STS-83
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-83 | ||||
| COSPAR ID: | 1997-013A | ||||
| Raketoplán: | Columbia | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 4. apríla 1997 | ||||
| Pristátie: | 8. apríla 1997 | ||||
| Trvanie: | 3 dni 23 hodín 13 minút 38 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | ? | ||||
| Apogeum: | 302 km | ||||
| Perigeum: | 298 km | ||||
| Doba obehu: | 90,5 minút | ||||
| Inklinácia: | 28,5° | ||||
| Vzdialenosť: | 2,4 milióna km | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) 117 802 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-83 bola misia amerického raketoplánu Columbia. Cieľom letu mali byť vedecké experimenty v mikrogravitácii. Užitočné zaťaženie preto tvorilo kozmické laboratórium Spacelab. Pre poruchu jednej z vodíkovo-kyslíkových batérií však musela byť misia predčasne ukončená už po štyroch dňoch namiesto plánovaných šestnástich.
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- James D. Halsell (3), Veliteľ
- Susan L. Still (1), Pilot
- Janice E. Voss (3), Veliteľ užitočného zaťaženia
- Donald A. Thomas (3), Prvý letový špecialista
- Michael L. Gernhardt (2), Druhý letový špecialista
- Roger Crouch (1), Prvý palubný špecialista
- Greg Linteris (1), Druhý palubný špecialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Cieľ letu
[upraviť | upraviť zdroj]Misia STS-83 mala byť plne venovaná experimentom a pozorovaniam v miktogravitácii. V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádzalo laboratórium Spacelab MSL-1 (Microgravity Science Laboratory). Spacelab s orbiterom spájal dlhý prechodový tunel, v nákladovom priestore bola tiež prechodová komora ATA (Airlock Tunnel Adapter). Na pravoboku sa nachádzalo zariadenie CRYOFD (Cryogenic Flexible Diode). Na obytnej palube bol umiestnený ešte manipulačný box pre materiálové experimenty a amatérska vysielačka SAREX II (Shuttle Amateur Radio Experiment). Posádka mala vykonať celkove 33 experimentov zameraných na skúmanie správania sa najrôznejších materiálov a tekutín v stave beztiaže, procesy horenia v stave beztiaže a testovanie niektorých zariadení a postupov pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Na palube bol tiež skleník s 50-timi rastlinami, v ktorom mali byť skúmané možnosti pestovania potravín vo vesmíre.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Raketoplán Columbia odštartoval 4. apríla 1997 o 2:20:32.074 miestneho času. Štartu predchádzal jeden jednodenný odklad z dôvodu problémov s tepelnou izoláciou a dvadsaťminútové zdržanie kvôli problémom s hermetickosťou, ktoré sa na poslednú chvíľu vyskytli. Samotný štart ale prebehol bez problémov a v čase 20:00 UT bol orbiter Columbia manévrom OMS-2 navedený na základnú obežnú dráhu. Krátko na to sa však začali vyskytovať problémy s jednou z palivových batérií. Každá batéria je tvorená tromi paralelne prepojenými sekciami, zostavenými z 32 palivových článkov, ktoré tvoria dve subjednotky po 16 článkoch. V jednej subsekcii batérie č. 2 dochádzalo už od prvého dňa letu k nepatrnému, ale stálemu poklesu napätia, generovaného jej článkami oproti ostatným článkom v batérii. Riadiace stredisko preto poradilo posádke, aby prepláchla batériu reakčnými plynmi – vodíkom a kyslíkom. To malo batériu zbaviť prípadného nadbytku vody (ktorá znižuje účinnosť článkov) alebo iných znečistení. Rýchlosť poklesu sa síce spomalila, ale nezastavila sa. 6. apríla sa rozdiel medzi problematickou a normálne fungujúcimi batériami priblížil kritickej hranici 200 mV. Po jej prekročení by mohlo dôjsť k prepólovaniu článkov a k elektrolýze vody, pri ktorej vzniká vysoko výbušná zmes vodíka a kyslíka. Batéria preto muselo byť nenávratne vypnutá, čím sa ale nedostávalo dosť energie pre raketoplán ani pre uskutočňovanie experimentov. Podľa bezpečnostných predpisov sa teda musela Columbia vrátiť na Zem pri prvej príležitosti.
Pri kontrole systémov raketoplánu pred pristátím piloti zistili, že nefunguje tiež jedna dýza systému manévrovacích motorov RCS (Reactove Control System) a tiež nepracoval ani jeden zo sledovačov hviezd astronavigačného systému. Tieto problémy však nemohli bezpečnosť pristátia ohroziť.
8. apríla ráno bol deaktivovaný Spacelab, krátko na to boli uzavreté dvere do nákladového priestoru. V čase 17.30 UT Columbia zostúpila z obežnej dráhy zážihom motorov OMS a v čase 18.33.11 UT dosadla zadným podvozkom na dráhu 33 Kennedyho vesmírneho strediska. Raketoplán sa zastavil o 18.33.10 UT. Celý let trval len 3 dni 23 hodín 12 minút 39 sekúnd oproti plánovaným 15 dňom a 16 hodinám.
Zopakovanie misie
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže nijaký z hlavných cieľov misie nebol splnený, NASA rozhodla, že po odstránení poruchy bude tento let raketoplánu zopakovaný. Toto opakovanie misie je jedinečné v histórii kozmonautiky. 1. júla 1997 odštartoval raketoplán Columbia opäť na misiu STS-94, s rovnakou posádkou, s rovnakým vybavením a s takmer identickým emblémom (len farba pozadia mien astronautov bola zmenená z červenej na modrú). Pri misii STS-94 sa už podarilo všetky experimenty uskutočniť.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-83
