Zvolen

Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je obkolesený sopečnými pohoriami Poľana od východu, Kremnické vrchy od západu a Javorie a Štiavnické vrchy od juhu.

Mesto leží 18 km južne od Banskej Bystrice, 48 km severozápadne od Lučenca, 25 km severne od Krupiny a 20 km východne od Žiaru nad Hronom.

•  
  Zvolenská a gemerská stolica v roku 1913
•  
  Zvolen a Banská Bystrica v roku 1905
•  
  Okres Zvolen
•  
  Celkový pohľad

Mestom Zvolen preteká rieka Hron s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieky Slatina, Zolná a Neresnica. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m.

Rieky Zolná priteká do Slatiny za priehradou Môťová, Jej dĺžka je 28 km a je tokom IV. rádu, rovnako ako aj rieka Neresnica. Rieka Neresnica je ľavostranným prítokom Slatiny a má dĺžku 25,5 km.

•  
  Rieka Hron
•  
  Rieka Slatina
•  
  Rieka Zolná
•  
  Rieka Neresnica

Všetky názvy sú odvodeninami základného názvu Zvolen, ktorý je slovenského pôvodu. Východiskovou formou bol tvar Zvoleň, ktorý sa pod vplyvom adjektívnej formy „zvolenský“ vyvinul na Zvolen. Pôvodný význam názvu Zvolen bol „vyvolený, znamenitý, vynikajúci". Zo slovenského názvu Zvolen bol odvodený latinský názov Zolium a maďarský názov Zólyom. Nemecký názov Sohl bol odvodený z latinského názvu Zolium. Od roku 1332 sa vyskytuje v písomnostiach názov Starý Zvolen, v latinskej forme Antiquum Solium alebo Vetus Solium.

Neznámy autor kroniky Gesta Hungarorum, písanej na začiatku 13. storočia, spomína Castrem Borsed Zovolun. V anonymnej kronike z 12. storočia je Zvolen uvedený ako silvam Zovolon. V ďalšej, z roku 1222 ako Detricus, comes de Zvolun. ^[5]

Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tak ako najstaršie, tak aj o niečo mladšie nálezy sa viažu k terasám a návršiam, na ktorých sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry. Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky.

V období neskorej bronzovej doby (1250 – 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia.

 

 

 

 

 

 

 

 

Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.–9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 (obnovené v 1243) udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ako jedno z prvých miest na našom území (spoločne s mestom Trnava, Banská Štiavnica a Krupina) v rovnakom roku. Tieto štyri mestá sú teda najstaršie na území Slovenska.

 

 

 

 

 

Zrod súčasného Zvolena môžeme položiť do 12. stor. Z roku 1222 pochádza prvá dochovaná písomná zmienka o Zvolenskom komitáte, župe, keď sa ako správca kráľovských majetkov spomína Detrik. V tom čase už zrejme existoval kostol sv. Mikuláša, trojloďová románska bazilika, ktorej základy môžeme vidieť vyznačené na nádvorí zámku.

Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie hradu, no jeho význam postupne upadal. Centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 ( možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa (ktorí na hrade pobývali) a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia do vlastníctva Vladislava Jagelovského, od ktorého ho získal Ján Turzo, ktorý dal zámok upraviť v neskorogotickom duchu.

Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí. Ďalší požiar v meste vypukol v roku 1708.

Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovalo rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján – Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate cez Kremnicu do Vrútok, čím vzniklo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Nasledovali trate do Nových Zámkov s odbočkou do Banskej Štiavnice, trate cez Krupinu do Čaty a pokračovanie tratí na Horehronie a cez Lučenec na Košice. Nové dopravné možnosti spustili rozvoj obchodu a v meste vzniklo niekoľko nových podnikov, vrátane železničných dielní, tlačiarní a finančného domu.

Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Už o tri roky neskôr došlo k opätovnej zmene členenia, čím bol 1. januára 1923 vytvorený Zvolenský okres, ktorý bol súčasťou Zvolenskej župy so sídlom vo Zvolene.

Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii boli dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. V súčasnosti je Zvolen sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu.

• Základné sídelné jednotky: Zvolen – stred, Za múrami, Pod Harajchom, Balkán, Veľká Stráž, Zvolen – západ, Zvolen – Tepličky, Pod Borovou horou, Zlatý potok, Zvolen – východ, Bučina, Zvolenská priehrada, Sídlisko Sekier, Sekier, Môťová, Lipovec, Pod Dráhy, Pustý hrad, Železničný uzol, Lukové, Zolná, Kráľová, Častobrezie

• Katastrálne územia: Kráľová, Lukové, Môťová, Zolná a Zvolen.^[7]

• Mestské časti: Mestská časť 1: Kráľová, Lipovec, Môťová, Sekier, Sekierska Dolina a Záhonok; Mestská časť 2: Bakova Jama, Luková, Zlatý Potok a Zolná; Mestská časť 3: Stráž, Sídlisko Západ-Tepličky; Mestská časť 4: Borová Hora, Podborová; Mestská časť 5: Centrálna mestská zóna východ; Mestská časť 6: Centrálna mestská zóna západ.^[7]

• Sídliská: Sekier, Lipovec, Záhonok, Západ-Tepličky, Zlatý Potok, Podborová

• Ostatné časti: Borová Hora, Pustý hrad

• Osady: Bakova Jama, Podnásad

•  
  Sídlisko Sekier
•  
  Sídlisko Sekier

• Zoznam ulíc a námestí vo Zvolene
• Zvolenské ulice
• Zvolenské námestia

Urbanistický priestor Zvolen – Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku. Zvolen zaznamenal v posledných desaťročiach mierny populačný pokles, čo je spoločný trend pre mnohé slovenské mestá. Tento vývoj je spôsobený kombináciou nízkej miery pôrodnosti a starnutia populácie.

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Sčítanie 2011 (jazyk v %):

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Sčítanie 1880 (vierovyznanie v %):

Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Jedným z najväčších zamestnávateľov v meste Zvolen je spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., ktorá je súčasťou globálnej spoločnosti Continental AG.

Mesto hostí nielen národné a regionálne úrady, ale aj výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od lesníctva cez ekologický výskum až po vojenskú správu.

• Národné lesnícke centrum
• Ústav ekológie lesa
• Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky
• Oblastné riaditeľstvo ŽSR Zvolen
• Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Poľana
• Úrad vládneho auditu
• Technický a skúšobný ústav stavebný
• Slovenský hydrometeorologický ústav
• Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva
• Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
• Štátny veterinárny ústav
• Štátny plemenársky ústav SR

Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je primátor. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Primátor sa volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Primátor je zodpovedný za vykonávanie rozhodnutí mestského zastupiteľstva, riadenie mestského úradu a za zabezpečenie každodenného chodu mesta. Primátor tiež predsedá mestskej rade a má právomoci v oblasti rozpočtového hospodárenia, mestského majetku a miestnych daní a poplatkov. Súčasný primátor Zvolena, zvolený v posledných komunálnych voľbách, je Vladimír Maňka (od roku 2023).

Mestské zastupiteľstvo je najvyšším orgánom miestnej samosprávy vo Zvolene. Skladá sa z volených poslancov, ktorí sú zvolení na obdobie štyroch rokov v komunálnych voľbách. Počet poslancov je určený na základe počtu obyvateľov mesta a jednotlivých volebných obvodov. Poslanci sú zodpovední za prijímanie všeobecne záväzných nariadení, schvaľovanie mestského rozpočtu, strategických plánov a ďalších rozhodnutí týkajúcich sa rozvoja a správy mesta.

Mestský znak sa skladá z červeného polokrúhlo tvarovaného štítu, kde je umiestnený strieborný dvojitý tlapovitý procesiový kríž. Tento erb má korene v histórii uhorských panovníkov a je tiež spojený s teritoriálnym symbolom Horného Uhorska a Slovenska. Klin v spodnej časti kríža slúžil na uchytenie na tyči, ktorá sa používala pri slávnostných procesiách. Jeho pôvod sa datuje už do 13. storočia.

Zvolenský erb patrí medzi najstaršie erby miest na Slovensku a preto má špeciálnu povolenú výnimku, ktorá umožňuje používať nielen polokrúhly neskorogotický štít, ale aj starší trojuholníkový ranogotický štít. Tento erb je zaznamenaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod referenčným číslom HR: Z – 2/91.

•  
•  
•  
  V kostole
•  
  V kostole

Mestská vlajka má pomer strán 2 : 3 a na svojom dolnom okraji je zdobená špecifickým "lastovičím chvostom", ktorý sa rozprestiera do jednej tretiny jej celkovej dĺžky. Vlajku tvorí trojica pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, ktoré sú usporiadané vertikálne pod sebou a sú delené v prvej tretine ich výšky. Farby pruhov sa menia smerom z vrchu nadol: červená - biela, biela - červená, červená - biela.

Táto mestská vlajka má tiež schopnosť fungovať ako mestská zástava pri rôznych ceremoniálnych a spoločenských príležitostiach.

Pečatidlo Mesta Zvolen je navrhnuté podľa mestského pečatidla z 13. storočia, vo vnútri ktorého je po obvode umiestnený kruhopis: „+ S.CIVITATIS.D/E/.SOLIO.“

Insígnie mesta pozostávajú zo striebornej reťaze spojenej upraveným mestským erbom, na ktorej je zavesený prívesok, znázorňujúci na lícnej strane kruhopis: ZVOLEN + MCCXLIV + MESTO + MCMLXIX, v strede obsahujúci mestský erb a na rubovej strane reliéf z odovzdania erbu mesta kráľom Belom IV. s kruhopisom: BELA IV + UDEĽUJE ZVOLENU ERB + MCCXLIV.

Nemocnica AGEL Zvolen je hlavné nemocničné zariadenie v meste, ktoré poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantných aj lôžkových služieb. Nemocnica disponuje viacerými špecializovanými oddeleniami, ako sú interné oddelenie, chirurgia, ortopédia, gynekológia, pediatria a ďalšie.

Zvolen je významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska. V meste sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, z ktorých najvýznamnejšie sú podniky z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu.

• V meste sa nachádza Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou štúrovcov. V roku 1977 sa presunula do Remeselníckeho domu na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorom po rekonštrukcii sídli dodnes.^[8]
• Slovenská lesnícka a drevárska knižnica TU Zvolen

• V meste sa nachádza profesionálne činoherné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Vzniklo 28. augusta 1949 pod názvom Stredoslovenské divadlo.^[9] V súčasnosti je jeho zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Pod divadlo patrí aj Štátna opera. ^[10]
• Divadlo Zelienka

•  
  Budova divadla
•  
•  
  Pohľad z námestia
•  
  Erb mesta vyobrazený nad vstupom divadla
•  

• Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene sídli v historických priestoroch meštianskych domov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum sa do roku 1992 primárne orientovalo na vlastivednú problematiku zvolenského regiónu. Získaním lesníckej a drevárskej zbierky z Múzea vo Svätom Antone sa začalo sústreďovať najmä na dokumentáciu lesníctva a drevárstva na celom Slovensku.
• Slovenská národná galéria vo Zvolene spravuje priestory zámku po rozsiahlej pamiatkovej úprave v 50. a 60. rokoch 20. storočia.

• Marína (folklórny súbor), slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom A. Sládkoviča „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda pokrstili ho menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne. Marína pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Okrem vystúpení doma na Slovensku pravidelne účinkuje aj na zahraničných folklórnych festivaloch.
• Zvolenská sedmička, dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena. Združenie právne vystupuje ako občianske združenie výtvarníkov, bolo zaregistrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby vo vnútri združenia, ale aj možnosť rozvinutia vzájomnej výtvarnej komunikácie s inými výtvarníkmi a aj s inými združeniami podobného zamerania. Taktiež sa snaží podchytiť mladých začínajúcich výtvarníkov a pomôcť im nielen konfrontáciami, skúsenosťami, či konzultáciami, ale aj možnosťou zúčastňovať sa spoločných výstav.
• Vojenský folklórny súbor Jánošík (zrušený)

• Víkend atraktívneho divadla – medzinárodný divadelný festival spojený s ďalšími formami alternatívneho umenia.

Založil ho 17. novembra 1989 Boris Kršňák, koná sa vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra. Aktuálnym riaditeľom festivalu je Tomáš Kršňák. Jedná sa o najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku. V roku 2008 ho osobne navštívil bývali prezident Václav Havel. V roku 2014 sa festival konal pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku.

Festival v minulosti navštívili: Divadlo v Celetné, SKUTR, BuranTeatr, Divadlo KONTRA, Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo SkRAT, HaDivadlo, Divadlo Na Zábradlí, Divadlo Husa Na Provázku, Divadlo Astorka, Divadlo Andreja Bagaru, Ypsilonka, Semafor, Teatro Tatro, Dejvické Divadlo, Collegium Musicum, Bez ladu a skladu, Fermáta, Vladimír Mišík, Blue Effect, Laco Deczi, Už jsme doma, Zuby Nehty, Richard Muller, Psí Vojáci, Divadlo Bolka Polívku, Disk Trnava, Iveta Radičová, DG 307, Tata Bojs, Dekadent Fabrik, Mikoláš Chadima & MCHBand, Garáž, Jitro modré slonice, ExDivadlo 9, DEREVO, DS DK, Dunaj, Bohnická divadelní společnost, Sklep, Bratři Formani, Gesto, Štúdio S, Lasica a Satinský, Václav Havel, Divadlo S. I. Witkievicza Zakopane, Fatal Shore a Vašek Koubek, Karel Plíhal, Nahoru schodama dolú band, Divadlo Minor, Richard Rybníček, Michal Hvorecký, Michal Havran, Ensemble WE ARE WE, Jaroslav Dušek a divadlo Vizita, Ondřej Mrázek a Taliband a mnohí ďalší…

• Zámocke hry zvolenské – jún

Jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1381-1390. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku 1500, neskôr v 16. storočí a barokovo v 18. storočí.^[11] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo 17. storočia, má profilovné šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny 14. storočia. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch 2006-2007.^[12] V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická krstiteľnica. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1650 s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia.^[13]

•  
  Zvolen - kostol sv. Alžbety
•  
  Zvolen - kostol sv. Alžbety
•  
  Kostol sv. Alžbety - interiér kostola
•  
  Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky
•  
  Kostol sv. Alžbety - interiér kaplnky

• Jednoloďová pôvodne neskorobaroková tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856-1857 došlo ku stavbe veže podľa projektu Františka Mikša.^[14] Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922-1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza trojramenná murovaná empora.

•  
  Zvolen - evanjelický kostol
•  
  Zvolen - evanjelický kostol
•  
  Zvolen - evanjelický kostol
•  
  Zvolen - evanjelický kostol
•  
  Zvolen - evanjelický kostol

Nachádza sa vo východnom krídle zámku sa nachádza dvojpodlažná kaplnka, ktorú zdobia gotické kamenné portály. V priebehu 18. storočia prešla táto stará gotická kaplnka rozsiahlou prestavbou, ktorá ju transformovala na impozantný barokový priestor s vysokými pruskými klenbami. Na západnej strane kaplnky bola pridávaná aj chór, čím sa celkový charakter miesta ešte obohatil. Dokončenie prestavby kaplnky sa udialo v roku 1784.

•  
  Kaplnka sv. Štefana Uhorského
•  
  Kaplnka sv. Štefana Uhorského
•  
  Kaplnka sv. Štefana Uhorského

Nachádza sa v mestskej časti Zolná. Pôvodne bol zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, je situovaný na miernom kopci v strede obce. Tento ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou bol postavený v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú cenné nástenné maľby pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia.

•  
  Kostol sv. Matúša
•  
  Kostol sv. Matúša
•  
  Kostol sv. Matúša - interiér

• Zvolenský zámok, je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. V súčasnosti využíva priestory zámku Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu.

•  
  Vzdušný pohľad z južnej strany
•  
  Kaplnka na zvolenskom zámku
•  
  Nádvorie na zvolenskom zámku
•  
  Studňa na zvolenskom zámku
•  
  Opevnená vstupná brána na zvolenskom zámku

• Pustý hrad, (Starý) Zvolenský hrad či hrad (Starý) Zvolen - je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke a náučnom chodníku. V dnešných časoch môžeme vidieť:
  • vežu a vstupnú bránu na Dolnom hrade
  • vežu komitátneho hradu a vežu 2. na Hornom hrade, baštu na Hornom hrade
  • areál tzv. Dončovho hradu na Hornom hrade
  • hlavnú vstupnú bránu na Hornom hrade

•  
  Pustý hrad nad Zvolenom
•  
  Pustý hrad nad Zvolenom
•  
  Pustý hrad nad Zvolenom

• Mestské hradby, sú pozostatky hradieb, ktoré slúžili na ochranu mesta.

•  
  mestské hradby
•  
  mestské hradby s baštou
•  
  mestské hradby v blíykosti námestia SNP
•  
  mestské hradby v blízkosti zámku
•  
  mestské hradby v blízkosti zámku

• Park ušľachtilých duší, pamätník židovským obetiam holokaustu a súčasť komplexu starého židovského cintorína vo Zvolene. Nachádza sa vedľa Technickej univerzity. Je venovaný Slovákom, ktorí sa cez druhú svetovú vojnu, počas holocaustu podieľali na záchrane Židov pred deportáciou do koncentračných táborov, ako i pamätník židovským obetiam holokaustu. Modernou súčasťou areálu pamätníka Parku ušľachtilých duší je digitálny informačný kiosk s informačným materiálom o pamätníku.
• Vojenský cintorín, pamiatka pre padlých počas bojov v druhej svetovej vojne.

•  
  Parku ušľachtilých duší vo Zvolene
•  
  Pomník vojakom Sovietskej armády na vojenskom cintoríne
•  
  Pamätník Sovietskej armády na vojenskom pohrebisku vo Zvolene
•  
  Zvolen, Slnečná, cintorín vojakov Rumunskej armády vojenskom cintoríne
•  
  Zvolen, Slnečná, cintorín vojakov Rumunskej armády (pomník)

• Námestie SNP (Zvolen), centrálne námestie vo Zvolene. Patrí medzi najrozľahlejšie námestia na Slovensku a je orientované severo-južným smerom ku Zvolenskému zámku. Pri rekonštrukcii boli objavené archeologické nálezy.
• Jurkovičove domy vo Zvolene, nájomné obytné domy postavené pre štátnych zamestnancov a úradníkov Župy XVIII. (Pohronskej). Autorom je podľa zachovaného výkresu Dušan Jurkovič. Podľa popisu na archívnych fotografiách projekt vytvorili architekti D. Jurkovič a Jan Pacl. Stavba bola dokončená v roku 1926. Domy sa nachádzajú medzi ulicami J. Matušku a Moyzesova. Sú súčasťou vtedajšej novej zástavby, juhozápadne od centra mesta, vo vtedajšej tzv. úradníckej štvrti. V roku 2018 boli domy vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
• Pancierový vlak Hurban, jeden z improvizovaných pancierových vlakov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní, momentálne sa jeho replika nachádza pod Zvolenským hradom. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974. Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
• Pamätník SNP, sa nachádza v centre námestia SNP, má tvar valašky, autorom je Ján Kulich
• Kaplnka Božieho tela, sa nachádza v blízkosti kostola Svätej Alžbety.
• Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi, pamätník dvom významným vojnovým osobnostiam, generálom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi

•  
  Historická budova na námestí SNP
•  
  Replika pancierového vlaku Hurban vo Zvolene
•  
  Jurkovičove domy vo Zvolene
•  
  Pamätník SNP na námestí SNP vo Zvolene
•  
  Pomnik generalom Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi
•  
  Bývalá zvolenská synagóga
•  
  Barokový kaštieľ v Zolnej
•  
  Finkova kúria na námestí SNP

• Borová hora, kopec v mestskej časti Zvolena Podborová. Ide o travertínovú masu na ľavom brehu rieky Hron. Na vrchu kopca sa nachádza minerálne, termálne a mierne rádioaktívne jazierko, ktoré v zime nezamŕza. Jeho činnosťou podľa výskumov vznikol aj samotný kopec. Pod kopcom sa nachádza neveľká jaskyňa, preskúmaná v 90. rokoch, dnes je prístup do jaskyne od železnice takmer nemožný.
• Arborétum Borová hora, účelovým zariadením Technickej univerzity vo Zvolene. Územie arboréta bolo vyhlásené za chránený areál v obciach Sliač a Zvolen, Banskobystrický kraj, okres Zvolen, vo Zvolenskej kotline, rozloha 47,8 ha, vyhlásený 1981^[15], dendrologické arborétum prevažne s druhmi domácimi na Slovensku, s podchytením ich vnútrodruhovej a zemepisnej premenlivosti, slúži na výučbu, súčasťou je rozárium a zbierka kaktusov a sukulentov.
• Môťová (vodná nádrž) je vodná priehrada vystavaná v rokoch 1953 - 1957 na rieke Slatina, sa nachádza juhovýchodne od mesta Zvolen. Je multifunkčným objektom, plniacim úlohy v priemysle, regulácii prietokov, energetike a rekreácii.
• Zolniansky lahar je prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Poľana. Je tvorený niekoľkými tri až päť metrov vysokými terasami, ktoré sa tiahnu juho-východnym až severo-východnym smerom.

•  
  Minerálne jazierko na Borovej hore
•  
  Arborétum Borová Hora
•  
  Priehrada Môtová
•  
•  
  Zolniansky Lahar

• Park inžiniera Štefana Višňovského
• Park zabudnutých susedov
• Park Ľudovíta Štúra
• Mestský park Lanice
• Park Alexandra Domana
• Park prof. Adolfa Priesola
• Park Jozefa Dekréta Matejovie
• Park ušľachtilých duší

•  
  Park Štefana Višňovského
•  
•  
  Park zabudnutých susedov
•  
•  
  Park Ľudovíta Štúra
•  
•  
  Mestský park Lanice
•  

Najväčšie mesto stredného Pohronia Zvolen má veľmi výhodnú dopravnú polohu, pretože leží na priesečníku dôležitých cestných (R1, R2) a železničných ťahov celoslovenského významu, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava vo Zvolene

Mestská hromadná doprava vo Zvolene je zložená z 15 autobusových liniek, ktoré sú riadené a prevádzkované spoločnosťou SAD Zvolen.

•  
  Garáže SAD Bariny
•  
  Staré autobusy MHD Zvolen
•  
  Citelis Zvolen
•  
  Autobusová zástavka

V roku 1938 vznikla prvá organizácia pre cestnú automobilovú dopravu v Zvolene ako súčasť ČSD (Československé štátne dráhy). Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa sformovala organizácia "Štátna automobilová doprava na Slovensku", ktorá zahŕňala 6 autospráv ČSD vrátane Zvolena. V roku 1949 bola vytvorená ďalšia entita, a to ČSAD (Československá automobilová doprava) so sídlom v Prahe. V Bratislave sa zároveň vytvorilo oblastné riaditeľstvo s pobočkou v Zvolene. Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, má významnú úlohu v poskytovaní dopravných služieb v niekoľkých mestách a oblastiach:

• Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná v mestách Banská Bystrica, Zvolen, Brezno a Žiar nad Hronom.
• Pravidelná prímestská doprava sa poskytuje v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom a Žarnovica.

Spoločnosť prevádzkuje približne 500 autobusov, čo jej umožňuje pokrývať takmer 70% územia Banskobystrického samosprávneho kraja.

•  
  Autobus SAD Zvolen
•  
  Arway SAD Zvolen
•  
  Autobusová stanica, Karosa
•  
  Autobusová stanica

Vo Zvolene po vybudovaní R3 vznikne dopravný uzol, ktorý slúži na spojenie troch rýchlostných ciest a pridružených miestnych komunikácií. Rovnako mesto zohráva úlohu pri vedúcom cestnom ťahu E77 (z Krakova do Budapešti) v smere severo-južne a tiež pri ťahu E58 (z Bratislavy do Košíc) v smere západ-východ.

•  
  E 77 Zvolen
•  
  Odbočka z R1 na cestu I/16 do centra mesta
•  
  Pohľad na mesto z cesty I/16 Slovensko
•  
  Rýchlostná cesta R2 v úseku Zvolen – Kriváň
•  
  Rýchlostná cesta R2 v úseku Zvolen – Kriváň

Železničný uzol Zvolen je jeden zo štyroch hlavných – zriaďovacích staníc (Bratislava, Košice, Žilina, Zvolen) v sieti ŽSR. Pozostáva z viacerých staníc a zastávok (Zvolen osobná stanica, Zvolen mesto, Zvolen nákladná stanica). Momentálne je zrušená železničná zastávka Zvolen Bučina.

V uzle Zvolen sa križujú trate:

• Železničná trať Zvolen – Nové Zámky (trať č. 150)
• Železničná trať Zvolen – Čata (trať č. 153)
• Železničná trať Zvolen – Košice (trať č. 160)　
• Železničná trať Zvolen – Vrútky (trať č. 170)　
• Železničná trať Zvolen – Diviaky (trať č. 171)

•  
  Hlavná železničná stanica vo Zvolene
•  
  Hlavná hala
•  
  Hlavná hala
•  
  Zvolen nákladná stanica
•  
  Zvolen mesto
•  
  Pohľad z Pustého hradu
•  
  Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa
•  
  2.,3. a 4. nástupište
•  
  Rušňové depo
•  
  Rušňové depo (točňa)

V blízkosti mesta Zvolen sa nachádzajú nasledovné letiská:

• Letisko Sliač (v minulosti Letisko Tri Duby; IATA: SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko s vojenskou prevádzkou. Samotné letisko v Sliači je poverené Ozbrojenými silami Slovenskej republiky s dôležitou úlohou zabezpečovať a riadiť väčšinu aspektov jeho prevádzky. Tieto zahrňujú navigáciu a údržbu povrchu dráhy a plochy letiska. Na zabezpečenie riadenia letovej prevádzky je zodpovedná Letka riadenia. Na druhej strane, spoločnosť s názvom "Letisko Sliač, a. s." má obmedzenú zodpovednosť, pričom sa sústredí predovšetkým na služby spojené s cestujúcimi. Momentálne je osobná preprava zastavená.
• Letisko Očová je neverejným vnútroštátnym letiskom s nepravidelnou leteckou dopravou situovaným v blízkosti obce Očová, severovýchodne od mesta Zvolen. Bolo otvorené v roku 1950.
• Letisko Dobrá Niva je vnútroštátnym neverejným letiskom, ktoré sa využíva na športové lietanie, poľnohospodárske účely, modelárstvo a aj na uskutočňovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Jeho poloha sa nachádza 10 kilometrov južne od mesta Zvolen, v tesnom susedstve obce Dobrá Niva. Majiteľom a prevádzkovateľom je Letecký športový klub Zvolen.

•  
  Letisko Sliač
•  
  Terminál letiska Sliač, 2015
•  
  A C-130H Hercules v Sliači

• Materská škola, Tehelná 2549/5, Zvolen
• Materská škola, J.Bánika 1733/41, Zvolen
• Materská škola, Centrum 2496/27, Zvolen
• Materská škola, 1. mája 161/1, Zvolen
• Materská škola, marš. Malinovského 1985/41, Zvolen
• Materská škola, marš. Malinovského 1985/4, Zvolen
• Materská škola, Hrnčiarska 2063/2, Zvolen
• Materská škola, E. P. Voljanského 491/3, Zvolen
• Materská škola, Imatra 2548/8, Zvolen
• Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen
• Súkromná materská škola Montessori

Materská škola na Kalinčiakovej ulici

• Materská škola, Jána Kalinčiaka 560/87, Zvolen (2002 – 2008) – mestská materská škola, ktorá sa od roku 2002^[16] nachádzala v prenajatej budove Železníc SR na ulici Jána Kalinčiaka 87 vo Zvolene.^[17] Jej riaditeľkou bola Gabriela Krahulcová.^[16][18] Materská škola zahŕňala telocvičňu a saunu s bazénom. Tiež bola zapojená do viacerých vzdelávacích projektov. Od januára do 21. apríla 2008 rokovalo mestské zastupiteľstvo vo Zvolene o jej zrušení^[16] a nakoniec materská škola k 31. augustu 2008 materská škola zanikla.^[17] Pred zánikom ju navštevovalo 56 detí.^[16] Neskôr v budove sídlilo súkromné umelecké^[19] a športové gymnázium,^[20] stredná športová škola, stredná odborná škola scénického výtvarníctva,^[21] konzervatórium a základná umelecká škola Pink Harmony Academy. Budova je v súčasnosti (2024) opustená.

•  
  Budova zaniknutej materskej školy v roku 2022

• Základná škola, Petra Jilemnického 1813/1, Zvolen
• Základná škola, Petra Jilemnického 1813/2, Zvolen
• Základná škola, Námestie mládeže 587/17, Zvolen
• Základná škola, J.Alexyho 1941/1, Zvolen
• Základná škola, M. Rázusa 1672/3, Zvolen
• Základná škola, Hrnčiarska 2119/1, Zvolen
• Základná umelecká škola, Nádvorná 3366, Zvolen

• Súkromná základná umelecká škola Quo Vadis

• Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia, Hodžova 9, Zvolen

• Súkromné konzervatórium
• Súkromná stredná odborná škola podnikania
• Súkromná škola umeleckého priemyslu
• Súkromná stredná umelecká škola, Môťovská cesta 8164, Zvolen
• Súkromná stredná športová škola

• Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu (Zvolen, Jabloňová 1351)
• Stredná odborná škola drevárska, Lučenecká cesta 2193/17, Zvolen
• Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen
• Stredná zdravotnícka škola
• Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, Zvolen
• Technická akadémia, J.Švermu 1, Zvolen
• Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen
• Obchodná akadémia ako organizačná zložka spojenej školy, Lieskovská cesta 1, Zvolen

 

V meste sa nachádza Technická univerzita, ktorej hlavná budova je prístupná z ulice T. G. Masaryka, v blízkosti autobusovej stanice.

• Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
• Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
• Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene
• Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene

•  
  Hlavná budova Technickej univerzity vo Zvolene
•  
•  

HKM Zvolen je slovenský profesionálny hokejový klub so sídlom v Zvolene. Jeho A-mužstvo súťaží v Tipos extralige a je držiteľom troch majstrovských titulov. Klub hrá svoje domáce zápasy na zvolenskom zimnom štadióne.

Okrem seniorského tímu, klub spravuje aj mládežnícke kategórie, vrátane juniorov, dorastu a hokejovej triedy od piatich do deviatich rokov.

Vo Zvolene sa hrá slovenská hokejová extraliga žien zásluhou klubu ŽHKm Zvolen.

 

Zimný štadión Zvolen predstavuje hokejovú arénu v meste Zvolen a disponuje kapacitou 5 675 sedadiel. Jeho história sa začala písať v roku 1969, kedy bola dokončená výstavba ľadovej plochy a strojovne. V nasledujúcich sedem rokoch bola úspešne realizovaná strecha. V osemdesiatych rokoch bol rozšírený o tréningovú halu.

Tento štadión slúži ako domovské hniezdo pre hokejový klub HKM Zvolen. Klub si štadión prenajíma od mesta Zvolen. Okrem hlavnej hokejovej arény je súčasťou komplexu aj moderná tréningová hala. Štadión je k dispozícii na prenájom nielen pre hokejové podujatia, ale aj pre korčuľovanie a súkromné hokejové zápasy.

•  
  Interiér
•  
  Interiér
•  
  Malá aréna

Futbalový klub Lokomotíva Zvolen, pôsobiaci v druhej najvyššej súťaži na Slovensku, má svoje korene v histórii, ktorá siaha až do roku 1902. Klub vznikol vďaka angažovanosti skupiny študentov, ktorí spojili svoju vášeň pre futbal a založili tohto významného zástupcu futbalovej scény vo Zvolene.

• volejbal (muži) – MVK (klub) hrá v extralige
• volejbal (ženy) – TJ Slávia TU Zvolen
• futbal (muži) – MFK Lokomotíva (klub) hrá II. ligu
• tenis – Fresh Club
• americký futbal – vo Zvolene sa hrá Slovenská futbalová liga zásluhou klubu Zvolen Patriots
• lakros – vo Zvolene sa hrá Slovenská lakrosová liga zásluhou klubu Zvolen Punishers
• plutvové plávanie – KSP Calypso, KVS Careta
• kanoistika – vodný slalom – Slávia TU Zvolen, Kajak Klub Zvolen
• kanoistika – rýchlostná kanoistika – KRK Zvolen
• vodný šport – KVS Careta, KVS, Raprakan
• biatlon – TU Zvolen
• zjazdové lyžovanie – Ski klub Senior
• horolezectvo – HK Morál, HK Bystrô, TJ Slávia TU ZV
• jachting – Felyma Yacht, Jacht klub Trim
• basketbal – (ženy, dievčatá) BK ZŠ Zvolen
• karate – Karate klub Zvolen
• MMA – Muay Jitsu Gym Zvolen, Pod Dráhami 1
• taekwondo – Ilyo TKD VTJ Zvolen^[22]
• florbal – Zvolen vo florbale reprezentuje klub 1.FBC Zvolen
• thajský box – Power gym Zvolen
• Wing Tsun – Shajtar Gym Zvolen
• orientačný beh – Viatoris Zvolen
• hokejbal – ŠK Bukovinka Zvolen – vo Zvolene sa hrá slovenská hokejbalová extraliga U20

• Mikuláš z Lukového, môžeme pokladať za pravdepodobné, že základné vzdelanie na škole získal vo Zvolene. Napísal časť nemeckého znenia magdeburského práva z roku 1378 a iné zápisy do Žilinskej knihy. ^[23]
• Matej zo Zvolena (asi * 1390 – † 1454), v súvekých zápisoch uvedený ako Mathias de Solio pochádzal zo Zvolena. Po absolvovaní na domácich školách pokračoval na štúdiách od roku 1410 na Pražskej univerzite, kde v roku 1411 dosiahol hodnosť bakalára filozofie a roku 1416 hodnosť licenciáta filozofie. Stal sa univerzitným učiteľom, literátom a umierneným prívržencom husitizmu. Žil trvale v Prahe a v rokoch 1428 - 1433 je doložený ako majiteľ domu v Starom Meste. 1454 sa spomína naposledy ako licenciát. Spolu so študentmi zo Slovenska a inými cudzincami bol stúpencom českého univerzitného opravného hnutia, pre ktoré ho získali prednášky Jána Husa a Hieronýma Pražského. Spočiatku v intenciách ich učení prednášal teológiu, neskôr viedol aj filozofické prednášky. Po roku 1416 s Jakoubkem ze Stříbra a s Matejom z Janova dodiktoval prepis teologického slovníka Rosarius aut parvus floretus sacre theologie, ktorého rukopis sa zachoval v Knižnici Metropolitnej kapituly v Prahe a v Univerzitnej knižnici v Brne. Na objednávku vyhotovoval odpisy a iluminácie kníh. Pripisuje sa mu odpis diela anglického bohoslovca R. Grossetesta Dicta z roku 1414. Vo fondoch mestskej knižnice v Norimbergu sa nachádza jeho odpis latinskej Biblie z roku 1431. ^[24]
• Valentín Balaša (* 1554 – † 1594), uhorský šľachtic, renesančný básnik, autor lyrickej poézie.
• Ján Tomka-Sásky (* 1692, – † 1762), slovenský (uhorský) geograf, historik a pedagóg zemianskeho pôvodu.
• Matej Butschany (* 1731 – † 1796), fyzik a matematik, autor odborných publikácií, pôsobil na nemeckých univerzitách.
• Pavel Tešlák (* 1759 – † 1801), evanjelický farár, autor väčšieho množstva duchovných piesní.
• Samuel Rožnay (*1787 - 1815) osvietenský buditeľ a prekladateľ
• Jozef Kozáček (* 1807 – † 1887), katolícky kňaz, významný národný buditeľ, príslušník 2. generácie bernolákovcov, zakladajúci člen Matice slovenskej, od r. 1870 jej predseda. Výrazne sa zaslúžil o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na viacerých gymnáziách.
• Juraj Bánik (* 1818 – † 1901), advokát, hlavný mestský notár, pričinil sa o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Prispieval do slovenských časopisov, angažoval sa pri vzniku továrne Union.
• Mikuláš Štefan Ferienčík (* 1825 – † 1901), básnik, dramatik, vydavateľ, publicista, redaktor novín Pešťbudínske vedomosti.
• Ján Adolf Ferienčík (* 1863 – † 1925), spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník medzi americkými Slovákmi.
• Jozef Cíger-Hronský (* 1896 – † 1960), spisovateľ, maliar a publicista, čelný predstaviteľ Matice slovenskej v období vojnového Slovenského štátu.
• Elena Nábělková (* 1896 – † 1986), slovenská kultúrna pracovníčka, pedagogička, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
• Ivan Vesel (* 1901 – † 1964), právnik, protifašistický bojovník, brat generálov Mirka a Milana Vesela
• Mirko Vesel (* 1903 – † 1976), generál, účastník SNP, dvojča gen. Milana Vesela
• Milan Vesel (* 1903 – † 1984), generál, účastník SNP, dvojča gen. Mirka Vesela
• Miloš Vesel (* 1904 – † 1989), generál, účastník SNP, brat dvojičiek generálov Mirka a Milana Vesela
• Zoltán Bitskey(* 1904 – † 1988), plavec, olympionik
• Zora Paulendová (* 1905 – † 1999), herečka, protifašistická bojovníčka, sestra bratov Veselovcov
• Gustáv Stadtrucker (* 1906 – † 1980), architekt, ochotnícky herec, spoluzakladateľ divadelného krúžku Detvan, účinkoval aj vo filmoch.
• Jozef Korbačka (* 1907 – † 1943), dramatik, organizátor ochotníckeho divadelného života vo Zvolene.
• Emil Makovický (* 1908 – † 1986), evanjelický farár, redaktor, publicista.
• Štefan Severíny (* 1909 – † 1986), športovec, atlét, futbalista aj volejbalista, člen Sokola, cvičiteľ
• Oskar Winkler (* 1909 – † 1970), architekt
• Andrej Ľudovít Katina (* 1909 – † 1968), spisovateľ, redaktor, farár ECAV na Slovensku, biskup ZD ECAV na Slovensku (1952 – 1968).
• Viktória Hornáková (* 1909 – † 1983), učiteľka a prekladateľka nemeckej literatúry do slovenčiny.
• Eugen Pauliny (* 1912 – † 1983), jazykovedec, literárny vedec.
• Pavol Marcely, generálmajor (* 1914 – † 1980), absolútne najmladší generál slovenskej národnosti (36 ročný). Bojoval v 2. svetovej vojne aj v SNP.
• Ľudovít Greššo, (* 1916 – † 1982), herec a riaditeľ DJGT vo Zvolene, herec Divadla SNP v Martine, Krajského divadla v Trnave a DAB v Nitre.
• Jozef Lacko (* 1917 – † 1978), architekt, VŠ-pedagóg, profesor.
• Ján Klimo (* 1921 – † 2001), herec a divadelný režisér, starý otec slov. herca Maroša Kramára.
• Ernest Štric (* 1925 – † 1993), dramatik, publicista, vysokoškolský pedagóg. Pre zvolenské divadlo napísal zámockú veselohru Zálety kráľa Mateja.
• Otto Frank (* 1925 – † 1945), umeleckým menom Martin Jerguš, mladý povstalecký básnik, ktorý sa aktívne zapojil do SNP. Bol popravený v Kováčovej.
• Ľudovít Fuchs (* 1926 – † 2015), básnik, spisovateľ, redaktor. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe.
• Ondrej Bartoš (* 1926), publicista, spisovateľ, učiteľ.
• Ján Midriak, (* 1929 – † 2015), farár ECAV na Slovensku, senior Šarišsko-Zemplínskeho seniorátu, biskup VD ECAV na Slovensku (1994 – 2000).
• Ivan Palúch (* 1940 – † 2015), významný filmový herec, ktorý sa presadil aj v zahraničnej kinematografii.
• Milan Lasica (* 1940 – † 2021), významný slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a režisér.
• Vladimír Mečiar (* 1942), významný ponovembrový politik, zakladateľ HZDS, stál pri rozdelení Česko-Slovenska na 2 samostatné štáty (Česko a Slovensko), zakladateľ samostatnej Slovenskej republiky, 3-násobný premiér SR.
• Juraj Slezáček (* 1943 – † 2016) herec a divadelný pedagóg, dlhoročný člen SND.
• Eva Matejková (* 1950), slovenská herečka, manželka herca Mariána Slováka.
• Mojmír Mamojka (* 1950), právnik, vysokoškolský pedagóg, verejný činiteľ – poslanec NR SR (SMER – SD)
• Ján Greššo (* 1952), divadelný a filmový herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.
• Karol Chmel (* 1953), básnik
• Ivo Gogál (* 1959), divadelný, filmový, televízny a dabingový herec, dlhoročný člen SND.
• Alexandra Pavelková (* 1966), spisovateľka vedecko-fantastickej literatúry
• Boris Kršňák, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu a organizátor významných kultúrnych podujatí, syn Štefana Kršňáka, bývalého zvolenského herca a dramatika
• Ľubomír Marko, MUDr. (* 1962), špecialista v oblasti mikrochirurgie.
• Marián Havlíček (* 1953 – 1972), kajakár, olympionik
• Boris Beláček, RNDr. (* 1960), banský geológ a vysokoškolský pedagóg
• Elena Kaliská (* 1972), kajakárka, slovenská olympionička, držiteľka viacerých medailí.
• Gabriela Stacherová (* 1980), kajakárka, olympionička
• Marek Gašpar Šafárik (* 1979), výtvarník, scénogral.
• Igor Longauer (* 1938), šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, vyšľachtil historicky prvú odrodu nahého ovsa (Avena nuda, pod menom Detvan) na Slovensku
• Vladimír Slamka (* 1966), strelec, olympionik
• Dagmar Bílková (* 1967), strelkyňa, olympionička
• Ján Lašák (* 1979), hokejový brankár
• Karol Beck (* 1982), profesionálny tenista. Významnou mierou prispel k postupu Slovenska do finále Davisovho pohára v roku 2005.

• Magister Donč (*1280 – † 1345), bol zvolenským županom, hoci nepochádzal priamo zo Zvolena, ale zaslúžil sa o rozšírenie územia aj o celkový rozvoj Zvolenskej župy. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad. Zaslúžil sa o zväčšenie chotára Zvolena. Na základe jeho prosby Karol Róbert udelil 13. mája 1326 Zvolenčanom územie pri Hrone, ktoré opustili kráľovskí servienti, pretože ich prenasledoval Matúš Čák. ^[25]
• Izák Arahamides Hrochotský (*1557 – † 1621), vzdelanec a superintendent evanjelickej cirkvi. Vo Zvolene získal gramotnosť, neskôr pôsobil vo Zvolene na protestantskej mestskej škole ako učiteľ a rektor. Bol šľachtického pôvodu a zároveň synom kapitána Zvolenského zámku.
• Pavol Rubigallus (*1510 - 1578†) , protestantský vzdelanec a humanista, pôsobil vo Zvolene v roku 1574 ako colný úradník a od roku 1577 ako banský komisár v Banskej Štiavnici, autor mnohých diel poézie a cestopisu Opis cesty do Konštantinopolu v roku 1544^[26]. V.
• Karol Kuzmány (*1806 – † 1866) básnik a národný buditeľ, pôsobil ako evanjelický kňaz na fare v rokoch 1830 až 1832 vo Zvolene.
• Alexander Doman (* 1914 – † 1996), významný predstaviteľ zahraničného odboja proti fašizmu počas II. svetovej vojny, príslušník 1.čs. divízie vo Francúzsku a čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii, kapitán pechoty v zálohe (plukovník v.v.) a spravodajský dôstojník 2. čs. paradesantnej brigády, účastník SNP, po vojne člen skupiny generálneho štábu československej armády, ktorá pátrala po vojnových zločincoch, zástupca vojenského atašé na československom veľvyslanectve v Londýne. Po Februári 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a rozviesť sa s britskou manželkou, za čo bol politickým režimom perzekvovaný. Od roku 1953 spolu s manželkou Ailsou Domanovou dostali povolenie učiť angličtinu a britskú kultúru. V roku 2000 mu bola udelená Cena mesta Zvolen in memoriam.
• Milan Grygar (* 1926), významný československý výtvarník.
• Ondrej Bartoš (* 1926), redaktor Smeru, pracovník a v roku 1968 riaditeľ štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 učiteľ, autor rozprávok, bábkových hier, poviedok, povestí, napr.: Stopy v Javorí, Čriepky, 33 povestí Zvolenských, Môťová známa-neznáma, Medveďoviny, Kopovčiarske príbehy; držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2007.
• Ailsa Domanova (* 1927), britská vojnová veteránka, je považovaná za neoficiálnu veľvyslankyňu Veľkej Británie na Slovensku, v roku 2006 dostala ako jediná dáma so slovenským občianstvom z rúk Alžbety II. štátne vyznamenanie Rad Britského impéria za služby veteránom II. svetovej vojny a za osobný prínos k formovaniu bilaterálnych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskou republikou. Iniciátorka pamätníka účastníkom západného odboja, ktorý v roku 2003 odhalili na Šafárikovom námestí v Bratislave. 1. januára 2007 ju prezident Slovenskej republiky vyznamenal Radom Bieleho dvojkríža III. triedy za celoživotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vzťahov.
• Václav Hanuliak (* 1947 – † 2009), archeológ, od roku 1992 vykonával systematický archeologický výskum na Pustom hrade a predstihové a záchranné archeologické práce v meste. Svoje výsledky publikoval v odborných a populárnovedeckých prácach. V roku 2005 získal Cenu mesta Zvolen a zároveň titul Čestný občan mesta, v roku 2008 Cenu primátora.
• Ľudovít Štúr, spisovateľ, učiteľ, národný buditeľ
• Matej Bel, polyhistor

•   Fínsko, Imatra
•   Maďarsko, Tótkomlós
•   Česko, Prachatice
•   Ukrajina, Rivne
•   Poľsko, Zwoleń

Mesto je členom Douzelage, spoločenstva niektorých miest Európskej únie.

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Zvolene

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolen

• Oficiálna stránka mesta
• Informačný systém samosprávy mesta Zvolen Archivované 2022-01-08 na Wayback Machine
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste
• Aktuálne informácie o Zvolene
• Aktuálne informácie o Zvolene
• Aktuálne informácie o podujatiach v meste Zvolen
• Stránka o Pustom hrade
• Apsida.sk - profil románskej baziliky