Suchoj Su-34

Su-34
Suchoj Su-34 VVS Ruskej federácie počas letu
Typ	stíhací bombardér, bojové lietadlo
Výrobca	Novosibirský letecký závod V. P. Čkalova
Konštruktér	Rollan Martirosov
Prvý let	13. apríl 1990
Zavedený	20. marec 2014[1]
Charakter	v aktívnej službe
Hlavný používateľ	Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Výroba	2007 – súčasnosť
Vyrobených	129 sériových + 7 prototypov[2]
Cena za kus	$36 000 000
Letecký portál

Suchoj Su-34 (v kóde NATO Fullback) je pokročilý ruský dvojmiestny stíhací bombardér a útočné lietadlo. Je zamýšľaný na nahradenie modelu Suchoj Su-24. Tento konštrukčne zaujímavý a ojedinelý stroj patrí medzi ruské lietadlá štyriapoltej generácie.

Špecializovaná stíhacia-bombardovacia verzia verzia Su-27 Flanker bola vyvíjaná od začiatku osemdesiatych rokov, vyvrcholila prototypom T-10V, po prvýkrát zalietanom 13. apríla 1990. Jeho oficiálne označenie bolo Su-27IB (IB: Istrebiteľ Bombardirovšik / stíhací bombardér). Prvé správy hovorili o dvojmiestnom palubnom lietadle so sedadlami vedľa seba, ako alternatíve k dvojmiestnej verzii Su-27UB. Jej využitie v úlohe palubného stroja by totiž bolo veľmi problematické práve pre usporiadanie sedadiel za sebou – zo zadného je počas pristátia nedostatočný výhľad na palubu lietadlovej lode. Hoci prvá zverejnená fotografia zachytáva prototyp pri prelete nad palubou lietadlovej lode Admirál Kuznecov, nejde o palubné lietadlo. Prototyp T-10V mal byť pôvodne spoločný aj pre dvojmiestnu cvičnú verziu Su-27KU (Korabeľnyj – Učobnyj), ale jej vývoj bol zastavený.^[3]

Rozpočtové obmedzenia nasledujúce po rozpade ZSSR pozastavili program a prototypy lietadiel začali byť uvádzané na verejnosti, viedlo to k zmätku v označovaní lietadiel a ich úloh. V prvom popise v oficiálnej ruskej tlači v roku 1994 bol označený Su-34. Tretie predsériové lietadlo (bolo však postavené už podľa sériovej výrobnej dokumentácie, takže niekedy je uvádzané ako prvé sériové) bolo uvedené na parížskom aerosalóne Le Bourget ’95 v roku 1995 ako Su-34FN (FN for „Fighter, Navy/ námorný stíhač“). Bolo popísané ako námorné lietadlo pôsobiace z pozemných základní, prípadne bol uvedený pod skratkou Su-34MF (MF ako MnogoFunksionalnyj, multi-funkčný) výstave MAKS v Moskve v roku 1999. V ruskom letectve sa používa označenie Su-34. Nezvyčajne tvarovaný nos, výsledok snahy čo najviac znížiť efektívnu rádiolokačnu odrazovú plochu (pripomína podobne tvarovaný Lockheed SR-71 Blackbird) mu priniesol prezývku „Platypus“ (vtákopysk).

Lietadlo zdieľa čo najviac konštrukčných prvkov, krídlo, chvost a motorové gondoly s Su-27/Su-30, predné vodorovné riadiace plochy s Su-30/Su-33/Su-35 na zvýšenie statickej nestability (umožňuje lepšiu manévrovateľnosť) a zníženie odporu vzduchu. Má však úplné nový nos a prednú časť trupu s umožňujúci sedieť osádke vedľa seba. Su-34 si pôvodne ponechal motory zo Su-27, sériové modely budú mať pravdepodobne motory s vektorovateľným ťahom, podobne ako posledné Su-30MK.

Na rozdiel od skorších verzií Su-27, Su-34 má moderný kokpit, s farebnými multifunkčnými displejmi. Avionika predstavuje ucelený zbraňovo-navigačný komplex s modulárnou koncepciou s piatimi hlavnými blokmi:

• integrovaný zbraňovo-navigačný systém
• systém ovládania výzbroje
• komunikačný systém
• palubný komplet obrany a systém kontroly
• systém registrácie letových parametrov

Navzájom sú prepojené digitálnou dátovou zbernicou a riadené palubnými počítačmi. Je možné ich priebežne dopĺňať a modernizovať. Pilot má k dispozícii štyri multifunkčné farebné grafické displeje (dva hlavné a dva pomocné na ľavom pulte) a zobrazovací systém SEI-31/10M s čelným priehľadovým displejom ILS-31. Pracovisko šturmana(operátora zbraňových systémov) je vybavené jedným viacúčelovým veľkoplošným farebným grafickým displejom a jedným pomocným farebným grafickým displejom. Lietadlo môže pilotovať aj šturman (nie však v bojovej situácii).

Avionika má rozsiahlu architektúru počítačov, pamäťových dosiek, farebných multifunkčných displejov a procesorov. Pozostáva zo systému „Argon“ počítačová jednotka so špeciálne naprogramovanými procesormi. Všetky informačné jednotky sú kontrolované duálnym centrálnym počítačovým systémom, ktorý plne koordinuje ich pracovné vyťaženie a zaisťuje, že všetky potrebné informácie sa dostanú k posádke. Je vybavené rádiolokátorom N-011M Super Žuk, vyvinutom v ústave NIIP (Vedecko-výskumný ústav V. Tichomirova). Pracuje na frekvenciách 8 až 12 GHz so stredným výkonom 1 kW a maximálnym 5 kW. Dosah pre vzdušné ciele s veľkou odrazovou plochou je až 416 km, pre pozemné ciele je to 200 km. Vzdušné ciele s odrazovou plochou 3 m² môže zistiť na vzdialenosť 140 až 180 km v prednej polosfére a 60 až 70 km v zadnej polosfére, pozemné ciele s touto charakteristiku na vzdialenosť 130 až 170 km. Maximálne je schopný sledovať 20 vzdušných cieľov a pritom na 8 z nich navádzať poloaktívne rakety (aj do zadnej polosféry). V navigačnom režime má na vzdialenosť 250 km rozlišovaciu schopnosť 5 m. S rádiolokátorom spolupracuje optoelektronický zameriavací systém OEPS s IČ zameriavačom/optickým lokátorom OLS. Prijímač družicového navigačného systému GLONASS spolu s inerciálnym navigačným systémom umožňuje stanoviť polohu s presnosťou na jeden meter.

Su-34 je vybavené systémom elektronických protiopatrení Chibiny (produkt L-175V), ktorý je pripevnený na koncoch krídel a komplikuje detekciu lietadla nepriateľom.

V blízkej budúcnosti by mali byť tieto frontové bombardéry vybavené opto-elektronickým prieskumným systémom UKR-RT od spoločnosti Almaz-Antey. Srdcom tohto moderného systému je zariadenie M-410, ktoré je zmenšenou verziou systému Frakcia, známeho z prieskumných lietadiel Tu-214R. Toto zariadenie bude prostredníctvom špeciálneho kontajneru zavesené pod trupom lietadla a značne rozšíri možnosti strojov Su-34. M-410 umožní posádkam lietadiel detegovať a v reálnom čase útočiť na veliteľské štáby nepriateľa, komunikačné uzly a pozemné riadiace strediská bezpilotných prostriedkov.^[4]

Najcharakteristickejšou črtou Su-34 je nezvyčajne veľká pilotná kabína, ktorá nielen umožňuje sedieť pilotom vedľa seba, ale zahŕňa aj priestor pre kuchynku, toaletu a lôžko. Výhoda usporiadania kabíny je že nie je potrebné duplikovať ukazovatele. Obaja členovia posádky sedia na vystreľovacích sedadlách Zvezda K-36DM (pilot vľavo a šturman vpravo). Obe sedadlá sa dajú ľubovoľne natáčať i sklopiť. Reakčný čas záchranného systému je v porovnaní s lietadlami Su-24 trikrát kratší. Kabína je rovnako priestranná ako v civilnom dopravnom lietadle Tu-134.^[5] Tlak v kabíne sa až do letovej výšky 10 000 m udržiava na hodnote zodpovedajúcej nadmorskej výške 2 400 m, čo umožňuje posádke pracovať bez nasadených kyslíkových masiek (masky sa používajú v prípade núdze a v bojových situáciach). Do kabíny sa vstupuje cez prednú podvozkovú šachtu po rebríku. Prekryty nad kabínou sa otvárajú len pri pozemnej údržbe (výmena sedadiel a pod.). Vlastná kabína pozostáva zo 17 mm hrubej titánovej vane, ktorá je upevnená v trupe podobne ako pri bojovom lietadle Su-25. Čelné sklá majú odolnosť voči projektilom do kalibru 8 mm (pri kolmom dopade). Pancierovanie celého lietadla má hmotnosť 1480 kg.

Hlavňová výzbroj pozostáva zo zabudovaného jednohlavňového kanóna GŠ-301 kalibru 30 mm s palebným priemerom 180 nábojov, umiestneného na pravej strane v koreni krídla. Prídavná výzbroj s celkovou hmotnosťou 8 000 kg sa podvesuje na 12 závesných bodov: dva na koncoch krídla (na ne sa dáva buď kontajner na vedenie REB Sorbcija-S, alebo strely vzduch-vzduch krátkeho dosahu R-73), tri pod každou polovicou krídla, po jednom na motorových gondolách a dva v tandeme medzi motorovými gondolami.

Paleta výzbroje obsahuje RS vzduch-vzduch stredného dosahu alebo rozličné typy riadenej i neriadenej protizemnej, protilodnej a protirádiolokačnej raketovej výzbroje, riadené i neriadené bomby, kanónové kontajnery, prípadne rádioelektronické prostriedky.

Výzbroj závisí na tom do akej misie je v danom lete vyslané.

• Proti pozemným a námorným cieľom prípadne cieľom vyžarujúcim elektromagnetické žiarenie sa používajú (v zátvorke je uvedené označenie v kóde NATO): riadené strely Ch-31A/P, Ch-25 (AS-10 Karen/AS-12 Kegler), Ch-29 (AS-14 Kedge), Ch-35 Uran, Ch-58 (AS-11 Kilter), Ch-59/59M (AS-13 Kingbolt/AS-18 Kazoo), Ch-65SE (AS-15 Kent) a Alfa (AFM-L) s rádiolokačným, televíznym, laserovým, termovíznym, pasívnym a autonómnym navádzaním.
• Z prídavnej hlavňovej výzbroje je možné použiť kanónové kontajnery SPPU-687, SPPU-6 (kaliber 23 mm, kadencia 8000 rán za minútu, palebný priemer 400 nábojov ) alebo SPPU-22-01,
• Paleta neriadených bômb je široká: 100 kg (34 ks), 250 kg (22 ks) a 500 kg (16 ks), kontajnerové bomby RBK-500 (16 ks), protiponorkové kontajnerové bomby RBK-100 a PLAB-10K a zbraňové kontajnery KMGU-2 (7 ks) – tie môžo obsahovať variabilnú submuníciu.
• Neriadená raketová výzbroj zahŕňa raketnice: B-8M1 s dvadsiatimi raketami S-8 kalibru 80 mm (6 ks), B-13L s piatimi raketami S-13 kalibru 122 mm (6 ks) a neriadené rakety S-25 s nadkalibrovou bojovou hlavicou v OZ typu PU-O-25 (6 ks).
• Do výzbroje je možné zaradiť aj: zápalné nádrže ZAB, protibetónové bomby BetAB-250ŠP, termobarické bomby ODAB-500P/PM, riadené bomby KAB-500L/KAB-500Kr (6 ks) a KAB-1500 (3 ks) s laserovou a TV navádzacou sústavou.
• Pre bojové úlohy na mori sú k dispozícii protiponorkové torpéda Orlan a raketové torpéda Jastreb, Koršun alebo Orjol.
• Riadené strely vzduch-zem sa odpaľujú z odpaľovacích zariadení typu AKU-58E, APU-68UM2E1 a PU-O-25. Riadené strely vzduch-vzduch sa odpaľujú z odpaľovacích zariadení APU-72-1D, APU/AKU-470 a APU/AKU-170.

O bezpečnosť posádky počas bojového letu sa stará systém aktívnej bezpečnosti letu (tzv. systém umelého intelektu). Umožňuje vykonávať obraty vyššej pilotáže aj pri rýchlosti 1 400 km.h-1 vo výške stromov. Su-34 je preto obratnejší než stroje Su-27UB i Su-27.

SU-34 aplikuje prvky koncepcie „stealth“ na zníženie efektívnej rádiolokačnej odrazovej plochy napr. sploštená predná časť trupu s ostrou deliacou hranou medzi hornou a dolnou časťou, povrch lietadla pokrytý materiálmi absorbujúcimi elektromagnetickú energiu. Podľa údajov OKB Suchoj je Su-34 letiaci v prízemnej výške rovnako ťažko zistiteľný ako riadené strely s plochou dráhou letu. Jeho efektívna radiolokačná odrazová plocha je okolo 0,2 až 0,5 m² .

Dolet bez prídavných nádrží a tankovania vo vzduchu je 4000 km. S tromi doplneniami paliva je schopný prekonať vzdialenosť 14000 km. Lietadlo je schopné tankovania za letu.

Dodávkam Su-34 prekážal stav financií a preto boli zo začiatku produkované iba predsériové stroje. V roku 2004 Suchoj oznámil, že začal malosériovú produkciu prvé stroje budú dodané do služby okolo roku 2008. Napriek tomu pokračovala modernizácia strojov Su-24, čo nepriamo potvrdzovalo domnienku, že Su-34 v činnej službe je vzdialená budúcnosť.

V marci 2006 ruský minister obrany Sergej Ivanov oznámil, že vláda zakúpila dva Su-34, ktoré zaradia do príslušných jednotiek ešte v roku 2006 a plánuje skompletizovať jednotku vybavenú 24 Su-34 do konca roku 2010 Ruské ministerstvo obrany podpísalo zmluvy na nákup 32 Su-34, s dodávkami do roku 2015. Do roku 2020 sú plánované kontrakty na 80 strojov.^[6]). Ivanov vyhlásil, že sú "mnohokrát efektívnejšie vo všetkých dôležitých parametroch" a preto VVS budú potrebovať omnoho menej nových strojov na nahradenie starších Su-24. V júli 2006, Ivanov povedal, že Rusko bude mať do roku 2015 58 nových Su-34.^[7]

V decembri 2006, Sergej Ivanov potvrdil, že približne 200 Su-34 je očakávaných v službe do roku 2020.^[8] To bolo potvrdené veliteľom vzdušných síl Vladimirom Michailovov 6. marca 2007.^[9] Dva stroje boli zaradené do služby 4. januára 2007 a šesť ďalších bude dodaných do konca roku 2007.

Dňa 25. februára 2012 podpísalo ruské ministerstvo obrany so spoločnosťou Suchoj zmluvu vo výške 140 miliárd rubľov na dodanie 92 frontových bombardérov Su-34.

Dňa 30.9.2015 zahájilo Rusko v Sýrii letecké operácie proti Islamskému štátu, Frontu an-Nusra (dnes známym ako Front za dobytie Sýrie)^[10] a militantom sýrskej opozície.^[11] Prvé nálety podnikli v tento deň bombardéry Su-24M v provincii Hamá. Nasledujúci deň sa okrem Su-25 pridali aj lietadlá Su-34, ktoré zasiahli veliteľský post a výcvikový tábor v provincii Rakka. Pri týchto náletoch prišlo o život 12 príslušníkov jednotiek IS. Dňa 2.10.2015 lietadlá Su-34 a Su-24M podnikli v Sýrii 20 bojových vzletov, pričom zaútočili na deväť cieľov extrémistickej organizácie Islamský štát. Nasledujúci deň bol pri náletoch ruských bojových lietadiel Su-34, Su-24M a Su-25 zasiahnutý výcvikový tábor radikálov, ako aj prevádzka na výrobu viest pre samovražedných atentátnikov. Dňa 5.10.2015 zničili bombardéry Su-34 veliteľské stanovištia v provincii Halab.^[12] V utorok 6.10.2015 zničili lietadlá Su-34 opevnenia militantov v blízkosti mesta Latakia.^[13] Ruské ministerstvo obrany oznámilo v nedeľu 11.10.2015, že za posledných 24 hodín jeho lietadlá Su-34, Su-24M a Su-25 podnikli 64 náletov. Podarilo sa im zasiahnuť 63 cieľov a zničiť 53 opevnení militantov v provinciách Hamá, Latakia, Idlib a Rakka. Podľa vyjadrenia ruského ministerstva obrany z 13.10. zničil bombardér Su-34 bunker s muničným skladom neďaleko mesta Latamna, v provincii Hamá.^[14] Dňa 15. októbra zničil Suchoj Su-34 protilietadlový systém krátkeho doletu 9K33 Osa, nachádzajúci sa v blízkosti hlavného mesta Damask.^[15] V nedeľu 18. októbra zničili bombardéry Su-34 v provincii Hama niekoľko podzemných bunkrov a tunelov, ktoré využívali bojovníci Islamského štátu na nepozorované presuny.^[16]

V úvode leteckej kampane na Ukrajine (február 2022) nasadilo ruské letectvo približne 350 prúdových bojových lietadiel. Na začiatku invázie vykonali ruské frontové bombardéry Su-34 a viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30SM a Su-35S približne 140 bojových letov za deň. Počas nich uskutočnili nielen stíhacie lety proti ukrajinským lietadlám, ale aj útoky na pozemné ciele. Ruské stroje útočili až 300 kilometrov hlboko v ukrajinskom území, pričom lietali vo výškach asi od 3700 do 9100 metrov. Počas prvých troch dní zaútočili na 100 rôznych cieľov vrátane stacionárnych radarov s dlhým dosahom. Väčšina zasiahnutých cieľov však boli statické radary a zastarané protilietadlové raketové komplexy S-125. Jediné vážne zaznamenané straty boli na ukrajinských mobilných systémoch zem-vzduch S-300PS/PT, ktoré sa pred útokom nestihli presunúť na iné miesto, prípadne kvôli nedostatku náhradných dielov neboli schopné jazdy. K ďalším pozemným cieľom, na ktoré sa zamerali ruské nálety, boli základne, muničné sklady a hlavne oblasti, kde ruská armáda plánovala výsadkové operácie. Všetky tieto útoky boli vedené proti vopred určeným miestam, ktoré boli rozsiahlo zmapované prieskumnými bombardérmi Su-24MR.

Väčšinu úderov na pozemné ciele, ktoré počas prvého týždňa Su-34 vykonali, bolo pomocou neriadených bômb FAB-500 a OFAB-250. Drvivú väčšinu týchto náletov uskutočnili Rusi za denného svetla zo strednej výšky prostredníctvom jedného lietadla. Menej ako 25 % úderov vykonala dvojica lietadiel alebo väčšia formácia, avšak neboli zaznamenané žiadne misie, ktoré by zrealizovala letka viac ako šiestich lietadiel. To prispelo k nekonzistentným výsledkom bombardovania ako aj k neefektívnemu hodnoteniu spôsobených škôd, čo znamená, že len zriedka kedy nasledovali ďalšie nálety. Napriek tomu boli letecké údery ruského letectva účinné na juhu (v Chersonskom a Záporožskom regióne), kde v spojení so strelami s plochou dráhou letu a balistickými raketami silno oslabili ukrajinské vzdušné sily a kapacity námornej protivzdušnej obrany.

Ako najúčinnejšie sa proti ruským lietadlám ukázali systémy stredného dosahu Buk. Spolu so systémami dlhého dosahu S-300PS/PT a S-300V rýchlo zabezpečili to, že ruské letecké operácie na osiach Kyjev a Charkov v stredných a vysokých nadmorských výškach sa stali mimoriadne nebezpečné. Preto sa hlavné úsilie ruského letectva presunulo od potlačenia ukrajinskej protivzdušnej obrany a na priamu podporu pozemných síl. Neschopnosť ruského letectva zničiť väčšinu ukrajinských systémov stredného dosahu Buk a 9K33 Osa však spôsobila, že ruské lietadlá pri útokoch na pozície ukrajinskej armády museli lietať veľmi nízko. Lietadlá Su-25, Su-30SM a Su-34 uskutočňovali útoky vo výške do 152 metrov, pričom používali neriadené bomby a rakety. Na tieto misie lietali jednotlivo alebo vo dvojiciach. Pri letoch v nízkej výške sa síce znížili straty v dôsledku pôsobenia ukrajinských systémov Buk a S-300, ruské lietadlá sa však dostali do dosahu tisícok prenosných kompletov protivzdušnej obrany (Igla, Stinger, Starstreak). Výsledkom bolo, že za týždeň prišli ruské vzdušné sily minimálne o osem lietadiel Su-25, Su-30 a Su-34. Navyše tieto nálety boli podstatne menej presné ako bombardovanie zo strednej výšky, ktoré bolo vykonané v úvodnej fáze operácie. Vo veľmi nízkych výškach majú piloti len niekoľko sekúnd na to, aby dokázali vizuálne identifikovať cieľ a potom vmanévrovať lietadlo tak, aby mohli presne odhodiť zbrane na tento cieľ. Nedostatok aktuálnych máp tiež skomplikoval navigáciu pri lete v nízkej výške, čo následne viedlo k problémom so správnym rozpoznaním cieľa. V dôsledku toho tieto nálety počas dňa spôsobili ukrajinským silám len malé škody a skúsení ruskí piloti ich kvôli vlastným stratám prestali považovať za dlhodobo udržateľné a začali odmietať lietať na misie za ukrajinskými frontovými líniami. V reakcii na to začalo ruské letectvo od 9. marca uskutočňovať nálety v nízkych výškach počas noci. Väčšine ukrajinských operátorov prenosných kompletov v tom čase chýbali okuliare na nočné videnie. Počiatočné straty ruských vzdušných síl sa preto výrazne znížili. Avšak jediné ruské lietadlá, ktoré mali na nočné operácie vybavenie a ktorých piloti mali potrebný výcvik, boli Su-34. V dôsledku toho flotila Su-34 niesla celú ťarchu nočných útočných operácií a to až do polovice apríla, kedy boli tieto misie značne obmedzené.

Tak ako predtým, primárnou výzbrojou ruských stíhačiek boli bomby bez koncového navedenia FAB-500, OFAB-250 a OFAB-100. Popri tom sa však vo zvýšenej miere začali využívať aj riadené strely Ch-29T/L, Ch-59 a protiradarové strely Ch-31P. Počas týchto misií sa však nedarilo presne zasahovať jednotky ukrajinskej armády, preto sa ruské letectvo sústredilo na masívne bombardovanie obliehaných ukrajinských miest podobne, ako to v minulosti robilo v Sýrii. Su-34 tak vykonávali ťažké bombardovanie v mestách ako Černihiv, Sumy, Charkov a Mariupoľ, čím sa Rusko zúfalo snažilo dosiahnuť aspoň symbolický pokrok, keďže bitka o Kyjev sa čoraz viac otáčala v prospech Ukrajiny.

Ani nálety realizované pod rúškom noci a v nízkych nadmorských výškach však neboli príliš bezpečné a flotile lietadiel Su-34 spôsobovali nepretržité straty. Preto od polovice apríla 2022 začali Su-34 využívať hlavne navádzané strely Ch-29T/L, ktorými pôsobili proti stacionárnym pozemným cieľom zo strednej výšky a na vzdialenosť 8–15 km.

V tomto období prebiehalo aj bombardovanie obliehanej oceliarne Azovstal v Mariupole, na ktorú Su-34 zhadzovali bomby FAB-500 bez koncového navedenia. Tieto nálety boli v apríli podporené aj 16 bombardérmi Tu-22M3, ktoré spúšťali na areál oceliarní trojtonové bomby FAB-3000, po ktorých zostávajú krátery s priemerom 20 metrov.

V priebehu prvých dvoch rokov vojny sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť minimálne 24 ruských lietadiel Su-34 a 1 stroj vo vylepšenej verzii Su-34M.^[17] Okrem toho došlo 17. októbra 2022 k havárii Su-34, ktorá vôbec nesúvisela s bojom. To naznačuje, že táto zdĺhavá vojna si vyberá svoju daň na únave materiálu, ale aj na posádkach lietadiel. Unavený letecký personál, pozemný personál a neustále požiadavky na podporu pozemných síl nútia ruské letectvo ignorovať bežnú údržbu, potrebné pauzy a generálne opravy. Flotila lietadiel Su-34, vykonávajúca prevažnú časť útokov na pozemné ciele, utrpela oveľa väčšie straty ako flotily stíhacích lietadiel. Dá sa predpokladať, že strata 26 strojov Su-34 z približne 130 lietadiel, ktoré malo Rusko pred vojnou, ešte viac zvýši bremeno prevádzkového tempa.^[18]

Po neúspešnej ukrajinskej protiofenzíve, ktorá prebiehala v roku 2023, sa v závere roku ruské sily skonsolidovali a začali útočiť na ukrajincov pozdĺž celej frontovej línie. Vzdušnú podporu ruských jednotiek zabezpečovali taktické bombardéry Su-34, pričom vzdušné útoky boli koordinované prostredníctvom lietadiel včasnej výstrahy a riadenia A-50U. Ruské bombardéry Suchoj Su-34 boli zvyčajne sprevádzané dvojicou stíhačiek Su-35 a vykonávali denne viac ako sto bojových letov. Pozemné ciele ničili pomocou riadených kĺzavých bômb, ktoré na ukrajinské pozície zhadzovali zo vzdialenosti 40 kilometrov.^[19] V januári 2024 sa však ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť jedno z ruských lietadiel A-50U nad Azovským morom a o mesiac neskôr zostrelili druhé nad Krasnodarským krajom. Od tej chíle prestali ruské sily v oblasti Azovského mora a južného Ruska nasadzovať lietadlá A-50. Ruské bombardéry Su-34 tak prišli o situačné povedomie, ktoré im poskytovali lietadlá včasnej výstrahy a riadenia. To donútilo ruské lietadlá Su-34 a Su-35 priletieť bližšie k svojim cieľom a viesť údery na kratšiu vzdialenosť. Takéto zvýšenie intenzity leteckých operácií si nakoniec vyžiadalo pomerne vysoké straty na ruskej strane. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia uviedli, že od 17. februára do 2. marca 2024 ukrajinské sily zostrelili 15 ruských lietadiel.^[20]

• Alžírsko
  • Alžírske vzdušné sily podpísali v januári 2016 zmluvu na nákup 12 lietadiel Su-34.^[21]
• Rusko
  • Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie k augustu 2020 disponovali 123 lietadlami, ktoré boli súčasťou:
    • 4. centra v Lipecku - 10 lietadiel
    • 929. štátneho testovacieho centra V.P. Čkalova v Achtubinsku - 1 lietadlo
    • 47. samostatného zmiešaného leteckého pluku vo Voroneži - 24 lietadiel (2 kompletné letky)
    • 559. samostatného bombardovacieho leteckého pluku v Morozovsku - 36 lietadiel (3 kompletné letky)
    • 277. bombardovacieho leteckého pluku v Churbe - 24 lietadiel (2 kompletné letky)
    • 2. zmiešaného leteckého pluku Šagole (Čeľabinsk) - 24 lietadiel (2 kompletné letky)^[22]
    • Letecká záklaďna Hmeimim v Sýrii - 4 lietadlá presunuté zo základní uvedených vyššie.

• 18. januára 2019 sa dve lietadlá Su-34 zrazili pri výcviku. K nehode došlo v oblasti Tatarského prielivu 35 km od pobrežia. Jedného člena posádky (navigátora) sa podarilo zachrániť, zvyšní traja zahynuli.
• Podľa dostupných informácií boli najmenej dve ďalšie lietadlá Su-34 v minulosti odpísané v dôsledku poškodenia, spôsobeného leteckými nehodami.^[23]
• 6. septembra sa počas výcviku zrazili dva stíhacie bombardéry Su-34 neďaleko Lipecka. Vedúce lietadlo narazilo krídlom do kokpitu stroja, ktorý letel za ním. Pri pokuse, dostať lietadlá ďalej od seba, sa znovu zrazili. Pilotom sa podarilo oba stroje dostať na zem a žiaden z nich nebol zranený. Došlo však k vážnemu poškodeniu lietadiel. Jedno z nich má poškodenú kabínu, motor (z trosiek po náraze) a trup. Druhému sa odlomil koniec krídla spolu so zariadením elektronického boja.^[24]
• 04. marca 2022 bol zostrelený SU-34 nad územím Ukrajiny v blízkosti mesta Volnovacha ^[25]
• 05. marca 2022 bol zostrelený SU-34 nad územím Ukrajiny v blízkosti mesta Černihiv. Jeden pilot bol zadržaný, druhý zahynul ^[26]

• Posádka: 2
• Dĺžka: 23,34 m
• Rozpätie: 14,7 m
• Výška: 6,09 m
• Plocha krídel: 62,04 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 22 500 kg
• Vzletová hmotnosť: 39 000 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 45 100 kg
• Zásoba paliva: 12 100 kg (bez prídavných palivových nádrží)
• Motory: 2 × NPO Saturn AL-31F-M1 s maximálnym ťahom 132 kN (s prídavným spaľovaním)

• Maximálna rýchlosť: 1 900 km/h
• Maximálna rýchlosť pri zemi: 1 400 km/h
• Akčný rádius: 1 100 km
• Maximálny dolet: 4 000 km
• Dostup: 15 000 m^[27]
• Ťah/Hmotnosť: 0,68
• Maximálne preťaženie: 9 g

• Hlavňová: 1× 30 mm kanón GŠ-30-1 (9A-4071K) so zásobou 150-180 nábojov

Vonkajšie závesné body: 12 vonkajších závesníkov s celkovou nosnosťou 8 000 kg^[28]

• Rakety vzduch-zem:
  • S-8
  • S-13
  • S-15
  • Ch-29L/T
  • Ch-38
  • Ch-25ML
  • Ch-59M
  • Ch-31P
  • Ch-58^[29]
• Rakety vzduch-vzduch:
  • R-27
  • R-73
  • R-77 (RVV-AE)
• Bomby:
  • KAB-500L, KAB-500KR, KAB-1500L/KR navádzané bomby
  • OFAB-250-270, OFAB-100-120, FAB-500T, BETAB-500ŠP, P-50T, ODAB-500PM nenavádzané bomby
  • RBK-500 trieštivé bomby
• Protilodné rakety:
  • Ch-31A^[30]
  • Ch-35U^[31]
• Iné:
  • Prídavné palivové nádrže PTB-3000 s objemom 3000 l
  • Systémy rádioelektronického boja Chibiny
  • Jadrové zbrane ^[32][33]

• GORDON, Y. Suchoj Su-27 Flanker: Air Superiority Fighter. [s.l.] : Airlife Publishing. ISBN 1-84037-029-7.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suchoj Su-34

• Russian Su-34 Website
• VVS dostalo 2 nové Su-34 v roku 2006 (z RIA Novosti)
• SU-34/32FN Long range fighter-bomber
• Suchoj Su-34 Fullback: Nový ruský stíhací bombardér
• Prvé Su-34 dodané