Vranov nad Topľou

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

• Mestské časti:
  • Vranov
  • Čemerné
  • Lomnica
• Sídliská:
  • 1.mája
  • Dubník
  • Juh
  • Lúčna
  • Okulka
  • Sídlisko I
  • Sídlisko II
• Osady:
  • Ferovo
  • Lopaty
  • Ortáše
  • Rodinná Oblasť
  • Polovice
  • Rómska osada
  • Taňa

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282.^[4]:102-104 V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť.

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku 1356.^[4]:283-284

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Mestom preteká rieka Topľa.

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.^[5]

 

Dňa 19. januára 1919 vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do Česko-slovenskej republiky.

Počas Slovenského štátu pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj partizánsku skupinu so základňou pri obci Zamutov. Najznámejším z nich bol Cyril Daxner. Dňa 19. apríla 1944 sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek poľnej tzv. Východoslovenskej armády Okrem iných bol zatknutý aj Cyril Daxner a jeho manželka.^[6][7]

Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov,

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:^[8]

• Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho.^[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

•  
  Bazilika Narodenia Panny Márie
•  
•  
•  
  Interiér baziliky
•  
  Detail hlavného oltára

• Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. ^[10]

•  
  Pavlínsky kláštor
•  
•  
  Detail portálu
•  
•  

• Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.^[11]
• Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.^[12]

•  
  Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého
•  
•  
•  
  Reformovaný kostol

• Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.^[13]
• Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911.^[14] Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.
• Židovský cintorín založený v 18. storočí.

•  
  Náhrobok Almássy Ferenczné
•  
  Budova okresného súdu
•  

• Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuťa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike.

• Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku 1918 pri príležitosti vzniku Česko-slovenska-.^[15]
• Počas pobytu v meste zložil český spevák Dalibor Janda svoju pieseň Kde jsi. ^[16]

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

• Materská škola Ulica 1. mája 1227
• Materská škola Juh 1051
• Materská škola Sídlisko 1. mája
• Materská škola Okulka
• Materská škola Dlhá ulica
• Materská škola Domašská ulica 604
• Materská škola Kukučínova
• Materská škola Vajanského
• Cirkevná materská škola sv. Kláry

• ZŠ Sídlisko II.
• ZŠ Bernolákova
• ZŠ Juh
• ZŠ Lúčna
• ZŠ Kukučínova
• ZŠ Lomnická ulica
• ZŠ pre telesne postihnutých
• Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia

• Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
• Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
• Gymnázium C. Daxnera
• Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
• Stredná odborná škola drevárska
• Obchodná akadémia
• Zváračská škola

• ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
• SZUŠ výtvarná
• SZUŠ hudobná
• SZUŠ tanečná

Združuje tieto športy:

• stolný tenis
• atletika
• box
• hádzaná
• hokejbal
• judo
• karate
• šach
• volejbal

 

• Gyula Dahlström (* 1834 – † 1907), entomológ
• Magdaléna Tóthová (* 1944– † 1999), slovenská fyzička
• Vojtech Christov (* 1945), bývalý futbalový rozhodca
• Jaroslav Boroš (* 1947), bývalý futbalista
• František Hoholko (* 1947 – † 2005), bývalý futbalista
• Marián Tkáč (* 1949), predseda Matice slovenskej (2010 – 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v roku 1993
• Viera Petríková (* 1957), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
• Pavol Hudák (* 1959 – † 2011), básnik
• Ivan Mikloš (* 1960), ekonóm a politik, bývalý podpredseda vlády a minister financií
• Miroslav Kudzia (* 1962), slovenský maliar
• Maria Kobielska (* 1964), sólistka opery Národného divadla v Prahe
• Vladimír Kobielsky (* 1975), herec
• Marián Gešper (* 1980), predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017

• Ján Figeľ (* 1960), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

• Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
• Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
• František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
• Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
• Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
• Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
• Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
• Anna Lesnaiová (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
• Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor SNP na východnom Slovensku.
• Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

•  
  Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou
•  
  Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi.
•  
  Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh.
•  
  Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája
•  
  Pamätník bojovníkov proti fašizmu
•  
  Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie
•  
  Mestský úrad
•  
  Dom kultúry
•  
  Gymnázium
•  
  Pamätník večnej slávy osloboditeľom
•  
  Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vranove nad Topľou

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vranov nad Topľou

• Oficiálny web
• Vranovské novinky
• Vranovské noviny
• Región VT, nezávislé spravodajstvo
• Vodná nádrž Domaša
• Mestský dom kultúry Archivované 2005-07-31 na Wayback Machine
• Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou Archivované 2014-01-22 na Wayback Machine