Jaroslav Knil
Jaroslav Knil | |
slovenský maliar | |
Narodenie | 14. január 1929 Štěpánov, Česko |
---|---|
Úmrtie | 27. február 2012 (83 rokov) Pezinok, Slovensko |
Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave |
Odkazy | |
Commons | Jaroslav Knil |
Jaroslav Knil (* 14. január 1929, Štěpánov – † 27. február 2012, Pezinok[1]) bol slovenský maliar. Venoval sa komornej maľbe, dominovala figurálna a portrétna tvorba. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujímala krajinomaľba.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1951 – 1959 študoval na VŠVU v Bratislave v oddelení figurálnej maľby. Od roku 1965 žil v Pezinku.
V šesťdesiatych rokoch položil základy artterapie na Slovensku. Ako prvý slovenský výtvarník sa venoval artterapii v psychiatrickej praxi. Výsledky tejto činnosti spracoval vo svojom diele vtedajší riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Pezinku profesor MUDr. Jozef Pogády. V tomto období vytvoril Jaroslav Knil viacero unikátnych diel v ktorých portrétoval pacientov trpiacich schizofréniou, pričom do obrazov zakomponoval prosté kresbičky portrétovaných pacientov. Tieto diela sú v majetku bratislavských galérií. Z tohto obdobia je tiež známa séria obrazov v ktorých zachytával prejavy opilcov v rôznych situáciách.
V sedemdesiatych rokoch zmenil tému a viac sa venoval krajinomaľbe. Krajinu však maľoval len pocitovo, veľmi abstraktne, čo v tých rokoch nebolo na Slovensku časté. Známym je dielo Svetlo v krajine v ktorom stvárnil svetlo, pričom krajinu tu ani veľmi nevníma. Postupom rokov do svojich obrazov krajinomaľby prinášal čoraz viac realizmu.
Výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]Samostatné výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1964 – PKO Bratislava
- 1964 – Smolenice (zámok)
- 1965 – Piešťany
- 1966 – Praha
- 1974 – Bratislava
- 1981 – Bratislava
Zahraničné výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967 – Londýn
- 1972 – St. Petersburg, Riga
- 1973 – Moskva, Budapešť, Weimar, Sofia
- 1974 – Praha
- 1978 – Praha, Kyjev
- 1980 – Waršava, Budapešť, Halle
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zomrel Jaroslav Knil [online]. Pezinčank.pezinok.sk, 2012, [cit. 2015-09-06]. Dostupné online. (Pezinok)