Svastika

Svastika (zo sanskrtu: svástika) alebo fylfot alebo (len ako znak nacistov) hákový kríž je kríž s ohnutými (väčšinou v polovici) ramien do (obvykle) pravého uhla a to buď v smere hodinových ručičiek (pravotočivá svastika 卐) alebo proti smeru (ľavotočivá svastika 卍).

Svastika sa vyskytuje v mnohých kultúrach po celom svete buď ako náboženský symbol, symbol rôznych organizácií a politických smerov alebo jednoducho ako dekoratívny prvok. Dnes je v západnej kultúre pravotočivá svastika známa prevažne ako symbol nacizmu.

Pravotočivá svastika: Pri opise zo stredu v smere hodinových ručičiek; Pri opise z okraja proti smeru hodinových ručičiek.

Vzhľadom na to, že ide o veľmi jednoduchý symbol, je pravdepodobné, že jeho výskyt bol zaznamenaný nezávisle od seba na mnohých miestach sveta. Je možné, že sa vyvinul z tzv. slnečného kríža (kríž v kruhu) – symbolu, ktorý je ešte rozšírenejší.

Ako (zrejme) dekoratívny prvok sa svastika objavuje už v dobe neolitu. Najstaršie nálezy svastiky sú na keramických črepinách z dnešného Iránu a z Balkánu – oba asi z 5. tisícročia pred Kr. Z ranej doby bronzovej sú známe nálezy svastiky v lokalite Sintašta na južnom Urale v Rusku.

Neskôr sa svastika objavuje u Chetitov, starovekých Grékov (bola tu známa ako tetra-gammadion – dá sa zložiť zo štyroch písmen gama), u mnohých semitských národov a ďalších. Svastika bola známa tiež v harappskej kultúre.

• 
  Pečatidlá s nápismi v harappskom písme v Britskom múzeu
• 
  Vázy v podobe sovy nájdené Schliemannom pri vykopávkach v Tróji
• 
  Grécka helma z Taranta, nájdená v Herculaneu, 350 – 325 pred Kr.

Svastika sa ako náboženský symbol používa v mnohých kultúrach po celom svete.

Svastika je symbol používaný prakticky vo všetkých filozoficko-náboženských učeniach indického pôvodu – v budhizme, hinduizme aj v džinizme (dharmové náboženstvá). Vo všetkých týchto náboženstvách je to mnohoznačný symbol, všeobecne je chápaná ako symbol šťastia.

Svastika je tiež známa v Zoroastrizme, kde symbolizovala okrem iného obiehajúce slnko, Mithrove koleso, oheň…

Ako náboženský symbol bola (a niekde dodnes je) používaná niektorými kmeňmi amerických indiánov. Napríklad severoamerický kmeň Navahov používal svastiku ako posvätný symbol pri niektorých rituáloch.

Mnoho európskych národov používalo pred prijatím kresťanstva svastiku ako náboženský symbol. Okrem iného je doložená u Slovanov (z Kyjevskej Rusi, na Veľkej Morave na dnách keramických nádob, či z přemyslovských Čiech na rúchu Sv. Ľudmily a u Polabských Slovanov; v poľskej časti Tatier sa svastika používala ako ľudový ornament až do 20. storočia), u Germánov (je tu známa ako fylfot, ide o vikingský symbol – „Thórove kladivo“, doložená je aj u Anglosasov), u baltských národov, atď.

V hinduizme je svastika považovaná za výnimočne svätý a pozitívny symbol, je preto veľmi často používaná pri všetkých možných príležitostiach. Možno ju vidieť na stenách hinduistických chrámov, na oltároch, oblečení, šperkoch. Sbastik (bengálsky „svastika“) je tiež bežné bengálske meno.

Symbolický význam svastiky je v hinduizme mnohoznačný: obe formy svastiky (t. j. ľavotočivá a pravotočivá) tu označujú jednotlivé formy boha Brahmy (pravotočivá – vyvíjanie vesmíru, ľavotočivá – zanikanie vesmíru). Svastika sa tiež používa ako slnečný symbol boha Súrji alebo ako symbol stability (štyri svetové strany). Svastika je navyše jeden zo 108 symbolov boha Višnu a označuje životodárne slnečné lúče.

V budhizme je opäť svastika mnohoznačný symbol. Reprezentuje tu dharmu, univerzálnu harmóniu a rovnováhu protikladov. Ľavotočivá svastika ďalej označuje lásku a milosrdenstvo, pravotočivá silu a inteligenciu. Svastika je tiež označovaná ako znamenie Budhu. Sochy Budhov, ako socha sediaceho Budhu na ostrove Lanthau v Hongkongu alebo socha spiaceho Budhu v chráme v Číne, majú na hrudi symbol svastiky. Symbol svastiky sa tiež nanovo objavil v roku 1992 v znaku čchi-kungovej budhovskej školy Fa-lun Kung.

V kresťanstve sa svastika používala len v minulosti, a to len dosť okrajovo. V dobe prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši sa svastika niekedy používala ako zástupný symbol miesto prenasledovaného latinského či gréckeho kríža (podobne sa však používali aj iné symboly – napr. znak kotvy).

Neskôr sa (opäť okrajovo) svastika používala ako symbol víťazstva Krista nad smrťou – takto je použitá v niektorých románskych a gotických kostoloch.

V niektorých starovekých a stredovekých židovských synagógach sa svastika tiež objavuje, ide však len o dekoratívny prvok.

Archeologické nálezy svastiky u mnohých starovekých indoeurópskych národov (Gréci – aj v Tróji, Chetiti, Germáni, Peržania) viedli k teórii, že svastika bola pôvodne všeobecne indoeurópsky symbol. Táto teória (pôvodne navrhnutá Schliemannom) sa na prelome 19. a 20. storočia stala značne populárnou.

Svastika získala v Európe a v USA veľkú popularitu. Bola chápaná ako symbol šťastia, a tak sa používala v mnohých emblémoch ako civilných organizácií, tak aj vojenských jednotiek.

Modrá svastika sa v rokoch 1918 – 1945 používala ako výsostný znak vo fínskej armáde, v obmedzenej miere (s mierne zmenenou geometriou, aby sa výrazne líšila od nacistickej) sa svastika vo fínskom letectve používala aj neskôr.

Svastika bola počas prvej svetovej vojny sporadicky používaná na strojoch oboch bojujúcich strán ako letcov osobný symbol pre šťastie či talizman, rovnako ako štvorlístok, kartové eso alebo akýkoľvek iný obrázok. Nebola ešte symbolom zlovestným a zdá sa, že mala šancu stať sa symbolom neutrality. Fínom "hakaristi" dokonca symbolizovala boj za slobodu, keď boli napadnutí Sovietskym zväzom.

Lotyšské letectvo používalo v rokoch 1926 až 1940 červenú svastiku ako výsostný znak na svojich lietadlách.

Niektoré americké vojenské jednotky mali ako svoj emblém svastiku (napr. 45. pešia divízia používala do 30. rokov žltú svastiku na červenom pozadí – ide o domorodý indiánsky symbol).

Svastika bola značne obľúbená aj v Poľsku a mnoho jednotiek poľskej armády používalo v 20. rokoch svastiku ako súčasť svojho emblému.

V 20. a 30. rokoch 20. storočia bola svastika v kruhu symbolom kanadského hokejového tímu.^[1]

V roku 1917 Ruská dočasná vláda natlačila bankovky, na ktorých bola zobrazená pravotočivá svastika. Bankovky sa však nedostali nikdy do obehu.

• 
  Hakaristi – znak fínskeho vojnového letectva v rokoch 1918 – 1945
• 
  Lotyšský výsostný znak z rokov 1926 – 1940
• 
  Basketbalový tím domorodých Američanov v roku 1909
• 
  Pôvodný emblém 45. pešej divízie americkej armády
• 
  Divízny odznak tankových granátnikov SS „Nordland“ (júl 1943 – máj 1945)

Pozri aj: Nacistická symbolika

V západnej kultúre je dnes svastika známa hlavne ako symbol nacizmu.

Friedrich Krohn, člen rádu nemeckých rytierov a spoločnosti Thule, navrhol novozaloženému Deutsche Arbeiterpartei (DAP, predchodca NSDAP) v máji 1919 ako symbol strany čiernu ľavotočivú svastiku v bielom kruhu na červenom pozadí.

Na jeseň 1919, keď sa stal hlavným rečníkom DAP Hitler ľutoval, že „straníckym súdruhom chýbali akékoľvek vonkajšie náznaky ich spolupatričnosti [...] Svastika sa javila ako vhodná, pretože už bola známa ako národno-germánsky a antisemitský symbol a nemusela byť znovu objavovaná. Na Hitlerovu žiadosť nahradil Krohn svoj dizajn pravotočivou svastikou s rovnými ramenami. Tento "prastarý árijský symbol" ako svoj symbol prijala NSDAP a po nej aj iné organizácie spriaznené s nacistickou ideológiou.

Po tom, čo sa DAP premenoval na NSDAP, sa táto forma po prvý raz objavila ako vlajka 20. mája 1920 na ustanovujúcej schôdzi starnberskej skupiny NSDAP. Prví rakúski nacisti ho prijali začiatkom leta 1920 a na svojom stretnutí v Salzburgu 7. augusta 1920 prijali NSDAP tento tvar svastiky aj ako svoju stranícku vlajku.

Pravotočivá svastika bola oficiálne prijatá ako symbol NSDAP v roku 1920, neoficiálne sa však používala už skôr. V tom istom roku sa tiež objavila na prilbách vojakov v priebehu tzv. Kappovho puču.

Nacisti všeobecne používali pravotočivú čiernu svastiku (vykreslenú v mriežke 5-krát 5 štvorcov) v bielom kruhu, jednotlivé nacistické organizácie mali však tento znak mierne pozmenený. Na vlajke nacistického Nemecka bola čierna pravotočivá svastika pootočená o 45° v bielom kruhu na červenom pozadí. Podobne pootočenú čiernu svastiku v bielom štvorci postavenom nakoso používala mládežnícka organizácia Hitlerjugend. Luftwaffe používala na smerových plochách svojich lietadiel bielo orámovanú čiernu svastiku (opäť nakoso).

Následkom použitia svastiky ako nacistického symbolu väčšina západných používateľov, už počas 30. rokov, upustila od jeho používania, napr. britský spisovateľ Kipling prestal používať svastiku na obaloch svojich kníh. Používanie svastiky začalo byť verejnosťou vnímané ako prejav sympatií k Hitlerovmu režimu. Po vypuknutí vojny v Európe mnohé štáty bojujúce proti silám Osi verejné nosenie svastiky zakázali. Dnes je v západnej kultúre svastika tabuizovaná a jej používanie je v mnohých krajinách trestné. V súčasnosti niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Slovensko^[2], Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Ukrajina, Brazília a Izrael, zakázali nacistické symboly (svastiku) a ich používanie považujú za trestný čin; ak sa verejne zobrazujú inak ako na vzdelávacie účely.

1. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-12-22]. Dostupné online. Archivované 2008-06-23 z originálu.
2. ↑ Zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon, časť Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svastika

• História Svastiky (US Holocaust Memorial Museum)
• The Origins of the Swastika BBC News
• Swastikam - Symbol of Auspiciousness Archivované 2011-05-24 na Wayback Machine (chapter 7 of Vishayasuchi by Satguru Sivaya Subramuniyaswami)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svastika na českej Wikipédii.