Νίδα). V horách možno nájsť i zaujímavé jaskyne, napr. kvapľovú Diktaio Antro (Δικταίο άντρο) v pohorí Dikti alebo Idaio Antro (Ιδαίο άντρο) v pohorí Idi, obe považované za rodisko Dia alebo hlboké rokliny, najznámejšou je roklina v Samárii (φαράγγι της Σαμαριάς) v pohorí Lefka Ori, ktorá so svojou celkovou dĺžkou 18 km je súčasne najdlhšou v Európe.

Krétu obklopujú menšie obývané i neobývané ostrovy. Najväčším z nich je ostrov Gavdos, Γαύδος, ktorý je súčasne najjužnejším bodom Európy.

Podnebie na ostrove je subtropické, typicky stredomorské. Dlhé leto býva teplé a suché (máj – október), zima mierna a daždivá (november – apríl), hory bývajú pokryté snehom. Vo vyšších polohách vydrží snehová pokrývka často až do júna. Za rok spadne približne 500 mm zrážok, väčšinou v zime. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 18 °C, pod 10 °C klesá teplota málokedy i v najchladnejších mesiacoch (január, február). So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s Cyprom k najslnečnejším ostrovom Stredomoria.

Na Kréte žije takmer 630 000 obyvateľov (623 666 v roku 2005), prevažne Grékov. Moderní Kréťania sú potomkovia starovekých gréckych Dórov a pôvodných Kréťanov (Minojci). V stredoveku boli Kréťania pod silným benátskym vplyvom.

Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minojčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minojčania obchodovali s okolitým Stredomorím a tiež s gréckymi Mykénčanmi, ale okolo roku 1450 pred Kr. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe, ktorá mala ďalekosiahly dopad na ekonomiku celého ostrova, sa krétsky svet zrútil. Predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Mykénčanov však vytlačili ďalšie grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy je Kréta ostrovom obývaným Grékmi.
Kréta sa v klasickej dobe stala málo významným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvíjala pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V roku 88 pred Kr. Mithridates VI., kráľ Pontu a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslali na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 pred Kr. mali nad ostrovom kontrolu Rimania. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3. storočia Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v roku 313, kedy cisár Konštantín I. kresťanstvo povolil vyznávať. Po roku 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.

Byzantská ríša ríša bol grécky štát, no ani tu Kréta nezohrala žiadnu významnú úlohu. V 6. storočí Grécko obsadili Slovania a nie je vylúčené, že Slovania prenikli aj na Krétu. V 9. storočí ostrov dobyli Arabi, zničili mesto Gortyna a zabili miestneho patriarchu, Kyrilosa. Arabi tu založili mesto Kandia (Iraklio). Arabov však Byzantínci pod vedením generála (a budúceho cisára) Nikefora II. v roku 960 vyhnali. Tak sa Kréta vymanila spod islamského vplyvu, späť do gréckeho sveta. Ale už v tejto dobe tu pravdepodobne bolo aj moslimské arabské obyvateľstvo.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kandijské kráľovstvo

Keď križiaci počas IV. križiackej výpravy v roku 1204 dobyli Byzanciu, pripadla Kréta Benátčanom. Benátska vláda bola silná a do krétskej gréčtiny sa dostávali talianske slová. V 15. stor. sa krétski Gréci v mnohom obrodili, vznikla ich národná hellénska identita a práve Kréta sa stala útočiskom gréckej civilizácie, keď Turci dobyli Konštantínopol a potom aj Grécko. Mnoho gréckych vzdelancov sa uchýlilo na Krétu. V tomto období Visentzos Kornaros napísal krétsky epos Erotokritos, ktorý sa dostal aj do ľudovej hudby a na Kréte sa spieva dodnes. Z Kréty pochádzal aj maliar Dominikos Theotokopoulos (El Greco). Ale rozmach definitívne skončil v roku 1718, keď sa ostrova zmocnili Turci.

Následne mnoho Kréťanov prestúpilo na islam a poturčilo sa. Takýmto spôsobom tu rástlo islamské grécke obyvateľstvo, ktoré sa však poturčovalo. V 19. storočí moslimovia tvorili pravdepodobne 45% obyvateľstva, ale iný turecký cenzus uvádza iba 24% moslimov na Kréte. Skoro všetci krétski moslimovia rozprávali po grécky. Povstanie Grékov v materskom Grécku proti tureckej moci malo ohlas aj na Kréte, kde vzniklo povstanie, ktoré potlačila až turecká armáda z Egypta, ktorá následne napadla Grécko. Ale po roku 1830 dosiahlo Grécko nezávislosť, pričom Kréta dostala autonómne postavenie po ďalších revoltách. Vznikol autonómny krétsky štát. Počas tohoto povstania padla viac ako polovica moslimského obyvateľstva. V roku 1913 grécky premiér, Kréťan Eleftherios Venizelos pripojil Krétsky autonómny štát ku Grécku. V roku 1923 sa moslimovia z Grécka (teda aj z Kréty) vysťahovali do Turecka, počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.

Kréta si stále drží výsadu akéhosi autonómneho gréckeho štátu, nakoľko Kréťania majú iné zvyky ako európski Gréci. Predovšetkým je odlišný dialekt gréčtiny, ktorá sa značne odlišuje od európskej gréčtiny. Hlavné mesto Kréty je Iraklio, ďalšie veľké mestá sú Chania, Rethymno, Agios Nikolaos či Sitia. Kréta je vychýreným gréckym letoviskom, vďaka nádherným plážam a histórii. Kréta má aj zaujímavé ľudové tradície, známe sú krétske piesne hrané na sláčikový nástroj lyra (pozri grécky folklór). Slávny je aj krétsky tanec pentozalis. V rámci gréckeho vína je veľmi známe víno z Kréty, vyrába sa tu aj olivový olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie. Kréťania majú povesť najtemperamentnejších spomedzi Grékov, to môžeme vidieť aj v ich zvykoch. Počas svadobných hostín je totiž bežné strieľanie z pušiek do vzduchu. Populárne sú ľudové rýmované piesne „mantinades“ (mantinády), ktoré vznikli počas benátskej doby a spieva sa v nich o rôznych krétskych zvykoch, či krétskej prírode. Ľudia sa bežne rozprávajú v krétskej gréčtine.

Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a ovocia. Ostrov patrí k najväčším exportérom olivového oleja v Európskej únii.

Kréta je jeden z 13 gréckych krajov (periféreia – περιφέρεια). Delí sa na 4 krajské jednotky:

• Chania (Χανιά)
• Iraklio (Ηράκλειο)
• Lasithi (Λασίθι)
• Rethymno (Ρέθυμνο)

Kréta je obľúbenou turistickou destináciou, približne 15% návštevníkov Grécka prechádza cez letisko a prístav v Iraklio. Na ostrov je možné dostať sa letecky (medzinárodné letiská v Iraklio a Chanii) alebo loďou (prístavy Iraklio, Chania, Rethymno a Agios Nikolaos).

Často navštevovaným miestom je Knossos (Κνωσσός) – hlavné mesto minojskej civilizácie, nachádzajúce sa približne 6 km od Iraklio.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kréta