Lovča

O iných významoch výrazu Lovča pozri Lovča (rozlišovacia stránka).

Lovča
obec
Kostol sv. Filipa a Jakuba mladšieho
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Nadmorská výška	242 m n. m.
Súradnice	48°34′22″S 18°48′55″V / 48,5729°S 18,8152°V / 48.5729; 18.8152
Rozloha	10,44 km² (1 044 ha) [1]
Obyvateľstvo	683 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	65,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1278[1]/1283[2]
Starosta	Ondrej Bahno[3] (SMER-SD)
PSČ	966 21
ŠÚJ	517020
EČV (do r. 2022)	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa obecného úradu	Gerometova 95
E-mailová adresa	lovca@lovca.sk
Telefón	045 / 673 28 35
Fax	045 / 673 28 35
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lovča, Slovakia
Webová stránka: lovca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lovča (maď. Nagylócsa) je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom.

Historické centrum obce, ulicu Hronská a Geromettova charakterizuje veľký rozostup domov a široké verejné priestranstvo, ktoré dávajú obci moderný vzhľad. Za toto usporiadanie vďačí obec dvom ženám, ktoré následne po sebe nešťastnou náhodou spôsobili v rokoch 1838 a 1839 zničujúce požiare, kedy vtedajšia obec úplne vyhorela. Novým usporiadaním domov sa malo zamedziť ďalšiemu šíreniu ohňa zo slamených striech. Cez obec preteká Lovčický potok, ktorý je v dĺžkach 400 a 100 metrov prekrytý betónovou klenbou, vybudovanou v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Cestujúci prechádzajúci obcou si preto ani nevšimne, že prechádza ponad potok. Na najväčšom úseku klenby je vybudovaný Park SNP. Zaujímavosťou je fontána, ktorá je napájaná samospádom vodou zo vzdialenej vodnej nádrže. V katastrálnom území obce sa nachádzajú dve vodné nádrže s názvami “Lovča“ a „Zákruty“. V obci tiež zaujme športový areál, pozostávajúci s futbalového ihriska a multifunkčného ihriska.

Prvá písomná zmienka o obci Lovča je doložená z roku 1283, kedy sa nazývala Loucha. Názvy obce sa postupne menili: 1773 - Welka Lovcza, 1808 - Welká Lowča, 1860 - Gross Lovcsa, 1920 - Lovča. Po maďarsky sa obec nazývala Nagylócsa.

V roku 1283 obec patrila arcibiskupskému majetku v Šúšolí spomínanému už v roku 1209, od roku 1776 patrila banskobystrickému biskupstvu. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Kremnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

V roku 1536 obec mala 29 port, v roku 1720 52 daňovníkov, v roku 1828 86 domov a 546 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom a pltníctvom, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec. V roku 1930 došlo k parcelácii biskupských pozemkov. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku Žiar nad Hronom. Neskôr väčšina obyvateľov pracovala v priemysle v Žiari nad Hronom, v Závodoch Slovenského národného povstania.

V obci bolo natočených pár záberov filmu Kosenie Jastrabej lúky, pričom sa veľká časť filmu natáčala v neďalekom Prochoti.^[4]

Obec Lovča leží uprostred Žiarskej kotliny prevažne na pravostrannej nive rieky Hron. Odlesnený pahorkatinný chotár so zvyškami staroštvrtohorných terás toku tvoria treťohorné štrky, piesky a pieskovce. Má nivné a hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 243 m, v jej chotári 231 – 335 m.

Cez obec preteká Lovčický potok. Ten je na dvoch miestach prekrytý betónovou klenbou dlhých 400 a 100 metrov, vybudovaných v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. V katastri obce, na západ od dediny, tiež preteká potok Zákruty, ktorý je regulovaný rovnomennou vodnou nádržou.

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 sa obec od okolitých usadlostí v otázkach demografie neodlišuje. Ku slovenskej národnosti sa prihlásilo viac ako 93% občanov obce. Väčšinové vierovyznanie je rímskokatolícke (88%).

• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba mladšieho, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty stavby z roku 1656. Kostol bol úplne klasicisticky prestavaný v roku 1803. Fasády stavby sú členené pilastrami, portál s trojuholníkovou supraportou je umiestnený v predstavanom rizalite, po stranách ktorého sa nachádzajú dve niky. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. V interiéri sa nachádza výmaľba od E. Massányiho a M. Bohunického z obdobia okolo roku 1930. Súčasťou zariadenia kostola je aj krstiteľnica z roku 1803. Chrám je farským kostolom farnosti so sídlom v obci. V súčasnosti je správcom farnosti (vrátane filiálky v Dolnej Trnávke) je Mgr. Ivan Miksai.^[5]

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci