Tepelná vodivosť
Tepelná vodivosť (alebo zriedkavo: vodivosť tepla[1][2][3]) môže byť:
- schopnosť látky uskutočňovať vedenie tepla (čiže kondukciu) resp. vlastnosť látky prejavujúca sa touto schopnosťou[4][5][6][7][8][9][10][11], pozri napr. pod vedenie tepla, súčiniteľ tepelnej vodivosti, tepelná vodivosť (W/K)
- vedenie tepla (kondukcia)[12][13][14][15][16][17][18][19][20], resp. príslušný prenosový jav [21][22][23][24][25], pozri vedenie tepla
- a) súčiniteľ (koeficient) tepelnej vodivosti (jednotka W/(m.K), značka λ alebo k alebo κ) [6][26][27][28][29], resp. (aj) zodpovedajúca vlastnosť či schopnosť látky (čiže vlastnosť látky udávajúca množstvo tepla kolmo prepúšťaného meranou plochou v danom teplotnom gradiente)[30][31][32][33][34][35], synonymá (pre súčiniteľ aj vlastnosť): merná/špecifická tepelná vodivosť [36][37][38], tepelná konduktivita [39][40], b) skrátený či nepresný názov súčiniteľa (koeficientu) tepelnej vodivosti [36][41][42], pozri koeficient tepelnej vodivosti
- tepelná priepustnosť (jednotka W/K, značka L alebo G alebo H) [4][11][15][43][44][45][46][47][48][49], pozri tepelná vodivosť (W/K)
- plošná tepelná vodivosť (=plošná tepelná priepustnosť; jednotka W/(m2K), značka Λ) , prípadne súčiniteľ (koeficient) prestupu resp. prechodu tepla (jednotka W/(m2K), značka h [alebo α] resp. U) [4][43][44][45][50][51][52][53][54][55][56][57][58], pozri plošná tepelná vodivosť, súčiniteľ prestupu tepla, súčiniteľ prechodu tepla
- zastarano: súčiniteľ tepelnej vodivosti a súčiniteľ prestupu tepla [59][60][61]
- súčiniteľ (koeficient) teplotnej vodivosti (=tepelná difuzivita; jednotka m2/s, značka α) [62][63][64][65][66][67], pozri súčiniteľ teplotnej vodivosti
- v biológii: obdoba plošnej tepelnej vodivosti, resp. súčiniteľa prestupu či prechodu tepla, resp. tepelnej priepustnosti, vo vzťahu k tkanivám resp. tkanivám a okolitému prostrediu (jednotka W/(m2.°C) alebo W/(g.°C) alebo W/°C) [53][68][69], pozri tepelná vodivosť (termoregulácia)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- lineárna tepelná vodivosť (jednotka W/(m.K), značka Ll alebo L2D) [44][47]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ kovy. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 296.
- ↑ Slovenská národná bibliografia 1989 : Články - Rozpisový rad . Roč. 35. Martin: Matica slovenská, 1989. s. 865
- ↑ ŠMILAUER, Vladimír. Průteplivost a průzvučnost. Naše řeč, 1937, roč. 21, čís. 9-10, s. 241-242. Dostupné online [cit. 2018-12-02]. ISSN 0027-8203.
- ↑ a b c Termodynamika nevratných procesů [online]. Katedra fyziky PřF OU, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2021-11-28 z originálu.
- ↑ tepelná vodivosť. In: Elektrotechnický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok 7. Elektrotechnológia. Bratislava : Alfa, 1971. 463 s. (Edícia encyklopedických slovníkov.) S. 384.
- ↑ a b tepelná vodivost. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 171. ; tepelná vodivost zemské kůry. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 171. ; vodivost. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 593.
- ↑ HODURA, Kvido. Z našich časopisů. Naše řeč, 1938, roč. 22, čís. 2, s. 58-61. Dostupné online [cit. 2018-12-02]. ISSN 0027-8203.
- ↑ tepelná vodivosť. In: Chemický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok 1 Fyzikálna chémia. Bratislava : Alfa, 1983. 416 s. (Edícia encyklopedických slovníkov.) S. 359.
- ↑ Anglicko-slovenský, slovensko-anglický technický slovník pre strojársku prax. Žilina : Management Art, 2001. 303 s. ISBN 80-88889-48-0. S. 269.
- ↑ tepelná vodivost. In: Slovník školské fyziky : výkladový slovník k publikaci Názvy a značky školské fyziky. 1. vyd. Praha : SPN, 1988. 292 s. (Odborná literatura pro učitele.) S. 96.
- ↑ a b tepelná vodivost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 61.
- ↑ vodivost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 357-358.
- ↑ vodivost v pevných látkach. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok 6 Š – Ž. Praha : Academia, 1987. 928 s. S. 593.
- ↑ vodivosť. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník. Zväzok S – Ž. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1064 s. ISBN 80-7181-768-6. S. 824.
- ↑ a b vodivost. In: BRADNOVÁ, Hana, ed. aj. Encyklopedický slovník. 1. vyd. Praha : Odeon : Encyklopedický dům, 1993. 1253 s. (Klub čtenářů. Rodinný klub; zv. 679.) ISBN 80-207-0438-8. S. 1191.
- ↑ PřF:Bi4099 Srovnávací fyziologie obratlovců (jaro 2010) - 4. Termoregulace [online]. is.muni.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. prvá strana
- ↑ Spracovanie plastov : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 512 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 431.
- ↑ Klimatizačná a chladiaca technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1978. 500 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 118, 425.
- ↑ Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Alfa, 1987. 804 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 723.
- ↑ SUBE, Ralf a EISENREICH, Günther. Physik: Englisch, Deutsch, Französisch, Russisch I-III. Berlin: Technik, 1973. 624, 1750
- ↑ VEIS, Štefan; MAĎAR, Ján; MARTIŠOVITŠ, Viktor. Všeobecná fyzika 1 : Mechanika a molekulová fyzika. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1978. 472 s. (Edícia teoretickej literatúry.) S. 299.
- ↑ HAJKO, Vladimír; DANIEL-SZABÓ, Juraj. Základy fyziky. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1980. 576 s. S. 462-464.
- ↑ webfyzika.fsv.cvut.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. S. 3
- ↑ imhfyzikafbi.wz.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2018-11-10 z originálu.
- ↑ e-fyzika [online]. STU BA, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. kap. 7.1.9
- ↑ BAFRNEC, Milan; BÁLEŠ, Vladimír; LANGFELDER, Ivan; LONGAUER, Jaroslav. Chemické inžinierstvo. Bratislava : Malé centrum, 1999. 427 s. ISBN 80-967064-3-8. S. 88.
- ↑ tepelná vodivosť. In: VEIS, Štefan, a kol. Malá encyklopédia fyziky. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1970. 516 s. (Malé encyklopédie.) S. 433.
- ↑ tepelná vodivosť. In: Malá encyklopédia chémie. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1980. 816 s. (Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor.) S. 658. (ale na str. 557 je použitý názov súčiniteľ tepelnej vodivosti)
- ↑ KALČÍK, Josef; SÝKORA, Karel. Technická termomechanika. 1. vyd. Praha : Academia, 1973. 536 s. S. 400.
- ↑ HLOUŠEK, Jiří, a kol. Termomechanika. 1. vyd. Brno : VUT, 1992. 297 s. (Učební texty vysokých škol.) ISBN 80-214-0387-X. S. 210.
- ↑ ČSN EN ISO 4007
- ↑ Wärmeleitfähigkeit. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl., 2000. ISBN 3-8274-0515-7.
- ↑ PAVELEK, Milan, a kol. Termomechanika. 1. vyd. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2011. 192 s. (Učební texty vysokých škol.) ISBN 978-80-214-4300-6. S. 152.
- ↑ OSWATITSCH, Klaus. Grundlagen der Gasdynamik. Wien; New York : Springer, 1976 (2013). 725 s. ISBN 978-3-7091-8415-8. S. 57.
- ↑ PETRO, Ľubomír. Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. 465 s. ISBN 978-80-88974-99-4. S. 277-278. (Poznámka: V texte definície je hrubá chyba - namiesto “súčin” má byť “súčiniteľ úmernosti”)
- ↑ a b měrná tepelná vodivost. In: Technický slovník naučný 5 M – O. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. S. 79.
- ↑ KREMPASKÝ, Július. Fyzika: Príručka pre vysoké školy technické. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1982. S. 520
- ↑ Kolář Karel, Reiterman Pavel. Stavební materiály pro SPŠ stavební. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 208 s. ISBN 978-80-247-4070-6. S. 31.
- ↑ PETRO, Ľubomír. Inžinierskogeologický a geotechnický terminologický slovník. 1. vyd. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. 465 s. ISBN 978-80-88974-99-4. S. 277.
- ↑ STN 72 7010 (norma už nie je platná)
- ↑ HAJKO, Vladimír a DANIEL-SZABÓ, Juraj. Základy fyziky. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1980. S. 450, 497
- ↑ KOSSACZKÝ, Elemír; SUROVÝ, Július. Chemické inžinierstvo I.. 3. vyd. Bratislava : Alfa, 1972. S. 241
- ↑ a b Stavebná fakulta TU v Košiciach - Špeciálne vzdelávanie znalcov -STAVEBNÁ FYZIKA [online]. researchgate.net, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KATUNSKÝ, Dušan. Stavebná fyzika [online]. TU Košice, 2013, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. , ISBN 978-80-553-0972-9, S. 9
- ↑ a b home.zcu.cz, [cit. 2018-10-31]. Dostupné online. Archivované 2018-11-01 z originálu. S. 373
- ↑ KATALÓG RODINNÝCH DOMOV [online]. antar.sk, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b ISO 7345:2018
- ↑ ISO 80000-5:2007 (5.13)
- ↑ Electropedia [online]. electropedia.org, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
- ↑ GÚZIKOVÁ, Ildikó. Nemecko-slovenský [a] slovensko-nemecký slovník : stavebníctvo. 1. vyd. Bratislava : Jaga group, 2002. 734 s. ISBN 80-88905-69-9. S. 352, 685.
- ↑ ČSN ISO 2424
- ↑ SCHMIDT-NIELSEN, Knut. Animal Physiology (Adaptation and Environment). [s.l.] : Cambridge University Press, 1997. 607 s. ISBN 978-0-521-57098-5. S. 256.
- ↑ a b Glossary of terms for thermal physiology - Third Edition - revised by The Commission for Thermal Physiology of the International Union of Physiological Sciences (IUPS Thermal Commission). In: The Japanese Journal of Physiology Vol. 51, No. 2, 2001 [online]. or.org, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2018-09-20 z originálu.
- ↑ ISO 80000-5:2007 (5.10.1)
- ↑ ASTM C168-15 (citované tu: [1] ako C-value)
- ↑ Conversion Calculator for Units of THERMAL CONDUCTANCE [online]. ltap.okstate.edu, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.
- ↑ tepelná propustnost. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 59.
- ↑ thermal conductance. In: JELLEY, Nicholas Alfred. A Dictionary of Energy Science. [s.l.] : Oxford University Press, 2017. ISBN 978-0-19-182627-6.
- ↑ GRÖBER, Heinrich. Einführung in die Lehre von der Wärmeübertragung (Ein Leitfaden für die Praxis). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 202 s. ISBN 978-3-642-91171-2. S. 76-78.
- ↑ vodivost. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, 26tý díl U-Vusín. Praha: J. Otto, 1907
- ↑ vodivost. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 7. Š – Ž. Praha: Československý kompas, 1933. S.701
- ↑ Anglicko-slovenský technický slovník. 3. vyd. Bratislava: Alfa, 1993. ISBN 80-05-00845-7. S. 558
- ↑ Spracovanie plastov : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984. 512 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 456.
- ↑ Klimatizačná a chladiaca technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1978. 500 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 237, 491.
- ↑ Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Alfa, 1987. 804 s. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 723. ; Jadrová technika : anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Alfa, 1987. (Edícia prekladových slovníkov.) S. 1297.
- ↑ Ochrana a tvorba životného prostredia. Anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1990. ISBN 80-05-00168-1. S. 305. 643
- ↑ STN EN ISO 22007-1
- ↑ PřF:Bi4099 Srovnávací fyziologie obratlovců (jaro 2010) - 4. Termoregulace [online]. is.muni.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. S. 15, 19
- ↑ Brian Keith McNab. The Physiological Ecology of Vertebrates (A View from Energetics). [s.l.] : Cornell University Press, 2002. 576 s. ISBN 978-0-8014-3913-1. S. 20.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.