The Wall

The Wall
Štúdiový album – Pink Floyd
Dátum vydania	30. november 1979
Nahraný	CBS Studios (New York), Január–November 1979
Žáner	Progresívny rock Hard rock
Dĺžka	81:20
Vydavateľstvo	Harvest Records/EMI Records (UK) Columbia Records (USA) Capitol Records (USA reedícia)
Producent	Pink Floyd
Odborné recenzie
Allmusic [1] Blender [2] Rolling Stone (favourable)[3]
Pink Floyd – chronológia
Animals (1977)	The Wall (1979)	The Final Cut (1983)
Hudobný portál

The Wall je konceptuálny album anglickej progresívnej rockovej skupiny Pink Floyd. V poradí jedenásty štúdiový album vyšiel v roku 1979.

Hudobnou kritikou a aj fanúšikmi je označovaný ako jeden z najlepších albumov skupiny, je všeobecne považovaný za rockovú klasiku a jeho depresívne hymny inšpirovali mnohých súčasníkov skupiny Pink Floyd.

Tento album je posledný na ktorom spolupracovali v skupine Roger Waters a Richard Wright. Počas nahrávania Roger získal absolútnu autorskú kontrolu nad celým projektom, vďaka ktorej narástlo napätie v skupine.

Tento album bol komerčne veľmi úspešný, predalo sa z neho 30 miliónov nosičov, čím sa stal najlepšie predávaným albumom osemdesiatych rokov. Tento album je najlepšie predávaným albumom skupiny v USA s predajom 23 miliónov kópií. V rebríčku Billboardu tento album vydržal 15 týždňov po sebe na prvej priečke a v rebríčkoch USA sa udržal dva roky. Napodiv v Spojenom kráľovstve, materskej krajine členov skupiny, bolo jeho vrcholom v rebríčkoch tretie miesto. V roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 87. miesto zoznamu najlepších albumov všetkých čias.

Vo svete sa stali najpopulárnejšími skladbami „Young Lust“, „Hey You“, „Comfortably Numb“, „Run Like Hell“ a skladba „Another Brick in the Wall Part 2“, ktorá dosiahla prvú priečku v USA aj v UK.

Impuls pre myšlienku na vznik tejto témy opisuje Roger Waters v knižke vydanej pre špeciálnu edíciu živého albumu z koncertov The Wall Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) takto:

„S myšlienkou pre vytvorenie projektu The Wall som sa začal pohrávať po mojom rozčarovaní nad rockovými koncertami na obrovských otvorených futbalových štadiónoch. V období pred Dark Side of the Moon bolo vzrušenie publika pri vystúpení skupiny Pink Floyd založené na určitej spoločnej vlne medzi obecenstvom a kapelou. Bolo to zázračné. Koncom sedemdesiatych rokov tento zázrak a tento vzťah vymizol. Príčinu som videl vo vražedne veľkej mase- ich úplne nesúvislej škále na týchto gigantických koncertoch.

V jednom momente na koncerte na olympijskom štadióne v Montreale počas Animals Tour som bol zase konfrontovaný s týmito negatívnymi skúsenosťami. Jeden zbláznený tínedžerský fanúšik sfanatizovane reval a začal sa škriabať po plote, ktorý nás oddeľoval od ľudského stáda pod pódiom. Frustrácie, ktoré som mal v tom období v sebe v tejto chvíli vybuchli. Zapľul som mu do tváre. Hneď na to som zostal v šoku zo svojho správania. Predstavil som si či by nebolo niekedy možné či zvládnuteľné zrealizovať výmenu medzi nami (skupinou) a nimi (publikom), úplne vymeniť naše postavenie. Realizácia takéhoto nápadu by v podstate bola sado- masochizmom.

Po tejto udalosti som bol veľmi blízko myšlienky postaviť múr počas koncertu. Táto idea ma napadla náhle. Okrem toho, že to má pre mňa osobný význam., myslel som, že by to mohol byť veľkolepý kus rockového divadla.

The Wall je sčasti rozprávanie môjho príbehu i keď si myslím, že základné témy rezonujú i v iných ľuďoch. Myšlienka je v tom, že my ako individuality obvykle považujeme za potrebné aby sme zabránili nepríjemnym zážitkom postupne po tehlách sa obklopovať pomyselným múrom, za ktorým sa môžeme niekedy cítiť chránení, ale sa aj môžeme stať emocionálne uzavretými. Je relatívne ľahko možné že nás to raz vtiahne. Potom veľa ľudí bojuje so samým sebou. Rozpoznávajú to vo svojich vlastných životoch.

Ja vo svojom živote mám miesto za stenou veľmi úspešnej rockovej skupiny. V rockovej skupine sa stotožníte v závideniahodnej a privilegovanej pozícii. Je to očividne o splených snoch. Máte veľkú moc a zarábate veľa peňazí a v tom je všetko to falošné kúzlo. Keď sa rozhodnete zabudnúť na sprievodné negatíva, stanete sa ľahko závislí od týchto vecí. Zmohne vás príjemná necitlivosť (comfortably numb)...“

Počas nahrávania tohto albumu Waters začal pochybovať o Wrightovej užitočnosti pre skupinu. V tom čase mal vraj Richard Wright problémy s kokaínom, čo mohlo hrať svoju úlohu v Rogerovej snahe o jeho vyhodenie. Požiadal ho teda, aby po ukončení nahrávania The Wall zostavu Pink Floyd opustil. Waters sa dožadoval podpory pri tomto návrhu od Gilmoura a Masona. Roku 2000 Gilmour v jednom rozhovore tvrdil, že on a Nick boli proti Wrightovmu vyhodeniu. Wright bol zo skupiny vylúčený, ale zostal do konca nahrávania albumu a počas koncertov ako platený hudobník. Iróniou bolo, že vysoké náklady na projekt The Wall spôsobili pre skupinu jeho stratovosť a tak sa Wright stal jediným zo štyroch, ktorý mal z koncertov zisky.

Pre skladbu „Another Brick in the Wall (Part II)“ bolo potrebné zohnať detský spevácky zbor. Na spoluprácu bol v prostriedku vyučovacej hodiny požiadaný Alun Renshaw, učiteľ hudobnej výchovy z Islington Green School, teda zo školy, ktorá bola na rohu ulice v blízkosti Britannia Row Studios. Členovia skupiny zakázali deťom počúvať zvyšok skladby, nepočuli ani Gilmourove gitarove sólo, ktoré po ich speve nasleduje. Ich spev dvanásťnásobne predabovali, aby bol dosiahnutý dojem veľkého speváckeho zboru. Za tento spevácky výkon dostala škola 1000 libier, a nemala na túto pasáž ďalšie zmluvné práva. Podľa britských zákonov o Copyright(-e) z roku 1996 sa však stalo, že po súdnom spore každý z členov zboru získal honorár vo výške okolo 500 libier.

Tento album bol prvým od roku 1967 (keď bol vydaný album The Piper at the Gates of Dawn), ktorého obal nenavrhol Storm Thorgerson a štúdio Hipgnosis. Grafické návrhy vytvoril výtvarník celého projektu The Wall Gerald Scarfe.

The Wall nie je len konceptuálnym albumom skupiny Pink Floyd, je to projekt, v ktorom sú zahrnuté koncipované skôr divadelne ladené rovnomenné megashow s ktorými táto skupina vystúpila v USA, Veľkej Británii a Nemecku (v rokoch 1980 – 1981, neskôr v Berlíne pod taktovkou Rogera Watersa v roku 1990), a do projektu je zahrnutý aj rovnomenný film, ktorý v roku 1982 nakrútil režisér Alan Parker v hlavnej úlohe s Bobom Geldofom.

• o koncepte/ príbehu albumu sa dočítate pri hesle: Pink Floyd: The Wall
• o koncepte vystúpení sa dočítate pri hesle: Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81)

Prvá strana
#	Názov skladby	Zložil(i)	Spev	Dĺžka
1.	„In the Flesh?“	Roger Waters	Waters	3:16
2.	„The Thin Ice“	Waters	Gilmour, Waters	2:27
3.	„Another Brick in the Wall (Part I)“	Waters	Waters	3:21
4.	„The Happiest Days of Our Lives“	Waters	Waters	1:46
5.	„Another Brick in the Wall (Part II)“	Waters	Gilmour, Waters	3:59
6.	„Mother“	Waters	Waters, Gilmour	5:32

Druhá strana
#	Názov skladby	Zložil(i)	Spev	Dĺžka
1.	„Goodbye Blue Sky“	Waters	Gilmour	2:45
2.	„Empty Spaces“	Waters	Waters	2:10
3.	„Young Lust“	Waters, Gilmour	Gilmour	3:25
4.	„One of My Turns“	Waters	Waters	3:41
5.	„Don't Leave Me Now“	Waters	Waters	4:08
6.	„Another Brick in the Wall (Part III)“	Waters	Waters	1:48
7.	„Goodbye Cruel World“	Waters	Waters	0:48

Tretia strana
#	Názov skladby	Zložil(i)	Spev	Dĺžka
1.	„Hey You“	Waters	Gilmour, Waters	4:40
2.	„Is There Anybody Out There?“	Waters	Waters	2:44
3.	„Nobody Home“	Waters	Waters	3:26
4.	„Vera“	Waters	Waters	1:35
5.	„Bring the Boys Back Home“	Waters	Waters	1:21
6.	„Comfortably Numb“	Gilmour, Waters	Waters, Gilmour	6:23

Štvrtá strana
#	Názov skladby	Zložil(i)	Spev	Dĺžka
1.	„The Show Must Go On“	Waters	Gilmour	1:36
2.	„In the Flesh“	Waters	Waters	4:15
3.	„Run Like Hell“	Gilmour, Waters	Waters, Gilmour	4:20
4.	„Waiting for the Worms“	Waters	Waters, Gilmour	4:04
5.	„Stop“	Waters	Waters	0:30
6.	„The Trial“	Waters, Bob Ezrin	Waters	5:13
7.	„Outside the Wall“	Waters	Waters	1:41

• „Another Brick In The Wall (Part II)“

Bonus: „The Thin Ice“

Vydané: 30. november 1979

• „Comfortably Numb“

Bonus: „Hey You“

Vydané: neupresnené 1979

• „Run Like Hell“

Bonus: „Don't Leave Me Now“

Vydané: neupresnené 1979

Albumy - Billboard (Severná Amerika)

Rok	Rebríček	Pozícia
1980	Billboard's Pop Albums	1

Single - Billboard (Severná Amerika)

Rok	Singel	Rebríček	Pozícia
1980	„Another Brick in the Wall“	Pop Singles	1
1980	„Run Like Hell“	Pop Singles	53

Grammy Awards

Rok	Víťaz	Kategória
1980	The Wall	Ocenenie Grammy pre najlepšie spracovaný album nie klasickej hudby

• Roger Waters — spev, basová gitara, spolupráca na výrobe, syntetizátor, elektrická gitara, akustická gitara,
• David Gilmour — gitary, spev, spolupráca na výrobe, basová gitara, sekvencer, syntetizátor, clavinet, perkusie
• Richard Wright — klavír, organ, syntetizátor, clavinet, bass pedals
• Nick Mason — bicie, perkusie

• Lee Ritenour — rytmická gitara v skladbe „One of My Turns“ a akustická gitara v skladbe „Comfortably Numb“
• Jeff Porcaro — bicie v skladbe „Mother“
• Joe Porcaro — pochodový malý bubon v skladbe „Bring the Boys Back Home“
• Blue Ocean — pochodový malý bubon v skladbe „Bring the Boys Back Home“
• Freddie Mandell — Hammond organ v skladbe „In the Flesh?“ a „In the Flesh“
• Bobbye Hall — perkusie
• Ron di Blasi — klasická gitara v skladbe „Is there Anybody Out There?“
• Larry Williams — klarinet v skladbe „Outside the Wall“
• Trevor Veitch — mandolína
• Frank Marrocco — ťahacia harmonika
• Bruce Johnston — vokály
• Toni Tennille — vokály
• Joe Chemay — vokály
• Jon Joyce — vokály
• Stan Farber — vokály
• Jim Haas — vokály
• Fourth Form Music Class, Islington Green School, Londýn — detský spevácky zbor
• Bob Ezrin — spolupráca na výrobe, orchestrálne aranžmány, klávesy
• Michael Kamen — orchestrálne aranžmány
• James Guthrie — spolupráca na výrobe; technika; perkusie; syntetizátor v skladbe „Empty Spaces“ (v spolupráci s Davidom Gilmourom), sekvencer; bicie v skladbe „The Happiest Days of Our Lives“ (v spolupráci s Nickom Masonom), výroba remstrovanej verzie
• Nick Griffiths — technik
• Patrice Queff — technik
• Brian Christian — technik
• John McClure — technik
• Rick Hart — technik
• Robert Hrycyna — technik
• Phil Taylor — zvuková spolupráca
• Gerald Scarfe — dizajn
• Doug Sax — mastering a remastering

Potom, čo Waters odišiel od skupiny Pink Floyd došlo ku viacerým sporom od nároku na používanie názvu skupiny, nároky na hranie skladieb z watersovskej éry skupiny po nárok na používanie obrázkov, figurín, ktoré boli v spojitosti s albumami Animals a The Wall (s výnimkou skladieb „Young Lust“, „Comfortably Numb“ a „Run Like Hell“). Pink Floyd musel za tieto práva platiť Watersovi, napríklad za lietajúce prasa (ktoré Waters familiárne nazýval Algie) to bolo 400 dolárov.

• Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81)
• Pink Floyd: The Wall (film)
• Roger Waters - The Wall – Live in Berlin

1. ↑ ERLEWINE, Stephen Thomas. The Wall – Overview [online]. allmusic.com, [cit. 2009-09-23]. Dostupné online.
2. ↑ TWIST, Carlo. Pink Floyd – The Wall [online]. blender.com, [cit. 2009-09-23]. Dostupné online.
3. ↑ LODER, Kurt. Pink Floyd — The Wall [online]. rollingstone.com, 7. február 1980, [cit. 2009-10-06]. Dostupné online. Archivované 2008-05-03 z originálu.