Strana demokratickej ľavice (1990)

Strana demokratickej ľavice
Základné informácie
Založenie	28. september 1990
Rozpustenie	19. január 2005
Ideológie	sociálna demokracia
Existencia	zaniknutá strana
Politické spektrum	ľavica, neskôr stredoľavica
Ďalšie informácie
Sídlo	Gunduličova 12, 81105 Bratislava
Farby	červená
Politický portál

Strana demokratickej ľavice, skratka SDĽ (do novembra 1990 Komunistická strana Slovenska, v rokoch 1990-1991 KSS - Strana demokratickej ľavice), bola parlamentná politická strana, ktorá pôsobila v ČSFR a na Slovensku v rokoch 1990-2004 – v období 4. 11. 1990 - 7. 4. 1992 ako súčasť federácie strán Komunistická strana Česko-Slovenska (pozri Komunistická strana Slovenska (1948)) a potom až do roku 2004 ako samostatná politická strana.

Strana demokratickej ľavice vznikla v roku 1990 transformáciou z bývalej Komunistickej strany Slovenska (KSS) časťou jej reformne orientovaných členov. Zanikla po rozpade strany na viacero subjektov a neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2002 dňa 31. decembra 2004 zlúčením so stranou SMER - sociálna demokracia.

• Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska po prvom zjazde KSS po Nežnej revolúcii, ktorý sa konal 17. - 18.12.1989 nahradil jedenásťčlenný Výkonný výbor. Od januára 1990 viedol ako predseda Výkonného výboru KSS Peter Weiss, predtým vedecký tajomník Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS. „Paradoxne práve na tomto pracovisku sa pod ochranou Viliama Plevzu vytváralo v druhej polovici 80. rokov podhubie pre úvahy o nutnosti premeny strany a vzniklo centrum reformného myslenia," pripomína politológ Lubomír Kopeček. Na programovej konferencii strany koncom apríla 1990 reformovaná strana súhlasila s politickým pluralizmom a samozrejme odmietla kolektívnu vinu komunistov za obdobie pred rokom 1989. Ďalší dvaja členovia Výkonného výboru Pavol Kanis, Milan Ftáčnik a Jozef Stank a ďalší stranícky reformátori krídla presviedčali masu radových členov strany, ktorých ostávalo takmer 200-tisíc z pôvodných 450-tisíc.^[1]
• 20. - 21. október 1990 - na zjazde v Prešove delegáti zjazdu KSS ako časti Komunistickej strany Česko-Slovenska prijali zmenu názvu KSS na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), ktorý platil s účinnosťou od 1. decembra 1990. S premenovaní strany, z vyše 400 prítomných bolo proti iba 39.^[1] Predsedom sa znovu stal Weiss (v súboji s Kanisom o tento post však vyhral tesne). V novom, 21-člennom výkonnom výbore získali jasnú prevahu reformisti. Zmeny sa pozitívne prejavili už o mesiac v komunálnych voľbách. Kandidáti za KSS – SDĽ získali tretí najvyšší počet miest v zastupiteľstvách miest a obcí. Vedenie strany však muselo predpokladať, že je len otázkou krátkeho času, kedy v strane nastane štiepenie, kto z nej odíde a kto zostane.^[1] Weiss hodnotí zjazd nasledovne: definitívne zavŕšil delenie na tých, ktorí chceli vytvoriť stranu sociálnodemokra­tického typu, a tých, ktorí sa chceli vydať českou cestou – teda cestou obnovy komunistickej strany a jej ideológie.^[2] Tento zjazd je považovaný
• 4. november 1990 - Komunistická strana Česko-Slovenska sa na svojom 18. zjazde transformovala na federáciu KSS (od 1. 12. KSS-SDĽ) a KSČM. Názov federácie znel naďalej Komunistická strana Česko-Slovenska.
• 26. január 1991 - na 3. zasadnutí ÚV KSS-SDĽ jeho účastníci v súlade s uznesením zakladajúceho zjazdu v Prešove schválili zmenu názvu strany - s účinnosťou od 1. februára sa z dovtedajšieho názvu strany vypustila prvá časť (KSS) a názov strany sa zmenil na Strana demokratickej ľavice.
• 14. december 1991 - v Trenčíne sa konal prvý zjazd SDĽ. Zjazd zavŕšil rekonštrukciu strany a prijal programové dokumenty. Rozhodol aj o ukončení činnosti SDĽ v KSČS (teda federácii KSČM a SDĽ) vzhľadom na rozličný vnútorný pohyb v KSČM a SDĽ, ale i meniacu sa vnútropolitickú situáciu v Česku a na Slovensku; (mimochodom KSČS zanikla 7. apríla 1992). Za predsedu strany SDĽ bol zvolený Peter Weiss.
• Štiepenie KSS – SDĽ sa dovŕšilo 26. januára 1991, keď vedenie strany (ústredný výbor) rozhodlo o vynechaní z jej názvu KSS, a to pomerom hlasov 19:2. Zároveň vyhlásilo preregistráciu členov do SDĽ. Tí, čo v nej chceli zostať, museli znovu podať prihlášku. Do konca mája tak urobilo 47-tisíc členov.^[1]

• 22. - 23. máj 1993 - v Žiline sa konal druhý zjazd SDĽ. Zjazd definoval programovú a politickú orientáciu strany, vychádzajúcu z princípov Socialistickej internacionály (SI) a rozhodol o snahe strany o vstup do SI.
• 17. - 18. február 1995 - v Poprade sa konal tretí zjazd SDĽ.
• 27. - 28. apríl 1996 - v Nitre sa konal štvrtý zjazd strany, na ktorom vystriedal na mieste predsedu Petra Weissa Jozef Migaš.
• 10. - 12. september 1996 - na 20. kongrese Socialistickej internacionály v New Yorku bola SDĽ prijatá za člena SI.
• 1. september 1997 - SDĽ vystúpila z koalície Spoločná voľba.
• 25. apríl 1998 - vo Zvolene sa konala prvá časť piateho zjazdu strany.
• 24. - 25. október 1998 - tiež vo Zvolene sa konala druhá časť piateho zjazdu strany. Zjazd sa venoval stratégii strany pred parlamentnými voľbami 1998 a po nich.
• V parlamentných voľbách v roku 1998 z asi 500-tisíc hlasov, ktoré vtedy strana dostala, dostal Fico zhruba 196-tisíc preferenčných krúžkov. SDĽ pri výsledku 14,66 % dosiahla až 18-percentnú priazeň prvovoličov, čo bolo podľa P. Weissa predovšetkým Ficovou zásluhou. Ako najdôveryhodnejšia tvár SDĽ nedostal žiadnu funkciu v exekutíve a napokon sa rozhodol v roku 1999 odísť.^[2]
• september 1999 - Robert Fico vystúpil z SDĽ.
• 8. júl 2000 - v Košiciach sa konala prvá časť šiesteho zjazdu strany. 40 signatárov podpísalo iniciatívu - SDĽ ako moderná európska socialistická strana, ktorá sa však nestala oficiálnym dokumentom 1. časti šiesteho zjazdu SDĽ.
• 21. október 2000 - tiež v Košiciach sa konala druhá časť šiesteho zjazdu strany. Jozef Migaš bol zvolený za predsedu. Podpredsedami strany sa stali Milan Ftáčnik^[3], Branislav Ondruš a Ľubomír Andrassy.
• 17. november 2001 - 7. zjazd SDĽ v Trnave. Novým predsedom strany sa stal Pavel Koncoš.^[3]
• 31. január 2002 -  Peter Weiss a Milan Ftáčnik vystúpili z SDĽ a založili s časťou členov SDSS Sociálnodemokra­tickú alternatívu (SDA). Na jej ustanovujúcom zjazde v Bratislave 13. apríla 2002 zvolili za predsedu strany Ftáčnika a Weiss sa stal podpredsedom.^[3]
• 20. a 21. septembra 2002 - v parlamentných voľbách získala SDĽ len 1,36 % hlasov a nedostala sa do parlamentu. Strana zápasila s dlhom, ktorý vznikol, keď si v roku 2002 zobrala pôžičku na tieto voľby^[4]. SDA získala 1,8 %, ale ani to zďaleka nestačilo na finančný príspevok od štátu. Pavel Koncoš odstúpil z čela SDĽ, nahradil ho ako zastupujúci predseda Ľubomír Petrák.^[5]
• 25. a 26. apríla 2003 - 9. zjazd SDĽ v Lučenci. Delegáti zvolili za predsedu strany Ľ. Petráka. V týchto mesiacoch dosahovala SDĽ v prieskumoch verejnej mienky volebné preferencie iba 0,4 až 1,6 percenta.^[5]
• 4. december 2004 - 10. zjazd SDĽ v Banskej Bystrici. Po tom, čo schránková firma pomohla uhradiť záväzky SDĽ^[4], bol schválený zánik strany zlúčením so SMERom od 31. decembra 2004.^[3] (SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým^[5]). Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Smer získal nielen majetok v podobe budov ale aj široký okruh schopných primátorov a starostov SDĽ.^[2] Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy Ján Richter. Richter doteraz pôsobí ako politik SMERu (Petrák umrel v roku 2021).^[6]

SDĽ vytvorila koaličnú vládu spoločne s DÚ a KDH. Vláda v tomto zložení fungovala iba pol roka, pretože po predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili na nátlak SDĽ 30. septembra a 1. októbra 1994, ju vystriedala vláda pod vedením HZDS.

Ministri vlády SR za SDĽ:

• Brigita Schmögnerová - podpredseda vlády SR pre hospodárstvo
• Pavol Kanis - minister obrany
• Milan Hanzel - minister spravodlivosti
• Peter Magvaši - minister hospodárstva
• Pavel Koncoš - minister pôdohospodárstva
• Juraj Hraško - minister životného prostredia

SDĽ vytvorila koaličnú vládu so Slovenskou demokratickou koalíciou, Maďarskou koalíciou a Stranou občianskeho porozumenia.

Ministri vlády SR za SDĽ:

• Ľubomír Fogaš - podpredseda vlády SR pre legislatívu
• Pavol Kanis do januára 2001, Jozef Stank - minister obrany
• Brigita Schmögnerová - ministerka financií (do 29. januára 2002)
• František Hajnovič - minister financií (od 29. januára 2002)
• Milan Ftáčnik - minister školstva (do 17. apríla 2002)
• Peter Ponický - minister školstva (od 17. apríla 2002)
• Peter Magvaši - minister práce, sociálnych vecí a rodiny
• Pavel Koncoš - minister pôdohospodárstva

Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana SDĽ.

¹ Strana sa zúčastnila volieb pod názvom Komunistická strana Slovenska, počas volebného obdobia sa postupne pretransformovala z marxisticko-leninistickej strany na stranu sociálno-demokratickú a zmenila si názov najskôr na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice (od 1.12.1990), neskôr na Strana demokratickej ľavice (od 1.2.1992).

² Po páde vlády Vladimíra Mečiara od 15. marca 1994 do dňa predčasných volieb 30. septembra 1994 vytvorilo SDĽ vládnu koalíciu s novovzniknutou Demokratickou úniou Slovenska a Kresťanskodemokratickým hnutím.

³ V predčasných voľbách do NR SR kandidovala SDĽ v rámci koalície štyroch politických strán (SDĽ, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) pod názvom Spoločná voľba. Koalícia Spoločná voľba získala vo voľbách 10,41 % hlasov a 18 mandátov v parlamente. Bolo to iba veľmi tesne nad hranicu 10 % potrebnú na vstup štvorkoalície do parlamentu a bolo to viac ako o 4 % menej ako získala samotná SDĽ vo voľbách 2 roky predtým. Predčasné voľby v roku 1994 sa uskutočnili hlavne kvôli nátlaku SDĽ na ďalšie vtedajšie vládne strany po páde vlády Vladimíra Mečiara. SDĽ si od tohto kroku sľubovala posilnenie svojich pozícií, pretože to naznačovali prieskumy verejnej mienky. Nakoniec sa SDĽ takmer nedostala do parlamentu a bola nútená odísť do opozície. Za svoju veľkú politickú chybu označil rozhodnutie ísť v roku 1994 do predčasných volieb aj vtedajší predseda SDĽ Peter Weiss, ktorý v roku 2000 povedal: „Vždy budem ľutovať, že som uveril výskumom volebných preferencií a súhlasil s predčasnými voľbami.“

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR Archivované 2007-08-07 na Wayback Machine.

Články o politikoch pôvodnej Strany demokratickej ľavice sú uvedené v kategórii Politici SDĽ (1990).

• 1991-1996 Peter Weiss
• 1996-2001 Jozef Migaš
• 2001-2002 Pavel Koncoš
• 2002-2004 Ľubomír Petrák (do roku 2003 zastupujúci)

• 2001-2002 Branislav Ondruš

1. ↑ ^{a b c d} JANCURA, Vladimír. Zbohom Lenin, zbohom Marx a Engels [online]. Pravda.sk, 2020-10-21, [cit. 2020-10-22]. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c} JANCURA, Vladimír. Stanica komunizmu bola pustá a tichá [online]. Pravda.sk, 2020-10-22, [cit. 2020-10-22]. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d} KRNO, Martin. Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru [online]. Perex, 2016-02-02, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], Dostupné online
5. ↑ ^{a b c} Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru [online]. Pravda.sk, 2016-02-02, [cit. 2018-12-18]. Dostupné online.
6. ↑ BÁRDY, Peter. Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa [online]. aktuality.sk, [cit. 2018-12-18]. Dostupné online.