Teutóni (kmeň)

Teutóni^[1] boli v praveku starogermánsky alebo keltsko-germánsky (podľa niektorých názorov keltský) kmeň (alebo skupina kmeňov).

Slovo Teutóni pochádza z latinského Teutoni, ktoré zas pochádza z keltského jazyka, kam sa dostalo z protogermánskeho slova Þeudanōz ("tí z kmeňa"). Rovnaký pôvod - *þeudō ("kmeň") - má náhodou aj napríklad dnešné nemecké slovo deutsch ("nemecký") či talianske slovo tedesco (nemecký).

Druhý názor je, že Teutóni nie sú germánsky kmeň, ale keltský kmeň, a preto Teutone je odvodené z keltského slova tuath, čo znamená ľud alebo kmeň ^{[chýba zdroj]}.

Slovo Teutóni používali niektorí rímski autori ako synonymum pre slovo Germáni. V nemeckých latinských textoch sa okolo roku 900 (zrejme omylom) začalo slovo Teutonicus (teutónsky) používať namiesto dovtedy používaného slova Theodisca, čo bola latinská obdoba slova tiutisch (dnes: deutsch - nemecký) ^{[chýba zdroj]}.

Podľa rímskych zdrojov pochádzali Teutóni - ako kmeň - zo severozápadu Jutského polostrova (presnejšie z dnešného kraja Thy v Dánsku). V roku 120 pred Kr. však časti Teutónov opustili toto územie a spolu s Kimbrami a Ambrónmi tiahli na juhovýchod, kde sa usadili medzi Dunajom a Sávou. V roku 113 pred Kr. tieto tri kmene spolu tiahli na západ, kde prvý raz bojovali s Rimanmi v bitke pri Noreii (hlavné mesto Norického kráľovstva v dnešnom východnom Rakúsku). V roku 105 pred Kr. sa po bitke pri Arausiu oddelili od Kimbrov a tiahli s Ambrónmi cez Galiu. Roku 102 pred Kr. utrpeli pod vedením svojho kráľa Teutoboda od Rimanov drvivú porážku v bitke pri Aquae Sextiae (pri dnešnom Aix-en-Provence) a zmizli z historických textov.