Plochá noha

Plochá noha (lat. pes planus) je názov bežného ochorenia, ktoré sa vyznačuje poruchou klenby nohy, čo spôsobuje kontakt celého (alebo takmer celého) povrchu chodidla so zemou. Odhaduje sa, že 20 % svetovej populácie nemá vyvinutú klenbu jednej alebo oboch nôh.

Ploché nohy sú veľmi často prítomné u detí medzi 3 – 6 rokom života. Je to jeden z najčastejších dôvodov odoslania dieťaťa na ortopedické vyšetrenie.

U detí sa stretávame s plochými nohami pomerne často. U detí do 3 rokov zvýšené množstvo tuku v oblasti chodidiel falošne imituje obraz plochej nohy - tuk prekryje rozvíjajúcu sa klenbu nohy. Vo veku 3 – 6 rokov sa plochá noha vyskytuje až u 44 % detí^[1]. S vekom dochádza veľmi často k spontánnej úprave nálezu. Vyšší výskyt je u obéznych detí, pri hypermobilite a nižšej celkovej pohybovej aktivite dieťaťa^[2]. Cvičenie nohy pomocou špecifických cvičení ako chôdza na špičkách alebo bosá chôdza po členitom teréne, piesku či tráve môže uľahčiť tvarovanie klenby v detstve, ktoré prebieha v štvrtom až desiatom roku života. U detí s plochou nohou sa často klenba upraví počas rastu, puberty a rannej dospelosti na fyziologickú klenbu.

Pri plochej nohe býva prítomná aj valgozita (vybočenie) päty.

Pri plochej nohe má spodná časť chodidla väčší kontakt s podložkou ako by mala mať.

Detskú plochú nohu delíme podľa vzájomnej pohyblivosti malých kostí chodidla na:

• flexibilnú
• rigídnu (tuhú).

Podľa symptómov ju delíme na:

• bolestivú
• nebolestivú^[3]

Niektoré deti s plochou nohou sa môžu sťažovať na bolesti v lýtku alebo v oblasti chodidla. Bolesti sa občas môžu prejavovať aj v oblasti kolenného kĺbu.

Liečby plochej nohy sú rôzne, keďže závisia od etiológie, veku, vlastností deformácie, súvisiacich ochorení dolných končatín a iných. Liečba môže byť operačná, aj konzervatívna.

Flexibilná nebolestivá plochá noha nepotrebuje žiadnu zvláštnu liečbu. Dôležitý je dostatok pohybu, medzi najefektívnejšie športy na zdravý rozvoj plochého chodidla patrí lezenie a tanec.

Bosá chôdza, hlavne po prirodzených terénoch (piesočnatá pláž, kamienky, štrk, tráva, lesný terén) na ktorých sa svaly chodidiel posilňujú, je pre takmer všetky prípady prospešná. Výnimkou sú len tí, ktorí majú extrémne ploché nohy. Podľa štúdie realizovanej v Indii na dvoch skupinách detí, pri ktorej jedna skupina detí nosila topánky a druhá skupina detí chodila počas vývoja bosá, prišli k záveru, že pozdĺžna klenba nohy bola u druhej skupiny pevnejšia a vyššia. U detí, ktoré nosili sandále bola táto patológia menej rozšírená ako u detí s uzavretými topánkami.^[4]

Nedávno realizovaná štúdia nepotvrdila jednoznačný pozitívny vplyv nosenia vložiek do topánok, špeciálnej obuvi, alebo iných ortopedických pomôcok.^[5]

Flexibilná a bolestivá plochá noha vyžaduje liečbu správnou pohybovou aktivitou ako je popísané u nebolestivej plochej nohy. Ak je súčasťou problému aj skrátená Achillova šľacha, je potrebný jej strečing. V niektorých závažnejších prípadoch je indikovaná liečba ortopedickou vložkou. Pri klinicky ťažkom náleze s bolesťami je možná aj operačná liečba ako napríklad tzv. calcaneo-stop skrutka, prípadne predlžovacia osteotómia pätovej kosti^[6].

Rigídna (tuhá) plochá noha je takmer vždy spojená s bolesťou. Jej vznik je väčšinou spôsobený zrastom medzi malými kosťami nohy^[7]. Liečba je operačná a spočíva v odstránení zrastu medzi kosťami.

Ploché nohy sa objavujú aj u dospelých v dôsledku zranení, ochorení, preťaženia chodidla, biomechanických vplyvov alebo procesu starnutia. K vzniku plochonožia môže dôjsť aj u tehotných žien v dôsledku dočasných zmien vyplývajúcich zo zvýšenej hladiny elastínu (elasticity) počas tehotenstva. Ak sa plochá noha vyvinie až v dospelosti, ostane už natrvalo plochou.

Ak má mladý alebo dospelý človek plochú nohu počas státia s celou váhou na chodidlách, ale v momente keď sa postaví na špičky alebo pritiahne špičky nôh smerom k pätám sa prejaví klenba, jedná sa o flexibilnú plochú nohu. V tomto prípade nie je spadnutá klenba, no zaraďuje sa medzi ploché nohy, čo je všeobecný termín. Pri flexibilnej plochej nohe je prítomná aj pozdĺžna klenba, aj tzv. windlass mechanizmus. Spôsobuje ju nadmerné vytáčanie nohy do pronácie. Cvičenia už nie sú účinné u dospelých bez ohľadu na intenzitu a spôsob, vzhľadom na stupeň skrátenia svalov. Počas vývoja sa však ešte môže ovplyvniť tvar klenby.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plochá noha