Staroba
Staroba je etapa vývinu organizmu. Väčšinou sa chápe v súvislosti s človekom s jeho dlhým vekom. Vo filozofii a náboženstve je často tematizovaná ako zlo.
Začína podľa osobných dispozícií a životosprávy. Prejavuje sa ochabovaním jednotlivých funkčných sústav. Sprevádzajú ho zmeny v obehovej sústave. Prebieha optimálne ako "aktívna staroba"
So starobou sú spojené aj viaceré ochorenia a príznaky. Objavujú sa psychické (senilita, demencia) a fyzické problémy.
Názory na starnutie
[upraviť | upraviť zdroj]- Aristoteles: Starnutie je spôsobované stratou vrodeného ľudského tepla.[1]
- Claudius Galénos: Starnutie sa značne líši podľa rôznych osôb. Starnúci človek by ma vyhľadávať telesné cvičenia, striedmo jesť, dostatočne spať a starať sa o pravidelnú stolicu. Starnutie je proces, ktorý prebieha po celý život.[1]
- Platon: Starnutie je vo svojej kvalite ovplyvňované spôsobom života v strednom veku. Ľudia, ktorí sa dokážu dobre adaptovať a sú dobrej mysle, sa aj lepšie vysporiadajú so starnutím a starobou.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Starnutie - názory naň z FILITu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Staroba
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Starí ľudia
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.