Olga Havlová
Olga Havlová | |
prvá dáma Československa a Česka | |
Narodenie | 11. júl 1933 Praha, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 27. január 1996 (62 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Olga Havlová |
Olga Havlová, rodená Šplíchalová (* 11. júl 1933, Praha – † 27. január 1996, Praha), bola prvá manželka česko-slovenského a českého prezidenta Václava Havla, prvá dáma Česko-Slovenska a Česka.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Prahe na Žižkove v početnej rodine. Vyučila sa v Baťovej továrni, kde neskôr pracovala. S Václavom Havlom sa spoznala v roku 1953, známosť nadviazali o tri roky neskôr.[1] Vydala sa za neho v roku 1964. V rokoch 1961 až 1969 bola uvádzačkou v Divadle Na Zábradlí, kde v tom čase pôsobil aj Václav Havel.
Aktívne tiež pôsobila v českom disente. V roku 1979 spoluzaložila Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). Od toho istého roku viedla samizdatovú edíciu Expedícia. Na začiatku 80. rokov 20. storočia začal jej milostný vzťah s hercom Janom Kašparom, ktorý trval do druhej polovice 80. rokov kedy ho ukončila. V tom čase mal paralelný vzťah s inou ženou aj Václav Havel.[2][3]
Začiatkom roka 1990 založila Výbor dobré vůle (ako pokračovanie tradície VONS), 23. septembra 1992 bola zaregistrovaná Nadace Olgy Havlové a odvtedy používa nadácia zložený názov Výbor dobré vůle – Nadace Olgy Havlové. Od roku 1991 bola konateľkou spoločnosti Lucerna – Barrandov, ktorú vlastnila napoly so svojou švagrinou Dagmar Havlovou.[4]
Zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v roku 1996.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1991 jej nórska organizácia Stiftelsen Arets Budeie udelila za charitatívnu prácu (ako prvej žene bez nórskeho občianstvo) titul Žena roka. V Holandsku prevzala v roku 1995 detskú cenu barónka zo Zeme všetkých čias. V tom istom roku bola ocenená medailou Přemysla Pittra a stala sa Ženou roka 1995 Českej republiky. V roku 1997 jej bol in memoriam prepožičaný Rad Tomáša Garrigua Masaryka za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 1993 bol o nej nakrútený dokument v rámci cyklu GEN – Galerie elity národa.[5] V roku 2006 – k desiatemu výročiu úmrtia – dokument Pani Olga z cyklu Príbehy slávnych.
Výbor dobré vůle – Nadace Olgy Havlové udeľuje od roku 1995 Cenu Olgy Havlové ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí i napriek nemu pomáhajú ďalším ľuďom.[6]
Od roku 1996 nesie gymnázium v Ostrave-Porube so súhlasom vtedajšieho prezidenta republiky čestný názov Gymnázium Olgy Havlové. V Prahe je po Olge Havlovej pomenovaná ulica a v Jánských Lázních stacionár.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Paní Olga – televizní dokument z cyklu Příběhy slavných
- ↑ ŠŮRA, Adam. Žena, která zůstala svá [online]. s Respekt, 2013-07-06, [cit. 2013-08-04]. Dostupné online.
- ↑ KOSATÍK, Pavel. Člověk má dělat to, nač má sílu (život Olgy Havlové). 1.. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1997. ISBN 978-80-204-1955-2. S. 232 – 239. (po česky)
- ↑ Obchodní rejstřík na justice.cz, IČ 44265808, Lucerna – Barrandov, spol. s r. o. (spoločnosť najprv krátko pôsobila pod firmou 2 000, spol. s r.o.)
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Cena Olgy Havlové
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZÍDEK. Po boku : třiatřicet manželek našich premiérů (1918–2012). Praha : Universum, 2012. 416 s. ISBN 978-80-242-3694-0.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olga Havlová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Olga Havlová – oficiálne stránky Václava Havla
- Olga Havlová – Knižnica Václava Havla
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olga Havlová na českej Wikipédii.