Fyzikálna veličina

Fyzikálna veličina je pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu (hmotného objektu alebo sústavy hmotných objektov) alebo fyzikálneho javu. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie príslušný predpis na meranie (čiže predpis na priradenie číselnej hodnoty).^[1]

Fyzikálna veličina je produktom fyzikálneho skúmania. Z filozofického hľadiska je fyzikálna veličina významový útvar, ktorý je výsledkom poznania kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky fyzikálneho objektu alebo javu.

Každej fyzikálnej veličine sa priraďuje značka (symbol), ktorá sa všeobecne označuje písmenom. Napríklad fyzikálna veličina sila má symbol F.

Každej fyzikálnej veličine je priradená merná jednotka. Napríklad hertz je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania kmitočtu (frekvencie) a má priradenú značku Hz, newton je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania sily a priraďujeme jej značku N.

Fyzikálna veličina je nematematická veličina.

• veličina množstva (veličina kvantity, extenzívna, extenzitná) – napr. hmotnosť, dĺžka, teplo...; sú aditívne
• stavová veličina (veličina kvality, intenzívna, intenzitná) – napr. teplota, tlak...; nie sú aditívne
• protenzívna veličina (plynie trvalo a nedá sa spätne reprodukovať) – čas a odvodené veličiny

• skalár (má veľkosť) – napr. hmotnosť, teplota
• vektor (má veľkosť a smer) – napr. sila, rýchlosť
• tenzor (má veľkosť a viacero význačných smerov) – napr. moment zotrvačnosti, mechanické napätie

Fyzikálna veličina	Základná jednotka	Označenie jednotky	Skupina	Vzorec pre výpočet/určený vzťah
dĺžka	meter	m	skalár	-
hmotnosť	kilogram	kg	skalár	-
čas	sekunda	s	skalár	-
termodynamická teplota	kelvin	K	skalár	-
látkové množstvo	mól	mol	skalár	${\displaystyle n={\frac {N}{N_{A}}}}$
elektrický prúd	ampér	A	skalár	${\displaystyle I={\frac {Q}{T}}}$
svietivosť	kandela	Cd		${\displaystyle I={\frac {\phi }{\Omega }}}$
uhol	radián	rad		-
priestorový uhol	steradián	sterad		-
uhlový stupeň	stupeň, minúta, sekunda	°		-
frekvencia	hertz	Hz		-
sila	newton	N	vektor	-
hustota	kilogram na kubický meter	${\displaystyle kg\cdot m^{-3}}$		${\displaystyle \varrho ={\frac {m}{V}}}$
tlak, mechanické napätie	pascal	Pa		${\displaystyle p={\frac {F}{S}}}$
dynamická viskozita	pascal sekunda	${\displaystyle Pa\cdot s}$		-
práca, energia, teplo	joule	J	skalár	-
výkon	watt	W		${\displaystyle P={\frac {W}{t}}}$
elektrická kapacita	farad	F		-
elektrický náboj	coulomb	C		-
tepelná kapacita	joule na kubický meter	${\displaystyle J\cdot m^{-3}}$		${\displaystyle C={\partial Q \over \partial T}}$
elektrické napätie	volt	V		-
elektrický odpor	ohm	${\displaystyle \Omega }$		-
elektrická vodivosť	siemens	S		${\displaystyle G={\frac {I}{U}}}$
indukčnosť	henry	H		${\displaystyle L={\frac {\phi }{i}}}$
magnetická indukcia	tesla	T		-
magnetický indukčný tok	weber	Wb		-
intenzita osvetlenia	lux	lx		-
intenzita magnetického poľa	ampér na meter	${\displaystyle A\cdot m^{-1}}$	vektor	-
ionizujúce žiarenie	gray	Gy		-
aktivita	becquerel	Bq		-
uhlová rýchlosť	radián za sekundu	${\displaystyle rad\cdot \ s^{-1}}$		-
moment sily	newton meter	${\displaystyle N\cdot \ m}$		-
svetelný tok	lúmen	lm		-
permitivita	farad na meter	${\displaystyle F\cdot \ m^{-1}}$		-
permeabilita	henry na meter	${\displaystyle H\cdot \ m^{-1}}$		${\displaystyle \mu ={\frac {B}{H}}}$
intenzita zvuku	bel	B		-

Jednotka fyzikálnej veličiny je stanovená hodnota fyzikálnej veličiny určitého druhu, ktorá je základom kvantitatívneho porovnávania, napr. meter, sekunda, ampér.

Kvantitatívne porovnávanie fyzikálnej veličiny nazývame meraním fyzikálnej veličiny. Výsledkom je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. Udáva, koľkokrát je hodnota meranej veličiny väčšia ako je hodnota zvolenej jednotky fyzikálnej veličiny (napr. mm, m, km; s, hod.; W, MW) a má vypovedaciu schopnosť, len ak uvedieme aj použitú jednotku fyzikálnej veličiny, vzhľadom na ktorú sa porovnávanie uskutočnilo.

1. ↑ fyzikálna veličina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 675. ; FILIT

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Encyklopedie fyziky