Melk
O okrese pozri Melk (okres).| Melk | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Rakúsko
| |
|---|---|---|
| Spolková krajina | Dolné Rakúsko | |
| Okres | Melk | |
| Súradnice | 48°14′S 15°21′V / 48,233°S 15,350°V | |
| Rozloha | 25,7 km² (2 570 ha) | |
| Obyvateľstvo | 5 630 (1. január 2020) | |
| Hustota | 219,07 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 3390 | |
| ŠÚJ | 3 15 24 | |
  Poloha obce v Rakúsku
| ||
 Poloha obce v rámci okresu Melk
| ||
| Wikimedia Commons: Melk | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Melk je dolnorakúske mesto, ktoré leží priamo na Dunaji a je vstupnou západnou bránou do Wachau, známej vinárskej oblasti. Zároveň je hlavným okresným mestom rovnomenného okresu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o Melku označeného ako Medilica v starých listinách pochádza z roku 831. Názov oblasti Medelike v stredovekej nemčine sa objavil aj v Piesni o Nibelungoch.
Leopold I. Babenbergský, markgróf ovládajúci územie dnešného juhozápadného Dolného Rakúska, v roku 976 urobil z melkského hradu svoje sídlo a jeho potomkovia ho vybavili cennými pokladmi a relikviami.
Adalbert Víťaz, markgróf Rakúska, sídlil na babenbergskom hrade Melk, kde 26. mája 1055 zomrel. Kláštor v Melku založil v roku 1089 babenbergský markgróf Leopold II.
19. februára 1945 bol pri obci napadnutý spojeneckým letectvom konvoj 5 vozidiel s politickými väzňami transportovanými zo Slovenska do Mauthausenu. Paľbou ich palubných zbraní boli zničené 4 vozidlá. Zahynulo 24 väzňov (o.i. Ladislav Sára, Alexander Markuš, Karol Grün), ďalších 45 bolo ranených.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Melk
