Istrorumunčina
| Istrorumunčina (Vlășește, Rumârește, Rumêri-kuvinta) | |
| Štáty | Chorvátsko |
|---|---|
| Región | Istria |
| Počet hovoriacich | 830[1] |
| Poradie | ? |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
| Písmo | latinka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ruo |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Istrorumunčina je románsky jazyk, patriaci do balkánskorománskej a rumunskej jazykovej podskupiny, ktorým sa momentálne hovorí v pár dedinách a samotách na polostrove Istria v Chorvátsku.[1]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ešte v 19. stor. sa hovorilo týmto jazykom od vrchu Ćićarija (starovekého Mons Carusadius) až do Terstu. Hovoriaci boli nazývaní Vlasi, ale aj Rumeni, Rumeri, Rumunjevi, Rumini, Čiribiru (tento názov používajú Taliani).[1]
Dnes sa delia na dve malé skupiny[1]:
- kraj Čičarija – okolie obcí Žejane a Muna (pod severným svahom vrchu Učka)
- údolie Raš – okolie Šušnjevice a niekoľko ďalších obcí a k ním prislúchajúcich lazov (pod južným svahom vrchu Učka).
Pred druhou svetovou vojnou sa ich mnoho vysťahovalo, najmä do USA, Argentíny, Švédska, Kanady a Nemecka. Počtom asi 500 hovoriacich sa radia medzi vymierajúce jazyky, Istrorumuni sú nazývaní „najmenšou jazykovou skupinou v Európe“ a sú zaradení v UNESCO Red book of endagered languages (červenej knihe ohrozených jazykov). Obývajúc len asi 8 samôt a 2 spomenutia hodné dediny (vyššie spomenuté Žejane a Šušnjevica) nepovažuje ich Chorvátska vláda za dostatočne významných na založenie vlastného školstva a kultúrnych inštitúcií. Niekoľko stoviek hovoriacich, zachovávajúc si svoj materinský jazyk žije v New Yorku.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyk má síce kodifikovanú spisovnú podobu, no nijaké väčšie literárne diela v ňom nevznikli. Každopádne však Andrea Glavina, Istrorumunka, vzdelaná v Rumunsku, napísala roku 1905 Calendaru lu Rumeri din Istrie („kalendár istrijských Rumunov“), v ktorom bolo napísaných mnoho príbehov jednoduchého ľudu – Rumunov z Istrie. Roku 1998 zostavil zbierku Istrorumunských ľudových piesní a príbehov A. Kovačec. Keď sa Andrea Glavina stala starostkou Valdarsy a založila tam roku 1922 školu s vyučovacím jazykom Rumunčinou, napísala po Rumunsky nasledujúci „Imnul Istro-Romanilor“:
- Roma, Roma i mama noastră
- noi Români rămânem
- Romania i sora noastră
- tot un sâng-avem
- nu suntem singuri pe lume
- și 'neă avem frați
- Italiani cu mare nume
- mâna cu noi dați
- ca sa fim frate și frate
- cum a dat Dumnezeu
- să trăim până la moarte
- eu și tu și tu și au
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 235.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Istro-Romanian language na anglickej Wikipédii.