Thutmose I.

Thutmose I. v hieroglyfoch
praenomen alebo trónne meno
nomen alebo vlastné meno

Thutmose I. (trónne meno: Aacheperkare) bol faraón v starovekom Egypte. Patrí do 18. dynastie a bol to tretí vládca Novej ríše. Vládol v rozmedzí približne 1504 pred Kr.-1492 pred Kr.

Po svojom predchodcovi Amenhotepovi I. zdedil skonsolidovanú ríšu, ktorá sa už spamätala z vyše storočnej okupácie ázijskými Hyksósmi a z oslobodzovacích bojov za predchádzajúcich kráľov Ahmoseho I. a Kamoseho. Pevné zázemie umožnilo, aby obnovil tradíciu dobyvateľských vojen, ktoré viedli takmer všetci egyptskí králi, keď mali na to prostriedky. Najprv „rozšíril hranice“ na juh a dostal sa až k tretiemu nílskemu kataraktu, kde dal postaviť pevnosť. Potom sa vypravil na východ proti „ázijským psom“ a po dobytí rozsiahlych oblastí Palestíny a Fenície prekročil Eufrat. Ďalej prenikol so svojimi vojskami ďalej než hociktorý egyptský kráľ pred ním a získal obrovskú korisť; doviedol do Egypta desaťtisíce zajatcov, ktorých zotročil. Dobyté územia si však pevne nepodriadil a posádky, čo tam zanechal, museli stále potláčať vzbury podmanených kmeňov. Sídlil v hlavnom meste Wasete/Wésete (Tébach).

Thutmose I bol prvý egyptský kráľ, ktorý sa nechal pochovať na pohrebisku v Údolí kráľov. Na večný odpočinok si vybral jeden z najzapadnutejších kútov pod juhovýchodným svahom a zariadil, aby miesto jeho hrobky bolo čo najlepšie zamaskované.

Hlavné mesto Wéset veľkoryso okrášlil najmä chrámovými stavbami, čo dnes dosvedčujú ich pozostatky. Patrí medzi ne predovšetkým dnešný pylón Amónovho chrámu, ktorého priečelie meria 80 metrov, a o niečo menší pylón; ďalej dva mohutné ohradné múry okolo chrámového areálu, dva kolosálne stĺpy a jeden z dvoch tamojších obeliskov. Spomedzi iných stavieb Thutmoseho I. bol najvýznamnejší chrám boha Sutecha pri dnešnej dedine Ballase na juh od Dendery; dnes sú však z neho len beztvárne zrúcaniny. Thutmose I. založil pohrebisko v Údolí kráľov v Západnom Wesete.

Hrobka Thutmosa I. je pomerne jednoduchá. Okrem vstupnej chodby a predsiene má iba oválnu hrobovú komoru, v ktorej dnes stojí sarkofág z červeného pieskovca. Presakujúca voda jej polychrómované reliéfy takmer zničila. Vstup do nej je už dávno nebezpečný a už dávnejšie zakázaný. Koncom minulého storočia je objavil Američan Th. M. Davis. Múmiu v nej nenašiel, lebo králi 21. dynastie ju dali odniesť do tajného úkrytu v Dér el-Dahrí. To ju malo zachrániť pred lupičmi. Najznámejšia a najlepšia socha je jeho socha v životnej veľkosti. Objavená bola v Karnaku. Dnes sa nachádza v Egyptskom múzeu v Turíne.

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok