Rezný klin

Rezný klin je činná časť rezného nástroja. Vniká do materiálu a oddeľuje z neho triesky. Aj keď na prvý pohľad vyzerajú nástroje rôzne, základný tvar rezného klina je podobný. Rezný klin je ohraničený plochou chrbta, prípadne vedľajšieho chrbta a plochou čela, ktorých prienik tvorí reznú hranu klinu. Ak je rezná hrana zalomená, vytvára hrot rezného klinu.

Rezný klin je definovaný súborom základných uhlov geometrie rezného klina. Tieto sú ovplyvnené tvarom nástroja a jeho naostrením. Počas obrábania sa skutočné rezné uhly môžu líšiť v závislosti od nastavenia nástroja k obrábanému predmetu a pomerov zložiek rezných pohybov. Takéto uhly sa nazývajú technologické.

Čelo je plocha rezného klina, po ktorej odchádza trieska. Je tepelne najviac zaťaženou časťou rezného klina. Na ploche čela sa často tvorí nárastok, ktorý na jednej strane preberá funkciu reznej hrany a zvyšuje tak jej životnosť, na druhej strane však mení geometriu rezného klina.

Chrbát je plocha rezného klina, privrátená k obrobku.

Rezná hrana je tvorená prienikom plochy chrbta alebo vedľajšieho chrbta s plochou čela. Nástroj tak môže mať dve rezné hrany, hlavnú a vedľajšiu.

Hrot nástroja spája hlavnú a vedľajšiu hranu, prípadne je vytvorený inak (vrták). Býva zaoblený.

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \beta \ }$.

Je to uhol medzi plochou čela a plochou chrbta nástroja. Čím je uhol rezného klinu menší, tým rezný klin lepšie vniká do materiálu, ale zároveň má menšiu tuhosť a pevnosť, t. j. narástá riziko chvenia a zlomenia hrotu. Preto sa pre obrábanie menej pevných materiálov používajú nástroje s menším uhlom rezného klinu, pre pevnejšie, alebo tvrdé materiály s väčším. Veľkosť uhla býva v rozmedzí 40° až 90°.

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \gamma \ }$.

Je to uhol medzi plochou čela a rovinou kolmou na smer hlavného rezného pohybu. Jeho veľkosť ovplyvňuje spôsob tvorenia triesky. Čím je väčší tým ľahšie sa trieska oddeľuje od materiálu. Jeho zväčšovanie však zmenšuje uhol rezného klinu. Môže byť veľký pre mäkké a nízkopevné materiály. Pre vysokopevné materiály sa používa záporný (negatívny) uhol čela. Uhol čela ovplyvňuje aj namáhaie reznej hrany. Pri pozitívnom uhle sa najviac namáha hrot noža, čo znižuje jeho životnosť. Pri negatívnom uhle je najväčšie namáhanie prenesené na plochu čela.

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \alpha \ }$.

Je to uhol medzi plochou chrbta a rovinou v ktorej leží vektor hlavného rezného pohybu. Zabraňuje treniu chrbta nástroja o obrobenú plochu, čím znižuje zahrievanie a opotrebenie a zvyšuje trvanlivosť reznej hrany. Jeho prílišná veľkosť však zmenší uhol rezného klinu. Jeho hodnota sa pohybuje od 2° - pre hrubovanie cez 15° - pre obrábanie na čisto až po 20° - pre mäkké materiály. Normalizovaná hodnota je 8°

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \delta \ }$.

Je daný súčtom uhlov chrbta a rezného klinu. Platí (v stupňoch):

${\displaystyle \delta =\alpha +\beta =90-\gamma \ }$

Čím je uhol rezu menší, tým je menší odpor proti vnikaniu rezného klinu do materiálu obrobku.

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \kappa \ }$.

Je to uhol v akom je rezná hrana priklonená k obrobku meraný v rovine kolmej na smer hlavného rezného pohybu. Čím je uhol menší tým tenšia a širšia bude trieska a tým väčšia môže byť rezná rýchlosť. Veľkosť uhla je v rozmedzí 0° až 90°. Pre obrábanie ocelí sa volí veľkosť 45° a liatin 60°.

Označuje sa písmenom ${\displaystyle \lambda \ }$.

Je to uhol v akom je rezná hrana sklonená od roviny kolmej na smer hlavného rezného pohybu. Môže byť kladný, nulový, alebo záporny. Pri kladnom uhle, ktorý sa používa pre obrábanie mäkkých materiálov sa prvý do záberu dostáva hrot. Pri zápornom uhle, ktorý sa používa pre obrábanie tvrdých materiálov sa prvý do záberu dostáva stred noža.

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.