Olovo

Olovo (plumbum)
tálium ← olovo → bizmut Sn ↑ Pb ↓ Fl 82 Periodická tabuľka 6. perióda, 14. skupina, blok p kovy
Vzhľad
sivý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	207,2 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2
Atómový polomer	175 pm
Kovalentný polomer	146 pm
Kovový polomer	175 pm
Van der Waalsov pol.	202 pm
Iónový polomer pre: Pb2+	120 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,33 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 715,6 kJ.mol−1 2: 1 450,5 kJ.mol−1 3: 3 081,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, IV
Št. potenciál (-0.126)	Pb2+/Pb V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	11,34 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 600,61 K)	10,66 kg·dm−3
Teplota topenia	600,61 K (327,46 °C)
Teplota varu	2 022 K (1 748,85 °C)
Sk. teplo topenia	4,77 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	179,5 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,650 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 978 1 088 1 229 1 412 1 660 2 027
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	208 nΩ·m
Tep. vodivosť	35,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	28,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul	16 GPa
Pružnosť v šmyku	5,6 GPa
Objemová pružnosť	46 GPa
Poissonovo č.	0,44
Tvrdosť (Mohs)	1,5
Tvrdosť (Brinell)	38,3 MPa
Reg. číslo CAS	7439-92-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  204Pb 1,4 % 1,4x1014 r. α 2,186 200Hg  205Pb synt. 1,53x107 r. ε 0,051 205Tl 206Pb 24,1 % stabilný s 124 neutrónmi 207Pb 22,1 % stabilný s 125 neutrónmi 208Pb 52,4 % stabilný s 126 neutrónmi  210Pb stopy 22,3 r. α 3,792 206Hg synt.   β- 0,064 210Bi
Commons ponúka multimediálny obsah na tému olovo.
Chemický portál

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Olovo sa po resorpcii dostáva krvou do tkanív. V krvi sa viaže na bielkoviny. Najväčšie zásoby olova v tele sú v kostiach a mozgu. Olovo sa z tela vylučuje dlhodobo, zlúčeniny olova majú mutagénne účinky. Olovo má negatívne účinky na srdcovo-cievny systém, reprodukciu, imunitný systém a tráviaci trakt. Karcinogénne účinky zatiaľ nie sú potvrdené ale ani vyvrátené. Vysoké koncentrácie spôsobujú slabosť v prstoch, zápästí alebo členkoch, stratu pamäti, chudokrvnosť a poruchy v krvnom obehu. Nezvratné poškodenie sa prejavuje symptómami akými sú: poruchy krvi, u detí dochádza k vzniku mentálnej retardácie, až k úmrtiu.

Od 40. rokov 19. storočia bolo veľké množstvo obyvateľov USA vystavených veľkým množstvám olova z automobilových výfukových plynov. Táto expozícia znížila IQ body viac ako 170 miliónom súčasných obyvateľov.^[1]

Od roku 2006 je v Európskej únii regulované smernicou RoHS v niektorých elektronických a elektrických zariadeniach, rovnako ako ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) alebo polybrómované difenylétery (PBDE).^[2]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o olovo
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému olovo
• Wikislovník ponúka heslo olovo

• Vladimír Bencko, Miroslav Cikrt, Jaroslav Lener: Toxické kovy v životním a pracovním prostředí člověka, Grada 1995, ISBN 80-7169-150-X
• Miroslav Šuta: Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví, Český a Slovenský dopravní klub 1996, ISBN 80-901339-4-0