Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
|
Odporúčaný článok  Baltický štít (alebo Fennoskandia) je starý prekambrický štít nachádzajúci sa na Škandinávskom polostrove. Ponára sa pod sedimenty východoeurópskej platformy, spoločne s ktorou tvorí takzvanú fenosarmatskú platformu. Zaberá časti Nórska, Švédska, Fínska, Ruskej federácie a podložia Baltského mora. Tvoria ho hlavne obnažené kryštalinické horniny prekambrického veku. Hlavne archaické a proterozoické ruly a zelenokameňové pásma, ktoré prekonali viacero štádií deformácií a metamorfizmu. Tvoria ho najstaršie horniny na Európskom kontinente. Hrúbka kontinentálnej kôry na ňom dosahuje do 50 km. Počas pleistocénu bol štít pokrytý kontinentálnym ľadovcom, ktorý ho na mnohých miestach výrazne zerodoval a zanechal po sebe mnoho ľadovcových sedimentov. Štít sa doteraz nachádza v štádiu postglaciálneho výzvihu, ktorý je následkom odľahčenia spôsobeného ústupom kontinentálneho ľadovca. Z paleogeografického hľadiska tvorí baltský štít spolu s východoeurópskou platformou, ukrajinským štítom a ďalšími oblasťami samostatnú Baltickú platňu tzv. Baltika.
Osobnosť mesiaca Carl Gustaf Mannerheim (* 10. august 1797, Rittergut Willnas, Lemu, Fínsko – † 9. október 1854, Štokholm, Švédsko) bol významný fínsky šľachtic, entomológ a politik, starý otec maršála Mannerheima. Bol aj prezidentom Viipurského apelačného súdu (1839 – 1854) v meste Vyborg. Jeho otec bol Carl Erik Мannerheim (1759 – 1837) a matka Vendla Sofia von Willebrand (1779 – 1863). V mladosti študoval v meste Turku. Po štúdiách nastúpil do štátnej služby v Petrohrade a v roku 1827 sa stal členom – korešpondentom Imperátorskej akadémie vied v Petrohrade. V roku 1832 sa oženil s dcérou dôstojníka, Evou Wilhelminou von Schantz (1810 – 1895). Mali spolu štyri deti. Jeho syn Carl Robert Mannerheim sa stal otcom budúceho národného hrdinu Fínska a prezidenta Carla Gustafa Emila Mannerheima (1867 – 1951). V roku 1833 bol menovaný gubernátorom v Ваза, potom pôsobil ako gubernátor v meste Vyborg a tiež ako prezident vrchného súdu mesta Vyborg.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa   Sammallahdenmäki je pohrebné miesto z doby bronzovej neďaleko fínskeho mestečka Lappi. Vek tunajších mohýl sa odhaduje až na 3 000 rokov. Pôvodne sa Sammallahdenmäki nachádzalo na brehoch Botnického zálivu, avšak časom more ustúpilo a dnes je toto miesto vzdialené od mora niekoľko kilometrov. Od roku 1999 je pohrebisko súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Geografia
