Pribylina

Pribylina
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Belá
Nadmorská výška	768 m n. m.
Súradnice	49°05′57″S 19°47′40″V / 49,0992°S 19,7944°V / 49.0992; 19.7944
Rozloha	86,12 km² (8 612 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 325 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	15,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Daniel Pokrievka[3] (SNS)
PSČ	032 42
ŠÚJ	510963
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Pribylina 384 032 42 Pribylina
E-mailová adresa	oupribyl@lm.psg.sk
Telefón	529 32 10
Fax	529 32 10
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pribylina
Webová stránka: pribylina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pribylina je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

• 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
• 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
• v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
• 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
• 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
• 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
• do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
• 9. – 11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

• Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola.^[4] Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková.^[5] Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.

• Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.

• 
  Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
• 
  Baptistická modlitebňa

• Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode otvorené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.

• 
  Ľudová architektúra
• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
  Kaštieľ z Parížoviec
• 
• 
  Slnečné hodiny na zvonici v skanzeme

• Divadelný súbor KLÁSOK

• Futbalový oddiel
• Klub turistov a lyžiarov

• Ján Lajčiak (* 1875 – † 1918), evanjelický farár, filológ a teoretik kultúry.
• Ján Rumann (* 1876 – † 1925), verejný činiteľ, právnik
• Ľubomír Štecko (* 1945), dokumentarista
• Dušan Tarageľ (* 1948), herec
• Matej Šuňavec^[6] (* 1873 – † 1949), murársky robotník – priekopník slovenského robotníckeho hnutia

• Daniel Pribiš (* 1580 – † 1645), básnik, pôsobil v obci v rokoch 1611–1624 ako evanjelický farár
• Jozef Inštitoris^[7], (* 1835 – † 1921), evanjelický farár, hudobný skladateľ, zbormajster
• Daniel Miloslav Bachát^[8] (* 1840 – † 1906), spisovateľ, biskup, pôsobil tu ako evanjelický farár v rokoch 1861–1874. Založil knižnicu a ochotnícky divadelný spolok
• Martin Rázus (* 1888 – † 1937), básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik, v rokoch 1913–1920 pôsobil v obci ako evanjelický farár

• 
  Námestie od Požiarnej zbrojmice
• 
  Pohľad na Ostredok z námestia
• 
  Pamätná tabuľa Jána Rumana
• 
  Futbalové ihrisko
• 
  Pohľad na vežu evanjelického kostola od ihriska
• 
  Hlavná ulica s pohľadom na Kriváň
• 
  Námestie s tatranskými končiarmi v pozadí
• 
  Dom Mateja Šuňavca
• 
  Pamätná tabuľa Matejovi Šuňavcovi na rodnom dome

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Pribylina

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribylina

• Oficiálna stránka obce