Peniaze

Peniaze sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži najmä ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby a zúčtovacia jednotka (teda meradlo cien peniaze z právneho hľadiska sú najmä zákonné platidlo

Súhrn peňazí v danej ekonomike sa volá peňažná zásoba alebo množstvo peňazí, menová zásoba či peňažná masa, alebo najmä ak je sledovaný ako behaviorálna funkcia úrokovej miery alebo príjmu ponuka peňazí peňažná ponuka.

Peňažná jednotka či menej presne: oficiálne peniaze vôbec jedného štátu (zoskupenia štátov sa nazýva aj mena, ale slovo mena znamená aj a to predovšetkým peňažnú sústavu jedného štátu zoskupenia štátov.

Hovorovo: peniaz^[1], koruny^[2], money^[3]; hovorovo expresívne: fuky^[2], fuk^[4], groše^[5], grošík^[5]; hovorovo trochu expresívne: financie^[6], obeživo^[2]; žartovne: dudky^[2]; v subštandarde či slangu: prachy^[2], many^[2], šupy^[2], dengi^[2], dengy, love, lóve^[7], chechtáky, bubáky.

Zahraničné texty:

• Tobin: tovary alebo "tokens" [t.j. predmety nemajúce hodnotu ako také, ale len zastupujúce nejakú hodnotu] ako meradlá hodnoty a prostriedky výmeny v hospodárskych transakciách. ^[8]
• in Enc. Britannica: tovar akceptovaný všeobecným konsezom/súhlasom ("consent") ako prostriedok ekonomickej výmeny^[9]
• Issing: všetko, čo vykonáva funkcie peňazí, okrem kvázipeňazí (аutor ako funkcie peňazí uvádza: 1. prostriedok výmeny a platidlo, 2. uchovávateľ hodnoty, 3. zúčtovacia jednotka a uvádza aj definíciu kvázipeňazí, ale dodáva, že je sporná) ^[10]
• Mishkin: čokoľvek, čo je všeobecne akceptované ako platba za statky alebo služby alebo ako splatenie dlhov. ^[11]
• Handa: buď statok, ktorý slúži priamo ako platidlo (t.j. v moderných štátoch M1), alebo M2 alebo M3 atď.^[12]
• Echaudemaison: likvidné aktívum, ktoré má v rôznych ekonomických a sociálnych štruktúrach rôzne formy a slúži na oceňovanie a vyrovnávanie obchodných záväzkov ^[13]
• Black: prostriedok výmeny a uchovávateľ hodnoty ^[14]
• Samuelson-Nordhaus: platidlo a "mazivo" na uľahčenie výmeny statkov. ^[15]
• Mankiw: súbor aktív v ekonomike, ktoré ľudia pravidelne používajú na nákup statkov a služieb od iných ľudí ^[16]
• Blanchard: Finančné aktíva, ktoré možno použiť priamo na kúpu statkov ^[17]
• Marx: tovar, ktorý funguje (z celospoločenského hľadiska často, primárne alebo výlučne) ako meradlo hodnoty a, buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu, ako prostriedok obehu (Zirkulationsmittel). Marx tieto dve funkcie označuje aj ako "všeobecný ekvivalent".^[18]
• Metzger - Budzinski: prostriedok výmeny a platidlo všeobecne uznávané v spoločnosti resp. záväzky (centrálnej alebo komerčnej) banky voči nebankám resp. aktíva, ktoré na základe trhovej konvencie alebo zákonnej povinnosti veritelia prijímajú na krytie záväzkov ^[19]
• Belke-Polleit: všeobecne akceptovaný prostriedok výmeny^[20]
• Woll: 1. ekonomicky: finančné aktívum definované svojimi funkciami.., 2. právne: platidlo zákonne predpísané štátom (zákonné platidlo), ako aj prostriedok výmeny a platidlo akceptovaný/-é verejnosťou. ^[21]
• Columbia Encyclopaedia: Termín peniaze označuje dva koncepty: abstraktnú zúčtovaciu jednotku, prostredníctvom ktorej možno porovnávať hodnotu statkov, služieb a záväzkov; a čokoľvek, čo je v širokom rozsahu etablované ako platidlo. Spomínaný štandard hodnoty často slúži aj ako prostriedok výmeny, ale nie je to tak vždy. ^[22]
• Dictionary of Banking Terms: čokoľvek všeobecne akceptované ako obeživo slúžiace ako zákonné platidlo na platenie dlhov.^[23]
• Schubert - Klein: prostriedok výmeny obchodovateľný proti všetkým ostatným tovarom a službám ^[24]
• Law Dictionary: Razený kov, obyčajne zlato alebo striebro, na ktorý vláda vytlačila svoju pečať na označenie jeho hodnoty. Kedysi sa peniazmi mysleli len "mince ríše", v bežnej reči sa pojem vzťahuje na akékoľvek obeživo, mince z nedrahých kovov, bankovky a podobne používané ako prostriedok výmeny, ^[25]
• Uniform Commercial Code (t.j. obchodný zákonník USA) §1-201(24): prostriedok výmeny schválený alebo prijatý domácou alebo cudzou vládou [štátom] ako súčasť jej meny
• Köbler: platidlo (schválené štátom alebo ním zmocneným orgánom) určené na obeh na verejnosti^[26]
• početné ďalšie (často aj veľmi filozofické) definície sú (v nemčine) uvedené tu ^[27]

Slovenské a české texty (väčšinou - v minulosti výlučne - preberajú Marxovu definíciu):

• Všeobecný encyklopedický slovník: univerzálny tovar, ktorý sa na základe všeobecnej dohody a v súčasnosti najmä z rozhodnutia štátu prijíma ako prostriedok ekonomickej výmeny^[28]
• Enc. Slovenska: všeobecný ekvivalent, forma hodnoty všetkých ostatných statkov^[29]
• MČSE: univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, slúžiaci najmä na vyjadrovanie ostatného tovaru (na jeho kúpu, predaj a vykonávanie rôznych platieb), t.j. slúžiaci na peňažné vyjadrenie hodnoty tovaru.^[30]
• Pyramída:zvláštny druh tovaru, ktorý v priebehu historického procesu začal plniť funkciu všeobecného ekvivalentu^[31]
• Ekonomická encyklopédia: univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent, ktorý slúži predovšetkým na vyjadrovanie cien tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb ^[32]
• Ekonomická encyklopedie: univerzálny tovar (všeobecný ekvivalent, zvláštny tovar, statok), ktorý slúži predovšetkým na vyjadrovanie cien ostatného tovaru, na jeho kúpu a predaj a na vykonávanie rôznych platieb^[33]

V početných prakticky zameraných textoch sa peniaze najčastejšie definujú ako peňažný agregát M1 (alebo peňažný agregát M1 plus peniaze na bežných účtoch v centrálnej banke) alebo peňažný agregát M2 alebo peňažný agregát M3

Treba dodať, že:

• definícia peňazí sa historicky menila, dlhý čas (najmä pred koncom 19. storočia) peniaze zahŕňali len mince (aj vtedy, keď už existovali iné formy toho, čo dnes označujeme ako peniaze) alebo u iných autorov len mince a (nezameniteľné) bankovky, ale definícií bolo celkovo veľmi veľa
• neodborne sa slovom peniaze dnes označuje:
  • aj všeobecne majetok, aktíva, bohatstvo (ponímané z hľadiska ich monetárnej hodnoty) alebo aj príjem ^[34]
  • len bankovky a mince ^[35] (táto definícia môže byť ale odborná z právneho hľadiska, teda ak sa ako peniaze chápe len zákonné platidlo)

Peniaze možno členiť z rôznych hľadísk.

Napríklad podľa materiálu sa rozlišujú:

• primitívne peniaze (= tovarové peniaze v užšom zmysle) - t.j. peniaze v podobe rozličných obyčajných alebo symbolických predmetov, napr. mušle; patria sem aj kovové peniaze iné než mince
• hotovostné peniaze (=obeživo)
  • mince
  • papierové peniaze (a peniaze z podobného materiálu) - konvertibilné (zameniteľné) alebo nekonvertibilné (nezameniteľné); bankovky alebo štátovky
  • peniaze na bežných účtoch v centrálnej banke (táto položka sa často z praktickej definície peňazí vynecháva)
• bezhotovostné peniaze
  • peniaze na bežných účtoch komerčných bánk - t.j. tzv. žíro-peniaze (=žírové peniaze, účtovné peniaze [v užšom zmysle], depozitné peniaze [v užšom zmysle], bankové peniaze)
  • všetky alebo časť toho, čo sa nazýva kvázipeniaze (=skoro-peniaze, takmer-peniaze, pseudopeniaze) (táto položka sa niekedy z definície peňazí vynecháva)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Peňažný agregát

Bližšie informácie v hlavnom článku: Peňažná zásoba

Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele - peňažné agregáty. Peňažné agregáty sa na základe svojej likvidity (v niektorých deleniach a zjednodušene) delia na:

• M1 - bankovky, mince a neterminované vklady v komerčných bankách (najlikvidnejšie)
• M2 - zahŕňa M1 a termínované vklady v komerčných bankách
• M3 - zahŕňa M2 a termínované vklady v komerčných bankách s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou
• L - zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere (toto je zriedkavo používaný agregát)

Každá centrálna banka má v detailoch odlišné definície a značenie peňažných agregátov.

Najčastejšie sa v praxi medzi ekonómami ako peňažná zásoba či peniaze definuje M1 alebo M2 (menej často M3).

Ako prvý (známy) text základné funkcie peňazí uviedol Aristoteles:

• prostriedok výmeny (obeživo)
• zúčtovacia jednotka (meradlo cien/hodnoty, numéraire)
• uchovávateľ hodnoty (uchovávateľ bohatstva)

Funkcie peňazí - podobne ako definícia peňazí- sú v literatúre viacmenej sporné, ale Aristotelov zoznam je asi najbežnejší. Niektorí autori (napr. A. Schumpeter) pridávajú ako 4. funkciu štandard pre odložené platby. K. Marx zas k vyššie uvedeným trom funkciám pridáva ešte ako 4. funkciu peňazí platidlo a ako 5. funkciu funkciu svetových peňazí. L. von Mises naopak považuje za funkciu peňazí iba prostriedok výmeny, ostatné funkcie považuje za sekundárne.

Spočiatku existoval len výmenný obchod. Ten bol neskôr dlhú dobu sprevádzaný a len nedávno takmer úplne nahradený peniazmi (a kvázipeniazmi) v tomto poradí (poradie sa vzťahuje na vývoj na Zemi ako celku):

1. primitívne peniaze (= tovarové peniaze v užšom zmysle)

2. mince (z drahého kovu, t.j. zlata, striebra, medi, alebo z iného kovu, napr. železa, niklu atď.

3. papierové peniaze (a peniaze z podobného materiálu):

3.1 konvertibilné

3.2 nekonvertibilné

4. peniaze na bežnom účte a prípadne aj časť tzv. kvázipeňazí (napr. zmenky)

5. ostatné kvázipeniaze:

5.1 peniaze na termínovanom účte

5.2 ďalšie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Primitívne peniaze

Bližšie informácie v hlavnom článku: Minca

Za základnú funkciu peňazí sa obyčajne považuje umožnenie, uľahčenie výmeny tovarov (tovarov, služieb) medzi jednotlivcami či skupinami ľudí. K tomu prišlo už v predhistorickej dobe, keď určité predmety majúce v príslušnej spoločnosti širší význam a uznávanú hodnotu (plátno, dobytok, mušle, neskôr kovy, najmä drahé) sa vsunuli do predtým priamej výmeny predmetov za predmety iného druhu. Hodnota vymieňaných predmetov sa začala udávať v zodpovedajúcom množstve peňažnej jednotky (napríklad počet uncí zlata vyjadroval hodnotu tovaru). Peniaze tak nadobudli ďalšiu funkciu stanovovania hodnoty iných predmetov.

Spočiatku sa množstvo kovov vo funkcii peňazí pri výmene určovalo vážením a následným delením. V krajinách Malej Ázie sa prikročilo v prvej polovici 1. tisícročí pred Kristom k trvalému rozdeleniu peňažného kovu razením kovových mincí s označením, ktoré malo zaručiť rovnaké množstvo kovu v minciach rovnakého druhu, teda aj ich rovnakú hodnotu. Tým odpadla potreba váženia a delenia množstva kovov pri každom konkrétnom výmennom akte. Razenie kovových peňazí sa stalo výlučným právom vládcu krajiny. Bolo neraz aj zneužívané tým, že množstvo alebo podiel drahých kovov v minciach sa zvyšoval bez toho, aby sa ich stanovená formálna hodnota primeranie znížila. Tento postup predstavoval v tých časoch jednu z hlavných príčin znižovania hodnoty peňazí. K výraznému zníženiu hodnoty peňazí v Európe prišlo v 16. storočí; v starších textoch sa uvádzalo, že bolo spôsobené dovážaním ohromného množstva drahých kovov (teda nových peňazí) z kolónií v Amerike, najmä Španielmi, podľa novších zistení však toto znižovanie začalo už tesne pred dovozom prvých drahých kovov z Ameriky, takže ako dôvod neprichádza do úvahy. Skutočným dôvodom bol buď rast ťažby drahých kovov v strednej Európe (vrátane najmä dnešného Slovenska) alebo rôzne úplne iné dôvody.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Papierové peniaze

Peniaze do vtedy ešte len kovovej forme musel pri výmene za predmety kupujúci predávajúcemu fyzicky odovzdávať a ten ich prevziať. To vyžadovalo ich hmotný prenos na miesto výmeny a neposkytovalo dostatočnú ochranu pred stratou, krádežou či lúpežou. V rozvíjajúcich sa talianskych mestách v 15. storočí (niečo podobné existovalo v Číne o niekoľko storočí skôr) sa vytvoril spôsob prevodu mincí z miesta na miesto tak, že mince boli fyzicky vložené do "banky" (presnejšie: u finančného či bankového podnikateľa) na jednom mieste a spriaznená "banka" na inom mieste fyzicky vyplatila rovnakú sumu proti predloženiu potvrdenia (či zmenky), ktoré možno v istom zmysle považovať za ranú formu papierových peňazí. Išlo o počiatok rozvoja bankových služieb, ktoré sú v súčasnosti široko rozvinuté čo do foriem a zároveň využívajú informačné a komunikačné technológie.

V 9./11. storočí sa v Číne a v 17. storočí v Európe začali systematicky tlačiť papierové peniaze v pravom slova zmysle. Mali vtedy vyznačenú hodnotu odvodenú od hodnoty určitého množstva drahého kovu. Výlučný vydavateľ (emitent) týchto peňazí zaručoval, že hodnota vydaných papierových peňazí bude zodpovedať na nich vyznačenej výške. Táto zameniteľnosť papierových peňazí za drahé kovy (krytie peňazí drahým kovom) sa postupne obmedzovala a celosvetová ekonomická kríza v 30. rokoch 20. storočia sa stala konečným impulzom, kedy toto viazanie vo väčšine vyspelých štátov zaniklo. Zameniteľnosť za zlato sa neobnovila naplno ani pri novom usporiadaní menových vzťahov po 2. svetovej vojne v rámci Bretton-woodskeho menového systému.

Papierové peniaze uľahčili znehodnocovanie peňazí samotným vydavateľom, keď boli dávané do obehu vo väčšom rozsahu ako vyžadovala potreba ich obehu a rozsah ich krytia drahými kovmi alebo inými reálnymi hodnotami. Pristupovalo sa k tomu najmä v obdobiach ekonomických kríz, vojen a iných udalostí a zámerov, vyžadujúcich väčšie objemy peňazí, a všeobecne najmä vtedy, keď štát nevidel iný spôsob ako splatiť svoje dlhy než vytlačením nových peňazí. V niektorých prípadoch vytlačenie nadmerného množstva papierových peňazí spôsobilo hyperinfláciu a dotyčný štát spravidla nakoniec zrušil platnosť všetkých vydaných papierových peňazí a obyčajne sa zaviedol nový druh (nepapierových) peňazí.

Prvé bežné účty sa objavili v 12. storočí v Taliansku, prvé šeky v 14. storočí, žírové transakcie sa rozšírili od 17. storočia, ale bežné účty aj žírové transakcie sa celkovo stali bežnými až v 19. storočí. Dnes banky pre svojich klientov vedú bežné účty, na ktorých sa sústreďujú vklady a z ktorých sa uhrádzajú rôzne záväzky klientov podľa ich pokynov (dispozícií). Údaje o stave a pohyboch na účtoch a o realizovaní pokynov klientov bankami čím ďalej viacej prechádza z papierových foriem na využívanie informačných a komunikačných technológií. Pre obyvateľov je výhodným využívať rôzne druhy bankomatových kariet (tzv. plastové peniaze, to je v istom zmysle ďalší stupeň vývoja po kovových a papierových peniazoch) na výber peňazí z účtov, prípadne i využitím dohodnutého úveru.

Hodnota peňazí, definovaná ako obrátená hodnota cenovej hladiny a/alebo výmenný kurz meny, nie je stála, ale sa mení v priebehu času. Zmeny hodnoty peňazí závisia predovšetkým od národohospodárskych (makroekonomických) faktorov, akými je množstvo peňazí v obehu, stav, vývoj a efektivita hospodárstva, vyrovnanosť dovozu a vývozu resp. zahraničnej platobnej bilancie, vyrovnanosť štátneho a verejného rozpočtu. Prevažne dochádza k postupnému znižovaniu hodnoty peňazí, teda k inflácii a/alebo depreciácii meny. Napríklad hodnota slovenskej koruny pred zavedením eura predstavovala približne len 1/10 hodnoty česko-slovenskej koruny v roku 1990. Postupné mierne znižovanie hodnoty peňazí, definované ako mierny rast cenovej hladiny (teda mierna inflácia), sa zväčša uskutočňuje zámerne - či už zo strany štátu alebo centrálnej banky, pretože sa často usudzuje, že mierna inflácia je prospešná ekonomike. K opačnému vývoju, teda deflácii, dochádza málokedy, lebo centrálna banka pri deflačných tlakoch zvykne vytlačiť toľko peňazí, koľko potrebuje na ich mierne znehodnocovanie a teda na zachovanie želanej miernej inflácie.

Emitentom papierových peňazí alebo mincí historicky bola banka (buď ľubovoľná súkromná banka, alebo štátom poverená či rovno štátna banka) a/alebo štát (vláda) a/alebo mesto či obec a/alebo podnik a/alebo cirkevný hodnostár.

Dnes je emitentom obyčajne len jediná štátom poverená banka, tzv. centrálna banka (staršie nazývaná ceduľová banka), menej často priamo štát, teda vláda (pozri aj články bankovka a štátovka). V zásade každý štát (resp. zoskupenie štátov) disponuje menovou zvrchovanosťou. To značí, že štát (resp. zoskupenie štátov) vydáva vlastné peniaze - má vlastnú menu (doláre, eurá, libry, zloté atď.) a iné meny nesmú ohroziť dominantné postavenie ustanovenej domácej meny. V podstate neexistuje možnosť, aby vnútri jedného štátu existovala slobodná konkurencia medzi dvomi, či viacerými menami. Iné ako domáce meny, majú v daných štátoch iba obmedzenú úlohu. Hodnota mien v medzinárodnom porovnaní sa určuje z vývoja tzv. menových kurzov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji národných mien za cudzie meny.

Existujú dva spôsoby tvorby peňazí (definovaných na účely tejto kapitoly ako bankovky, mince a peniaze na bežných účtoch):

1. Tvorba bankoviek a mincí, t.j. tvorba peňazí v centrálnej banke (tzv. aktívna tvorba peňazí centrálnej banky):

Bankovky a mince obyčajne vytvára fyzickým tlačením resp. razením centrálna banka. Účtovne (teda vo svojej súvahe) centrálna banka bankovky a mince, ktoré sú v celom štáte v obehu, vedie ako pasíva (čiže dlh; ale de facto dnes už - na rozdiel od minulosti - dlhom nie sú, pretože nie sú zameniteľné za drahý kov, centrálna banka teda nemá byť čo reálne dlžná). Keďže účtovne je nevyhnutné, aby sa celková suma aktív a celková suma pasív súvahy vždy rovnali, musí centrálna banka pri tvorbe nových bankoviek a mincí (teda pri zvýšení pasív) zároveň buď niečo kúpiť (devízy, cenné papiere atď.) alebo poskytnúť niekomu (napr. vláde alebo komukoľvek inému) úver (oboje prestavuje zvýšenie aktív). Inými slovami: Nové bankovky a mince vznikajú tak, že centrálna banka niečo kúpi resp. niekomu poskytne úver a za kúpenú vec zaplatí resp. požičiavané peniaze vyplatí ňou samou novo vytlačenými (vyrazenými) peniazmi.

2. Tvorba peňazí na bežnom účte, t.j. tvorba peňazí v (ktorejkoľvek) komerčnej banke:
2a) Aktívna tvorba peňazí komerčnej banky:
Tu platí to isté ako v bode 1., iba s tým rozdielom, že namiesto centrálnej banky je komerčná banka, namiesto bankoviek a mincí sú (nie fyzicky ale len v účtovných knihách existujúce) peniaze na bežnom účte a tieto peniazu sú na rozdiel od bankoviek a mincí nielen účtovne, ale aj reálne dlhom (pretože komerčná banka je dlžná vyplatenie sumy na bežnom účte vo fyzických bankovkách a minciach zákazníkovi, ak - a do tej miery ako - zákazník o také vyplatenie požiada). Inými slovami: Nové peniaze na bežnom účte vznikajú tak, že ľubovoľná komerčná banka niečo kúpi resp. niekomu poskytne úver a za kúpenú vec zaplatí resp. požičiavané peniaze vyplatí peniazmi ňou samou novo vytvorenými púhym zápisom v účtovných knihách (t.j. v praxi v počítači). Komerčná banka týmto legálne vytvára peniaze podľa vlastného uváženia "ex nihilo" (lat. z ničoho); nepotrebuje na to ako predpoklad predchádzajúce vklady bankoviek a mincí od zákazníkov. Pri rozsahu tvorby peňazí ex nihilo je komerčná banka obmedzená iba praktickou skutočnosťou, že časť takto vytvorených peňazí zákazníci budú možno chcieť aj fyzicky vybrať alebo presunúť do inej banky (na toto už teda banka potrebuje o.i. aj isté množstvo vkladov bankoviek a mincí od zákazníkov a úvery od centrálnej banky), a ďalej je obmedzená (v niektorých štátoch) štátnymi predpismi o veľkosti minimálnych rezerv ako aj predpismi o požiadavkách na vlastné imanie bánk.

2b) Pasívna tvorba peňazí komerčnej banky:
Toto je situácia, keď niekto vloží bankovky alebo mince na bežný účet do komerčnej banky. Účtovne to pre banku znamená zvýšenie aktív ako aj peňazí na bežnom účte (t.j. pasív) o vloženú sumu. Z hľadiska komerčnej banky ide o tvorbu nových peňazí, ale z hľadiska ekonomiky ako celku tým nové peniaze nevznikli, lebo iba došlo k zmene formy peňazí - peniaze v obehu (ktoré vytvorila centrálna banka) sa znížili a peniaze na bežnom účte sa o rovnakú sumu zvýšili.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti veľkú väčšinu peňazí štátov tvoria nie bankovky a mince, ale peniaze na bežnom účte v banke, je v praxi práve spôsob tvorby peňazí uvedený pod 2a najdôležitejší.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Devízový trh

Peniaze sú nielen sprostredkovateľom trhovej výmeny, ale aj samy osebe sú tovarom, ktorý je vystavený princípu ponuky a dopytu. Zvýšenie dopytu po istej mene vyvolá zvýšenie jej výmenného kurzu a naopak zníženie dopytu po nej vyvoláva jeho pokles.

Silná domáca mena zlacňuje dovážané a v cudzine nakupované výrobky a služby, no sťažuje vývoz tovarov a služieb, ktoré sú pre zahraničných odberateľov drahšími.

Výraz peňažný trh má viacero významov (pozri peňažný trh). Napríklad v monetárnej teórii a makroekonómii sa ním rozumie teoretický trh, na ktorom sa stretá dopyt po peniazoch a ponuka peňazí. V praxi sa ako peňažný trh obyčajne označuje (reálne existujúci) trh krátkodobých peňazí,

Bližšie informácie v hlavnom článku: Úver

Peniaze nielen sprostredkúvajú výmenu predmetov a platenie služieb, ale zároveň umožňujú poskytovať úvery. Úvery si môžu poskytovať medzi sebou fyzické osoby, podnikateľskými inštitúciami pre poskytovanie úverov sú však banky. Tie prijímajú vklady voľných peňazí (úspory) právnických a fyzických osôb a poskytujú za ne úroky. Zároveň požičiavajú peniaze iným osobám za vyššie úroky. Z rozdielu úrokov pri vkladoch a úveroch a z poplatkov za rôzne služby bánk sa uhrádzajú ich náklady a vytvárajú sa bankové zisky. Poskytnutie pôžičiek bankami sa viaže na dôveryhodnosť dlžníkov splácať vypožičané peniaze podľa dohodnutých podmienok a/alebo na záruky iných osôb alebo viazanie iných hodnôt (napríklad zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, uloženie cenných papierov v banke a podobne). Bankovníctvo (spolu s poisťovníctvom) sú v súčasnosti činnosti s obrovským ziskom.

Menový štandard (podobný, ale širší pojem, je menová sústava či peňažná sústava) je typ štandardných peňazí, ktoré štát používa. Rozlišuje sa:

• tovarový štandard
  • nekovový štandard - napr. mušle, plátno atď. používané ako peniaze
  • kovový štandard (metalický štandard):
    • monometalizmus - napr. strieborný štandard, zlatý štandard
    • bimetalizmus - napr. strieborno-zlatý štandard
    • trimetalizmus - zriedkavé
• papierový štandard - t.j. používanie nekonvertibilných papierových peňazí ako štandardné peniaze

Kovový štandard zahŕňa aj prípady, keď obiehajú konvertibilné papierové peniaze (t.j. papierové peniaze konvertibilné za kov daného štandardu, napr. za zlato).

Od začiatku 70. rokov 20. storočia majú prakticky všetky štáty sveta papierový štandard. Predtým (od konca druhej svetovej vojny) sa používal čiastočný zlatý štandard (dolár bol viazaný na zlato a ostatné meny na dolár, pričom existovala možnosť núdzovo menový kurz upraviť) a ešte dávnejšie najčastejšie zlatý alebo strieborný štandard, ale napríklad v krízových časoch (napr. počas 1. svetovej vojny) sa prechádzalo na papierový štandard.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Peniaze
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peniaze
• Wikislovník ponúka heslo peniaze

• Money creation in the modern economy Archivované 2018-12-25 na Wayback Machine
• Repeat After Me:Banks Cannot And Do Not "Lend Out" Reserves

• knihy uvedené v sekcii referencie
• Deutsche Bundesbank: Geld und Geldpolitik [1]
• Davies, G.: A history of money: from ancient times to the present day, 2002
• Somashekar, N. T.: Modern Macro Economic Theory, 2005
• Allen, L.: The encyclopedia of money, 2009