Medicína

O iných významoch výrazu Medicína pozri Medicína (rozlišovacia stránka).

Medicína (z lat. (ars) medicina = lekárstvo, lekárske umenie, umenie liečiť; medicus = lekár), po slovensky lekárstvo, je veda, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním (diagnostikou), liečením (terapiou) a prevenciou chorôb. Zahŕňa v sebe zdravotné služby, ktoré slúžia k liečbe chorôb a ochrane pred nimi. Súčasná medicína využíva pri svojej činnosti poznatky biomedicínskych vied, výskumu a zdravotníckych technológií. V bežnej praxi sa pojmom medicína označuje humánna (ľudská) medicína, pre informácie o ďalších druhoch medicíny pozri príslušné články (veterinárna medicína – zverolekárstvo, fytomedicína – rastlinné lekárstvo). Študent medicíny sa označuje aj ako medik.

Presná definícia medicíny je zložitá. Podľa Málka je medicína každá výskumná a vedecká činnosť, ktorá smeruje k objasneniu etiopatogenézy chorobných stavov, k ich diagnostike, prevencii a liečeniu (konzervatívnemu i chirurgickému), a ktorá cieli k vytvoreniu prostredia optimálneho pre život človeka. Najzákladnejším špecifickým znakom medicíny je to, že predmetom jej skúmania je človek v zdraví i chorobe. Príznačným pre medicínu je poslanie zabrániť chorobným stavom alebo ich s úspechom liečiť. Medicína má vždy dočinenia s osudom človeka, ktorý sa domáha pomoci. Lekár preto musí aktívne pristupovať k lekárskym problémom a konať i vtedy, keď sú teoretické predpoklady ešte kusé. Má povinnosť liečiť aj za veľmi obmedzených znalostí podstaty choroby, kedy je nevyhnutný empirický prístup.

Štandardne pod pojem medicína spadajú odbory, ktoré využívajú postupy a metódy vyučované na lekárskych fakultách. V zásade možno vyhlásiť, že medicína je aplikovaný biologický odbor, ktorý vhodným spôsobom prihliada aj na poznatky ďalších disciplín, najmä z okruhu chémie, psychológie, etiky a práva. Neoddeliteľnou súčasťou medicíny je aj vedecká metóda založená predovšetkým na empírii a následnom zovšeobecňovaní týchto poznatkov pomocou neúplnej indukcie, k čomu je široko využívaná štatistika. Celý koncept medicíny sa nazýva Evidence Based Medicine (EBM, medicína založená na dôkazoch). EBM je relatívne nový koncept; preto v medicíne stále pretrvávajú niektoré aspekty, ktoré sú v zásade non-EBM. Ide najmä rozšírenosť niektorých okrajových terapeutických postupov (napr. podávanie pentoxifylínu, systémová enzymoterapia a podobne), pri ktorých sa očakáva, že sa postupne presunú do oblasti alternatívnej medicíny s prirodzeným úbytkom lekárov zvyknutých tieto postupy voliť.

• Anatómia (náuka o makroskopických štruktúrach organizmu)
• Biochémia (náuka o chemických procesoch v organizme)
• Biofyzika (náuka o fyzikálnych procesoch v organizme)
• Bioštatistika (aplikácia štatistických metód v biologických vedách, nevyhnutná pre plánovanie a vyhodnocovanie medicínskych výskumov a štúdií, a taktiež pre epidemiológiu)
• Cytológia (náuka o bunkách)
• Dietológia (náuka o výžive a jej vzťahu k zdraviu a chorobám)
• Embryológia (náuka o vývoji organizmu)
• Epidemiológia (náuka o demografii chorobných procesov, zahŕňa v sebe aj hygienu)
• Farmakológia (náuka o liečivách a ich účinku)
• Fotobiológia (náuka o vplyve neionizujúceho žiarenia na živé organizmy)
• Fyziológia (náuka o funkcii jednotlivých orgánov)
• Genetika (náuka o génoch a ich úlohe v dedičnosti a prejave na organizmoch)
• Histológia (náuka o mikroskopickom zložení tkanív)
• Imunológia (náuka o imunitnom systéme)
• Mikrobiológia (náuka o mikroorganizmoch)
• Neurovedy (biológia a fyziológia špecializujúca sa na nervový systém)
• Patológia (náuka o chorobách)
  • Patologická anatómia (z morfologického hľadiska)
  • Patologická fyziológia (z funkčného hľadiska)
• Rádiobiológia (náuka o vplyve ionizujúceho žiarenia na živé organizmy)
• Toxikológia (náuka o škodlivom účinku liečiv a jedov na organizmus)

• Všeobecná chirurgia
• Brušná chirurgia
• Úrazová chirurgia
• Kardiochirurgia
• Cievna chirurgia
• Neurochirurgia
• Plastická a rekonštrukčná chirurgia
• Pediatrická chirurgia
• Maxilofaciálna chirurgia
• Ortopédia
• Urológia

• Angiológia
• Endokrinológia
• Gastroenterológia
• Gerontológia (geriatria)
• Hematológia
• Infekčné lekárstvo
• Kardiológia
• Nefrológia
• Onkológia
• Pediatria
• Pneumológia
  • Ftizeológia
• Reumatológia

• Klinické laboratórne vedy
  • Hematológia
  • Klinická biochémia
  • Klinická mikrobiológia
• Klinická patológia
• Nukleárna medicína
• Rádiológia

• Andrológia
• Anestéziológia
• Dermatológia
• Fyziatria
• Gynekológia a pôrodníctvo
• Intenzívna medicína
• Klinická genetika
• Letecké a kozmické lekárstvo (angl. Aerospace medicine)
• Neurológia
• Oftalmológia
• Otorinolaryngológia
• Pediatria
• Praktické lekárstvo
• Preventívne lekárstvo
  • Verejná zdravotná starostlivosť
  • Pracovné lekárstvo
• Psychiatria
  • Detská psychiatria
  • Geriatrická psychiatria
  • Neuropsychiatria
  • Sociálna psychiatria
  • Súdna psychiatria
• Stomatológia
• Venerológia

• Algiatria
• Biomedicínske inžinierstvo
• Cestovná medicína
• Environmentálna medicína
• Evolučná medicína
• klinická farmakológia
• Laserová medicína
• Medicína katastrof
• Medicínska informatika
• Nemocničná medicína
• Nozológia
• Paliatívna medicína
• Potápačské lekárstvo alebo Pretlaková medicína (angl. diving medicine, hyperbaric medicine)
• Sexuálna medicína
• Súdne lekárstvo
• Športové lekárstvo
• Zdravotná etika
• Množstvo ďalších medicínskych vied, napr.: tropická medicína

Bližšie informácie v hlavnom článku: Alternatívna medicína

Alternatívna medicína je súbor liečebných metód, ktoré sú niektorými považované za alternatívu ku klasickej medicíne. Niektoré jej postupy prinášajú praktické výsledky a po vedeckom overení sú presunuté do klasickej medicíny. Väčšina má sporný účinok a nezriedka môže poškodiť zdravie a ohroziť život pacienta.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Medicína
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medicína

Medicínsky portál

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.