Pedro Fernandes de Queirós

Pedro Fernandes de Queirós
portugalský moreplavec
Narodenie	1563 Évora, Portugalsko
Úmrtie	1615 Panama
Odkazy
Projekt Gutenberg	Pedro Fernandes de Queirós (plné texty diel autora)
Commons	Pedro Fernandes de Queirós
Biografický portál

Pedro Fernandes de Queirós alebo po španielsky Pedro Fernández de Quirós (* 1563, Évora, Portugalsko – † 1615, Panama) bol portugalský moreplavec.

V španielskych službách sa podieľal na prieskumoch Tichého oceánu. V rokoch 1595 - 1596 sa zúčastnil na výprave Alvara de Mendaña de Neira. Neskôr v rokoch 1605 - 1606 viedol vlastnú expedíciu do Tichého oceánu, aby sa pokúsil nájsť Terru Australis. Expedícia objavila a pomenovala množstvo ostrovov, napríklad dva z dnešných Pitcairnových ostrovov, no hlavný cieľ objaviť južný kontinent dosiahnutý nebol. Búrka nakoniec flotilu rozdelila a tak sa musel vrátiť do Mexika, kým druhý veliteľ Luis Váez de Torres doplával na Filipíny. V Španielsku bola expedícia pokladaná za veľký neúspech a tak musel roky naliehať na kráľa Filipa III., aby ho poveril velením ďalšej expedície. Po rokoch tak kráľ síce urobil a on odcestoval do Strednej Ameriky, kde však v roku 1615 v Paname zomrel. Jeho výprava neskôr viedla k teórii, že Španieli objavili austrálsky kontinent ešte skôr ako Briti a Holanďania.

Narodil sa v roku 1563 v portugalskej Évore. Ako mladý muž vstúpil do služieb Španielska a stal sa skúseným námorníkom a moreplavcom. V apríli 1595 sa pripojil v postavení kormidelníka k expedícii Alvara de Mendaña de Neira, ktorá mala za cieľ kolonizovať Šalamúnove ostrovy. Po Mendañovej smrti v septembri 1595 prevzal velenie a zachránil poslednú loď, ktorá z expedície zostala. S ňou sa mu podarilo vo februári 1596 dostať na Filipíny, ktoré patrili Španielom.^[1]

V roku 1598 sa vrátil do Španielska a žiadal kráľa Filipa III., aby podporil ďalšiu výpravu do Tichého oceánu; rovnako v roku 1600 navštívil Rím, kde získal na svoju stranu pápeža Klementa VIII. Urobil veľký dojem na španielskeho vyslanca v Ríme, vojvodu zo Sasy, ktorý ho opísal ako muža dobrého úsudku, skúseného vo svojom odbore, usilovného, pokojného a nezaujatého.^[1] V Ríme prvýkrát spísal svoj Traktát o moreplavbe, ktorý listom poslal španielskemu kráľovi, čím ešte posilnil svoju námornícku prestíž. V marci 1603 získal povolenie vrátiť sa do Peru a zorganizovať expedíciu, ktorá by objavila Terru Australis, tajomný veľký južný kontinent, a zabrať ho pre Španielsko a cirkev. Jeho expedícia so 160 mužmi na troch lodiach, stopäťdesiat tonovej San Pedro y San Pablo, stodvadsať tonového San Pedro a zásobovacou loďou Los Tres Reyes, opustila 21. decembra 1605 Callao, prístav hlavného mesta peruánskeho miestokráľovstva Limy.^[2]

V máji 1606 výprava dosiahla ostrovy, neskôr pomenované ako Nové Hebridy a v súčasnosti nezávislý štát Vanuatu. Vylodil sa na veľký ostrov, ktorý pokladal za súčasť južného kontinentu La Austrialia del Espiritu Santo, Rakúska krajina Svätého Ducha, na počesť kráľa Filipa III., ktorý ako Habsburg bol rakúskeho pôvodu.^[3] Ostrov dodnes nesie meno Espiritu Santo. Pedro Fernandes de Queirós zamýšľal na ostrove vybudovať kolóniu Nový Jeruzalem.^[4]

Jeho náboženský zápal našiel vyjadrenie aj v založení rytierskeho rádu Rytierov Svätého Ducha. Poslaním rádu bolo chrániť novú kolóniu. Avšak počas niekoľkých týždňov myšlienku založiť kolóniu zavrhol kvôli nepriateľským prejavom domorodcov a aj nespokojnosti posádky. Po šiestich týždňoch jeho lode vyplávali na more objaviť pobrežie. V noci 11. júna nepriaznivé počasie oddelilo jeho veliteľskú loď San Pedro y San Pablo od zvyšku flotily a znemožnilo jej návrat do bezpečného kotviska na Espiritu Santo. V novembri 1606 potom doplával až do mexického Acapulca. O dva týždne neskôr jeho zástupca Luis Váez de Torres, potom čo s ostatnými loďami márne hľadali San Pedro y San Pablo, opustili Espiritu Santo presvedčený, že veliteľská loď stroskotala. Torres v máji 1607 šťastne doplával k brehom filipínskej Manily. Po ceste zmapoval južné pobrežie Novej Guiney, preplával úžinou, ktorá dnes nesie jeho meno Torresov prieliv.^[5]

V roku 1607 sa neúspešný de Queirós vrátil do Madridu. Nasledujúcich sedem rokov strávil písaním rôznych prác o svojej ceste a prosením kráľa Filipa III., aby mu poskytol peniaze na ďalšiu expedíciu. Nakoniec bol predsa len vyslaný do Peru s podporným listom, no kráľ nemal žiaden skutočný záujem zorganizovať novú výpravu. Zomrel na ceste do Limy v Paname v roku 1615. Bol ženatý s Donou Anou Chacon, ktorú si vzal v roku 1589, a s ktorou mal jedného syna a dcéru.

Existuje množstvo dodnes zachovalých súdobých dokumentov, ktoré opisujú jeho a samostatnú Torresovu plavbu. Najvýznamnejšie sú:

• Queirósove mnohé neskoršie pamäte, poslané kráľovi Filipovi III.
• Torresovo stručné hlásenie kráľovi (1607)
• Pradovo podanie Relacion Sumaria (1608), vrátane 4 máp Novej Guiney
• Pamäte Juana Luise Arias de Loyoly (okolo roku 1630), založené na diskusiách medzi Loyolom a Quirósom^[6]

Väčšina dokumentov o objavoch Luisa Váeza de Torresa nebola publikovaná, ale zo španielskych archívov odstránená, vrátane Pradovho obsiahleho komentára k ním a sprievodných máp. Niekedy v rokoch 1762 – 1765 písanú rozpravu o Torresovej ceste prvýkrát uvidel hydrogeograf britskej Admirality Alexander Dalrymple. Ten tak mohol vypracovať podrobnú mapu pre britského prírodovedca Josepha Banksa, ktorý informácie ďalej poskytol Jamesovi Cookovi.^[7][8]

V 19. storočí boli niektorí katolíci v Austrálii, kde bola dominantnou cirkvou anglikánska cirkev, toho názoru, že Austráliu v skutočnosti ako prvý objavil práve katolík Pedro Fernandes de Queirós, zatiaľ čo protestanti Abel Tasman a James Cook až po ňom. Sydneyjský arcibiskup v rokoch 1884 – 1911 Patrick Francis Moran zastával tento názor, ktorý mnoho rokov presadzoval aj na katolíckych školách v Austrálii.^[9] Tvrdil, že skutočná lokalita Queirósovho Nového Jaruzalema sa nachádzala v blízkosti dnešnej Gladstone v Queenslandu.^[10]

Na základe katolíckej tradície napísal v roku 1964 austrálsky básnik James McAuley (1917 – 1976) epickú báseň Captain Quiros, v ktorej vykreslil Quirósa ako mučeníka katolíckej kresťanskej civilizácie, aj keď neopakuje názor, že objavil Austráliu. Silný politický podtext básne spôsobil, že v čase svojho vydania, keď sa austrálska politika stretávala so vzájomnou nevraživosťou katolíkov a protestantov, bola prijatá chladne.

• Quiros. Sydney: Duffy & Snellgrove. ISBN 1876631244. (anglicky))

1. ↑ ^{a b} Quiros, Pedro Fernandez de (1563 - 1615) [online]. Acton: Australian Dictionary of Biography Online, Australian National University, [cit. 2009-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
2. ↑ ESTENSEN, Miriam. Terra Australis incognita: the Spanish quest for the mysterious Great South land. Crows Nest: Allen & Unwin. [ďalej len Estensen]. ISBN 1741750547. (anglicky)
3. ↑ Espiritu Santo [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
4. ↑ European exploration [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-09-29]. Kapitola The emergence of the modern world » Westward voyages to the Pacific. Dostupné online. (anglicky)
5. ↑ Pacific Islands [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2009-09-29]. Kapitola European exploration » The 16th and 17th centuries. Dostupné online. (anglicky)
6. ↑ HILDER, Brett. The voyage of Torres: the discovery of the southern coastline of New Guinea and Torres Strait by Captain Luis Báez de Torres in 1606. St. Lucia: University of Queensland Press. [ďalej len Hilder]. ISBN 070221275X. (anglicky)
7. ↑ Hilder, str.31.
8. ↑ Estensen, str. 222.
9. ↑ RICHARDSON, William A. R., National Library of Australia Was Australia charted before 1606?: the Java la Grande inscriptions. Canberra: National Library Australia. ISBN 0642276420. (anglicky)Moran, cited in Richardson, W.A.R. (2006) Was Australia charted before 1606? p. 20. National Library of Australia ISBN 0642 276420
10. ↑ MORAN, Patrick Francis. Discovery of Australia by De Quiros in the year 1606. Sydney: Catholic Book Depot. (anglicky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pedro Fernandes de Queirós na českej Wikipédii.