Martin Bencúr

Martin Bencúr
slovenský lekárnik, filantrop
Narodenie	07.10.17837. október 1783 Jasenová, Habsburská monarchia
Úmrtie	31. august 1855 (71 rokov) Šopron, Rakúske cisárstvo
Národnosť	slovenská
Známy vďaka	filantropia
Profesia	lekárnik
Rodičia	Ján Bencúr Števo Mária Jandurová
Manželka	Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800 – † 28. 03. 1889 Šopron)
Biografický portál

Martin Bencúr (* 7. október 1783, Jasenová – † 31. august 1855, Šopron) bol slovenský lekárnik, filantrop.

Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.^[1] Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v Dobšinej, ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v Maukschovej lekárni v Dolnom Kubíne. V Pešti pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol magistérium a stal sa magistrom farmácie. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v Pécsi, potom si prenajal lekáreň v Modre. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v Rimavskej Sobote sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v Prešporku s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v Petrovaradíne, ktorý je v súčasnosti časťou Nového Sadu. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej Oravy a v roku 1825 sa presťahoval do Šoprona, kde kúpil lekáreň U anjela. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku 1827 po získaní občianstva mesta Šopron. Občiansku prísahu zložil 10. januára 1827.^[2] Lekáreň U anjela vlastnil do roku 1833.^[3] Lekáreň U anjela na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto Šopron, evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.^[4]

Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika Wilhelma (Viliama) Fuchsa, ktorý bol významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom cisárskej Rakúskej akadémie vied. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853.

Svojej rodnej obci Jasenová Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa Esterházyho^[5]. V roku 1853 Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti.^[6] V roku 1842 Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko-Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.^[7] Na evanjelických školách v Šoprone študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona Daniela Čaploviča. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1 000 zlatých na podporu slovenských študentov.^[8] Aj Martin Kukučín, tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu.