Venera-9

Venera-9
Prevádzkovateľ	ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Výrobca	ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Typ misie	planetárna sonda
Prelet okolo	Venuša
Dátum preletu	20. október 1975
Dátum štartu	8. jún 1975
Kozmodróm	Bajkonur
Nosná raketa	Proton-K/D
Zánik	25. december 1975
Trvanie	od 20. október 1975 do 25. december 1975
COSPAR ID	1975-050D
Hmotnosť	2015 kg
Elementy dráhy
Excentricita	.89002
Inklinácia	29,5°
Perióda	48,3 h
Apoapsida	19,51 RV
Periapsida	1,26 RV
Kozmonautický portál

Venera-9 (rus. Венера-9) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1975. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.

• Dátum/čas vypustenia: 8. jún 1975 o 02:38:00 UTC
• Váha na obežnej dráhe: 2015 kg

Orbitálna časť sondy sa skladala z valcovitej časti s dvomi krídlami solárnych panelov a s parabolickou anténou s vysokým ziskom. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom s priemerom 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.

Sonda odštartovala 8. júna 1975 pomocou rakety Proton-K/D z kozmodrómu Bajkonur. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila 20. októbra 1975. Úlohou orbitálnej časti bolo sprostredkúvať rádiové spojenie pristávacieho modulu so Zemou a skúmať horné vrstvy atmosféry planéty. Venera 9 sa stala prvou umelou družicou Venuše.

• 1.6-2.8 μm infračervený spektrometer
• 8-28 μm infračervený rádiometer
• 352 nm ultrafialový fotometer
• 2 fotopolarimetery (335-800 nm)
• 300-800 nm spektrometer
• Lyman-α H/D spektrometer
• mapovanie bistatickým radarom
• CM, DM rádiové zákrytové experimenty
• trojosý magnetometer
• 345-380 nm UV kamera
• 6 elektrostatických analyzátorov
• 2 modulované iónové zádrže
• detektor nízkoenergetických protónov
• detektor nízkoenergetických elektrónov
• 3 polovodičové čítače
• 2 čítače výbojov
• Čerenkovov detektor

Dňa 20. októbra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti a 22. októbra v 05:13 UT pristál na povrchu Venuše blízko Beta Regio na strmom svahu (20°) pokrytom balvanmi. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou, preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 54 minút.

Sonda zistila, že vrstva mrakov je vysoká 30-40 km a začína vo výške 30-35 km nad povrchom. Bolo analyzované chemické zloženie atmosféry, kde sa našli molekuly kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny fluorovodíkovej a zistila sa prítomnosť brómu a jódu. Z ďalších meraní vyplynulo, že tlak na Venuši dosahoval približne 90 atmosfér (9 MPa), teplota sa rovnala 485 °C, svetelnosť na povrchu dosahovala úroveň porovnateľnú so zamračeným letným dňom na Zemi. Venera 9 bola prvou sondou, ktorá zaslala na Zem čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Na nich možno pozorovať, že v atmosfére nie je zjavne viditeľný prach, okolo sondy boli rôzne 30-40 cm veľké kamene bez známok erózie. Naplánované 360° panoramatické obrázky nemohli byť vytvorené, pretože sa u jedného z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky. Na Zem boli odoslané snímky obmedzené na 180°. Túto poruchu mala i Venera 10.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 9 na anglickej Wikipédii.