Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

STS-76

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
STS-76
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-76
COSPAR ID:1996-018A
Raketoplán:Atlantis
Posádka:6
Kozmodróm (rampa): (39-B)
Štart: 22. marec 1996
Pristátie: 31. marec 1996
Trvanie: 9 dní 5 hodín
16 minút 48 sekúnd
Počet obehov:153
Apogeum:411 km
Perigeum:389 km
Doba obehu:92,5
Inklinácia:51,6 stupňov
Vzdialenosť:4,1 milióna km
Hmotnosť:111 740 kg (pri štarte)
95 396 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky

Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-75 STS-77

STS-76 bola misia raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo tretie stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir.

Posádka raketoplánu

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový člen posádky Miru

[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)

Hlavná úloha misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tretie stretnutie amerického raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir je významné tým, že na na stanicu bola dopravená skúsená astronautka Shannon Lucidová – prvá Američanka, ktorá pracovala na Mire. Svojim približne 188 dní trvajúcim pobytom prekonala americký rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre, ktorý do tej doby držal prvý Američan na Mire, Norm Thagard. Lucidová bola vystriedaná astronautom Johnom Blahom pri misii STS-79 v septembri 1996.

Priebeh misie

[upraviť | upraviť zdroj]

V nákladovom priestore v jeho prednej časti bolo umiestnené zariadenie pre spojenie so stanicou (Orbiter Docking System) a smerom dozadu univerzálne laboratórium Spacehab. STS-76 bol prvý let modulu Spacehab pre podporu spojenia raketoplánu so stanicou Mir. Modul slúžil najmä ako skladový priestor pre väčšie diely, určené na preloženie na stanici. Obsahoval tiež Biorack Európskej kozmickej agentúry, kde bolo nainštalovaných 11 experimentov.

Atlantis sa spojil s Mirom tretí deň letu o 02:34:05 UTC 24. marca 1996. Spojovacie poklopy boli otvorené zhruba o dve hodiny neskôr. Posádku raketoplánu privítal veliteľ 21. posádky Miru Jurij Onufrijenko a letový inžinier Jurij Usačov, ktorí pracovali na Mire od 21. februára 1996.

Počas piatich dní bolo na stanicu prenesených okolo 680 kg vody a dve tony vedeckého vybavenia, logistických materiálov a zásob. Výsledky experimentov a ďalší materiál boli preložené zo stanice do raketoplánu. V Bioracku astronauti pracovali na vedeckých experimentoch, ktoré sa týkali vplyvu mikrogravitácie a kozmického žiarenia na rastliny, tkanivá, bunky, baktérie a hmyz a skúmali vplyvy mikrogravitácie na stav kostí.

Snímka Miru z STS-76

Na stanicu boli prenesené experimenty:

  • Manipulačný box pre experimenty na Mire MBX (Mir Glovebox)
  • Experiment s difúziou v kvapalinách QUELD (Queen’s University Experiment in Liquid Diffusion)
  • Pokusy so spekaním LPS (High Temperature Liquid Phase Sintering)

Na šiesty deň letu Godwin a Clifford vystúpili do otvoreného vesmíru (EVA). Astronauti počas 6 hodín 2 minút a 28 sekúnd pobytu v otvorenom kozme namontovali na povrch stanice štyri zariadenia na štúdium vplyvu kozmického prostredia (Mir Environmental Effects Payload – MEEP). Testovali tiež bezpečnostný systém na záchranu astronautov SAFER (Simplified Aid for EVA Rescue), ktorý bol po prvýkrát vyskúšaný počas letu STS-64.

Obe telesá sa od seba oddelili 29. marca 1996 o 01:08:03 UTC. Atlantis obletel stanicu a potom prešiel na samostatnú dráhu. Pristátie sa bolo o deň odložené kvôli zlému počasiu v Kennedyho vesmírnom stredisku. Nakoniec musel raketoplán pristáť v Kalifornii na základni Edwards AFB. Pristátie prebehlo v poriadku a stroj sa zastavil 31. marca 1996 o 13.28:57 UTC.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-76

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]