Pozitivizmus

Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.

Na toto pozitívne aj obmedzuje svoju výskumnú aktivitu, všetko, čo je mimo tohto pozitívne daného, považuje za transcendentné, metafyzické a výskum zameraný na metafyzické považuje za neužitočný a nevedecký. Pozitivizmus v spore s novokantovstvom a filozofiou života utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie. Zakladateľom pozitivizmu ako filozofického smeru je August Comte.

Vo fyzike je pozitivizmus chápaný ako filozofické stanovisko, podľa ktorého majú vo vede zmysel iba tie veličiny, ktoré sú priamo merateľné. Úloha vedy potom spočíva v tom, aby harmonizovala a skĺbila dokopy dané veličiny a výsledky ich meraní - avšak bez toho, aby sa starala o pozadie odpovedajúcej reality, ktorá tieto výsledky spôsobila.

V prvej polovici 19 storočia vzniká sociológia ako samostatná veda vyčlenením sa z filozofie. Názov pozitivizmus má svoje základy v "pozitívnej filozofii"^[1] Augusta Comte^[2](1798–1857). Comte rozlišuje vývojové štádia ľudstva, ktoré vychádzajú zo schopnosti ľudí poznávať a vstupovať do spoločenských procesov. Tieto procesy su nevyhnutné v ľudskej spoločnosti na základe pokroku.

Teologické – vyznačuje sa všeobecným výkladom spoločnosti ( podstata spočíva na Bohu a jeho vôli obdobie feudalizmu )

Metafyzické – vysvetlenie a fungovanie spoločností založené na základnej téze poväčšine však špekulatívne vyvodené z filozofických koncepcií čo znemožnuje spoločnosť racionálne usporiadať a riadiť ( obdobie revolučných prevratov ako napr. Veľká francúzska revolúcia)

Pozitívne – racionálne založené vysvetlenie a fungovanie  ľudskej spoločnosi^[3]

Vedecké riadenie ľudských spoločností musí prevziať Comtom založená nová veda, ktorú nazval sociológia.  Hlavnou úlohou pozitivistickej sociológie je jej predpokladaná schopnosť pretvoriť spoločnosť na funkčnú spoločnosť založenú na spoločenskej zhode a vyvážených sociálnych vzťahoch.^[4]

Skúmanim sociálnych javov sa dá dospieť k formulácii zákonistostí a ľudia, ktorí disponujú týmito znalosťami dokážu kontrolovať sociálne dianie.

Pozitivizmus - myšlienkový prúd uznávajúci jedinú metódu – presné vedecké skúmanie, na základe ktorého možno dospieť k ozajstnému poznaniu skutočnosti.

Základom všetkého je jav, fakt. Jediné, čoho sme schopní, je po prvé konštatovať fakty dané formou javu, po druhé pokúsiť sa ich usporiadať podľa určitých zákonov a po tretie z takto poznaných zákonitostí predvídať budúce javy a podľa nich sa riadiť. „Savoir pour prévoir“: vedieť, aby sme mohli predvídať, to je zmysel každej vedy. Tento pozitivizmus sa naplní živým obsahom len vtedy, keď si uvedomíme zákonitú postupnosť vývinu. Podľa Comteho spoločnosť môže byť riadená odborníkni, na jednej strane technici schopní zveľadovať premyslenú výrobu a na druhej stranej sociológovia odborníci na organizovanie spoločenských vzťahov.^[5]

• Halfpenny, Peter. Routledge Library Editions : Social Theory : Positivism and Sociology : Explaining Social Life. Florence, KY, USA: Taylor and Francis, 2014.
• GIDDENS, Anthony. Introduction to sociology. 9th ed. New York: W. W. Norton, c2014, xxii, 665
• Keller, J. (2004). Úvod do sociologie, 5.vyd. Slon.
• GIDDENS, Anthony. Sociologie. Vyd. 1. Praha: Argo, 2001, 595 s. ISBN 8072031244.
• COMTE, Auguste. A general view of positivism: by Auguste Comte ; translated from the French by J.H. Bridges. New York: Speller & Sons, 1957, 444 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozitivizmus

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.