Artabasdus

Artabasdus alebo Artabasdos (* okolo roku 690 – † po roku 743) pochádzal z Arménie a v rokoch 742-743 bol proticisárom Byzantskej ríše.

Ako stratég themy Armeniakon dopomohol v roku 717 Levovi III. dosiahnúť cisársku hodnosť, za čo získal ruku jeho dcéry Anny. Taktiež mu bol udelený titul kuropalates a bol vymenovaný za veliteľa themy Opsikion. V spore o ikony stál zo začiatku na strane obrazoborcov. Po Levovej smrti však prešiel k ikonodulom a s ich pomocou ako aj s pomocou vojska themy Opsikion sa v júni 742 vzbúril proti svojmu švagrovi, Konštantínovi V., ktorý mal k ikonám nepriateľský postoj. Potom sa dal v Konštantínopole korunovať za cisára a za svojho spolucisára určil syna Nikefora. Svoju vládu však nedokázal stabilizovať. Po porážkach pri Sardách a Modrine Artabasdova vláda 2. novembra 743 skončila. Spoločne so synmi bol v hipodróme verejne oslepený, čím pokus zamedziť prenasledovanie obrazov skončil neúspešne.

• ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8.

• Artabasdova biografia (po anglicky)