Opevnenie na vrchu Straník v Zástraní je známe už niekoľko desaťročí ako archeologická lokalita. Valové opevnenie je viditeľné i v súčasnosti. Z lokality pochádzajú zberom získané nálezy keramiky, ktoré okrem osídlenia lokality púchovskou...
moreOpevnenie na vrchu Straník v Zástraní je známe už niekoľko desaťročí ako archeologická lokalita. Valové opevnenie je viditeľné i v súčasnosti. Z lokality pochádzajú zberom získané nálezy keramiky, ktoré okrem osídlenia lokality púchovskou kultúrou dokladajú i osídlenie v eneolite a vo včasnom stredoveku. Kľúčové slová: Hradisko, opevnenie, badenská kultúra, púchovská kultúra, doba slovanská Kužeľovitý kopec Straník (768,9 m n. m.; tab. I: obr. 1), v súčasnosti známy najmä ako vyhľadávaná lokalita pre paragliding a závesné lietanie sa vypína nad obcou Zástranie, približne 8 km severovýchodne od Žiliny. Dominuje južnej hranici Kysuckej vrchoviny a z jeho temena sa ponúka široký výhľad na východnú časť Žilinskej kotliny. Ako archeologická lokalita je Straník známy už niekoľko desaťročí, hoci plošný archeologický výskum tu dosiaľ neprebehol. Jeho výhodná a dominantná poloha ho predurčovali k tomu, aby sa stal mikroregionálnym centrom minimálne v jednej významnej epoche našich dejín, v dobe laténskej. Stopy osídlenia na temene vrchu sú v teréne ešte i v súčasnosti viditeľné v podobe valu obkolesujúceho rozľahlú vrcholovú plošinu Rozsah opevnenia má približne 450 x 150m, 1 čiže celá opevnená plocha dosahuje cca 6,7 ha. Na severnej a západnej strane je val viac krát prerušený, na základe čoho možno predpokladať v týchto miestach tri brány. 2 Najvýraznejšie prerušenie sa v teréne javí na západnej strane opevnenia nad pravotočivou prístupovou cestou k hradisku. V týchto miestach je viditeľný výrazný, pravidelný štvoruholníkový výbežok s kamenným základom (tab. II: obr. 5, 6), na ktorom možno predpokladať fortifikačný objekt v podobe brány, prípadne veže. Južne od tohto výbežku je na niekoľkých metroch zjavné prerušenie telesa valu kadiaľ viedol samotný vstup do opevnenia (tab. II: obr. 7). Od spomínaného výbežku sa smerom nadol západným svahom črtá v teréne ďalší val (na jednom mieste mechanicky porušený; tab. I: obr. 3), ktorého úlohou bolo naviesť prípadných útočníkov priamo pred bránu. Val má kamenito-hlinitú konštrukciu. V súčasnosti je – najmä na západnej strane – zachovaný miestami až do výšky viac ako 1,5 m (tab. II: obr. 1 – 4). Najvyšší bod temena opevneného vrchu je tvorený geologickou vrásou, pričom, ako uvádza A. Petrovský-Šichman " severná polovica tejto vrásy je umelo upravená v dlhú plošinu odlámaním skalného povrchu " 3 (tab. II: obr. 8). Datovanie hradiska spadá do neskorej doby laténskej, kedy (ako to dokladajú nálezy keramiky) opevnenie využíval ľud púchovskej kultúry. Možno predpokladať, že bol centrom hospodárskeho politického a sociálneho diania v mikroregióne,