Býk (súhvezdie)

Býk
Latinský názov	Taurus
Skratka	Tau
Genitív	Tauri
Symbolické vyjadrenie	býk
Rektascenzia	4h
Deklinácia	15°
Plocha	797  štvorcových stupňov Poradie: 17
Počet hviezd (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Aldebaran (α Tau) (Zdanl. magnitúda 0,9)
Susedné súhvezdia	Povozník Perzeus Baran Veľryba Eridanus Orión Blíženci
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január
Astronomický portál  Hviezdny portál

Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20. júna. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb Dia z gréckej mytológie. Je po ňom pomenované znamenie Býk.

Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami Baran na západe a Blíženci na východe. Na severe sa nachádza Perzeus a Povozník, na juhozápade Orión a na juhovýchode Eridanus a Veľryba.

Súhvezdie Býk je viditeľné u nás na večernej oblohe od októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60° nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej spojnici Kasiopeje s Perzeom. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m; najjasnejšia hviezda má meno Aldebaran. V Býkovi sú Hyády a Plejády, najjasnejšie otvorené hviezdokopy celej oblohy. Roku 1801 v ňom G. Piazzi objavil prvú planétku 1 Ceres. Býk je známy aj Krabou hmlovinou, jasným pozostatkom po supernove. LP 357-186 je jednou z najmenších hviezd s priemerom 1 700 km a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorického roja Tauríd leží južne od Plejád.

Podľa gréckej povesti bol Býk, podobne ako Labuť, jedným z mnohých podôb najvyššieho boha Dia (Jupitera). Zeus chcel uniesť Európu, dcéru fenického kráľa (podľa iných zdrojov sidónskeho kráľa Agénora). Aby ju oklamal (alebo aby ho jeho manželka Héra nevidela), premenil sa na snehobieleho býka (v inej verzii zlatého) a zamiešal sa do kráľovských stád. Európa si mladého krotkého býka čoskoro obľúbila. Jedného dňa na neho vysadla, aby sa na ňom trochu povozila. Býk však opustil stádo, rozbehol sa k moru, skočil do vĺn a rýchlo začal plávať smerom na západ. Užasnutá Európa za nejaký čas uvidela v diaľke pred sebou novú pevninu, ostrov Krétu, kde ju býk zaniesol. Na Kréte potom Európa Diovi porodila troch synov: Minoa, Sarpédóna a Rhadamantya. Jej meno neupadlo do zabudnutia, dostala ho nová pevnina Európa.

Podľa inej verzie tohto mýtu sa Zeus sám nepremenil na býka, ale poslal býka, aby Európu uniesol. Po splnení úlohy sa potom býk dlho potuloval po Kréte, kde sa po čase do neho zaľúbila manželka krétskeho kráľa Minoa Pasifaé. Z tohto zväzku vzišiel Minotaurus, obluda s býčou hlavou a telom človeka, ktorého sa Minos zbavil zatvorením do labyrintu. Pasifaé dostala trest smrti a trestu neunikol ani býk – Poseidón ho potrestal tak, že musel naďalej blúdiť po Kréte a chrliť oheň. Herkules neskôr tohto býka chytil a dopravil do Argu, ale býk potom začal pustošiť Grécko. Napokon sa hrdinovi Téseovi podarilo premôcť ho pri Maratóne.

Na oblohe je Býk zobrazený, ako pláva v mori. Preto je vraj viditeľná len jeho hlava s veľkými rohmi a plece. Zvyšok tela je ponorený do vĺn.

V nálezoch z najstarších vykopávok bývalo súhvezdie Býk zobrazované ako prvé súhvezdie zvieratníka, ktorým sa začína rok. Aj Kelti uctievali vstup Slnka do tohto súhvezdia, poznali ho aj dávni Chaldejci a Egypťania. Pred štyrmi až piatimi tisíckami rokov totiž jar skutočne začínala v dňoch, keď Slnko prechádzalo týmto súhvezdím, pretože sa v ňom nachádzal jarný bod. Odvtedy sa jarný bod presunul cez Barana do Rýb, kde je dodnes.

Najjasnejšou hviezdou je alfa Aldebaran, ktorá je so svojou jasnosťou 0,87 magnitúdy štrnástou najjasnejšou hviezdou na oblohe. V obrazci tvorí jedno oko býka. Už voľným okom sa dá pozorovať jeho nápadná oranžová farba, pretože hviezda je oranžovým obrom. Aldebaran je jednou z hviezd asterizmu Zimný šesťuholník.

Beta Tauri sa nazýva El Nath. Kedysi patrila do súhvezdia Povozníka ako gama Aurigae. Epsilon Tauri sa nazýva Ain, „oko“. Je to jedna z Hyád a v obrazci Býka tvorí jeho druhé, menej jasné oko. Jasnejšie oko je Aldebaran.

Hviezda éta, Alcyone, je súčasťou pravdepodobne najznámejšej hviezdokopy na oblohe. Táto hviezdokopa sa nazýva Plejády. Lambda Tauri, Hyadum I, je zákrytová premenná hviezda typu Algol. Jej magnitúda kolíše v intervale 3,3 až 3,8 s periódou 3,95 dňa. Pokles jasnosti sa dá postrehnúť aj voľným okom. Tau Tauri je dvojhviezda vhodná aj pre poľný ďalekohľad. Hlavná hviezda s jasnosťou 4,3 mag má v odstupe 63“ sprievodcu 7,2 mag. Dvojhviezdou je aj fí Tauri, ktorej zložky majú jasnosť 5,1 a 8,7 magnitúd. Sú od seba vzdialené 52,1“ a aj v tomto prípade nám na ich pozorovanie postačí dobrý poľný ďalekohľad.

T Tauri je známa premenná hviezda, podľa ktorej dostala pomenovanie celá skupina premenných hviezd. Je to veľmi mladá hviezda spektrálneho typu G5e. V HR-diagrame sa nachádza nad hlavnou postupnosťou, pretože ešte nedozrela na „dospelú hviezdu“. T Tauri predstavuje konečnú fázu protohviezdy, kde dochádza k nerovnovážnemu stavu medzi produkovanou a vyžarovanou energiou. Takéto hviezdy sú nestabilné, rýchlo a nepravidelne menia svoju jasnosť. Podobnou mladou hviezdou je RY Tauri, ktorá sa nachádza na okraji zárodočného molekulárneho mračna vzdialeného asi 450 svetelných rokov. Podvojná sústava XZ Tauri emituje horúcu bublinu rozpínajúceho sa plynu. Dvojhviezdu tvoria veľmi mladé hviezdy, ktoré sú od seba vzdialené asi ako Slnko a Pluto.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hyády (hviezdokopa)

Aldebaran leží na ľavom vrchole akéhosi veľkého ležatého V, ktoré okrem neho tvorí ešte niekoľko oveľa slabších hviezd. Táto skupina hviezd je otvorená hviezdokopa Hyády, do ktorej sa Aldebaran len premieta. Fyzicky k nej nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád. Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134 – 150 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov. Je v nej preto veľa červených obrov. Mnohé dvojhviezdy v nej sú ľahko pozorovateľné.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Plejády (hviezdokopa)

Plejády sú najjasnejším objektom Messierovho katalógu a patria medzi najjasnejšie a najznámejšie otvorené hviezdokopy na oblohe. Voľným okom možno vidieť 6 – 7, prípadne až do 12 hviezd. Skutočný počet je niekoľko stoviek, možno aj viac než 1000 hviezd. V minulosti boli samostatným súhvezdím a viaže sa k nim samostatná legenda. Podľa gréckej báje boli Plejády sedem sestier: Maia, Meropé, Élektra, Taygeté, Alkyoné, Kelaino (Celaeno) a Asteropé (Steropé). Najjasnejšie hviezdy hviezdokopy preto nesú ich mená a tiež mená ich rodičov - Atlas a Pleione. Priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelných rokov. Uhlový priemer hviezdokopy na oblohe je 3°, vzdialenosť okolo 380 ly. Sú obklopené reflexnou hmlovinou, ktorú možno zachytiť na fotografických snímkach s dlhou expozíciou.

Okrem už spomínaných dvoch najjasnejších hviezdokôp sa tu nachádza aj niekoľko ďalších otvorených hviezdokôp. NGC 1746 dosahuje jasnosť 6 magnitúd, a má asi 60 hviezd. NGC 1647 je o niečo slabšia a obsahuje asi 30 hviezd. Obe hviezdokopy sa nachádzajú v približne zhodnej vzdialenosti okolo 3 500 svetelných rokov a obidve ležia na spojnici hviezd El Nath a Aldebaran. NGC 1746 leží severovýchodnejšie, bližšie k El Nathu a NGC 1647 juhozápadnejšie, bližšie k Aldebaranu. Pomerne jasné sú aj hviezdokopy NGC 1807 a NGC 1817.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Krabia hmlovina

Krabia hmlovina alebo M1 je prvý objekt Messierovho katalógu a jediný zvyšok po supernove, ktorý Charles Messier zaznamenal. V centre hmloviny sa nachádza pulzar nazývaný Krabí pulzar, ktorý sa otočí okolo svojej osi asi 30-krát za sekundu. Supernova, z ktorej hmlovina aj pulzar vznikli, bola pozorovaná v roku 1054. V Číne počas panovania dynastie Sung a Japonsku sa o nej zachovalo celkove 8 záznamov. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetelných rokov a jej jasnosť je 8 až 9 magnitúd. Ďalší zvyšok po supernove, aj keď oveľa slabší a oveľa väčšiu plochu zaberajúci ako Krabia hmlovina, je Simeis 147.

V tomto súhvezdí urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad prvý pohľad na objekt, ktorý je pravdepodobne extrasolárnou planétou. Jej označenie je TMR-1C a obieha okolo dvojhviezdy.

Dvojica interagujúcich galaxií NGC 1409 a NGC 1410 sa nachádza sa samotnom okraji súhvezdia, tesne na hranici s Eridanom. Ich jasnosť však dosahuje len 15. magnitúdu.

Býk patrí medzi tie ľahšie objaviteľné zvieratníkové súhvezdia a ako jedna z mála súhvezdí sa aspoň čiastočne podobá na to, podľa čoho bolo pomenované. Jeho hlava s výrazným červeným okom a dlhými rohmi je na oblohe nápadný obrazec. Aldebaran je zároveň jeden z členov asterizmu Zimný šesťuholník alebo Zimné G a je jednou z dvoch hviezd tohto obrazca, ktoré sú nápadne oranžové. Tou druhou je Betelgeuze. Výrazný obrazec Býka sa nachádza medzi ešte výraznejším obrazcom Orióna a neprehliadnuteľnými Plejádami. Patrí medzi zimné súhvezdia.

• Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Býk, s. 401 – 410.