Hestia

Hestia bola grécka panenská bohyňa a ochrankyňa domáceho kozuba. Bola dcérou Titana Krona a jeho manželky Rheie. Hestia bola veľmi významnou bohyňou, pretože rodinný kozub, ktorého bola strážkyňou, bol stredom rodiny.

Po víťazstve jej brata Dia nad ich otcom a jej oslobodení, sa s ňou chceli oženiť Poseidón aj Apolón. Hestia odmietla a zaviazala sa k večnému panenstvu. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozuba, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.

Hestia je bohyňa prvej olympskej generácie. Je najstaršou dcérou titanov Rhey a Krona a je sestrou Demeter, Háda, Héry, Poseidóna a Dia. Hneď po ich narodení Kronos pohltil všetky svoje deti (Hestia bola prvá, ktorú pohltil) okrem posledného a najmladšieho Dia, ktorého zachránila Rhea. Zeus namiesto toho prinútil Krona, aby vyvrhol jeho súrodencov, a viedol ich do vojny proti ich otcovi a ostatným Titánom.^[1] Ako „prvá, ktorá bola pohltená... a posledná, ktorá sa opäť objavila", je teda Hestia najstaršou a zároveň najmladšou dcérou; táto mýtická inverzia sa nachádza v Homérovom Hymne na Afroditu (700 pred Kr.).^[2]

Zeus uložil Hestii povinnosť živiť a udržiavať oheň olympského ohniska mastnými, horľavými časťami zvieracích obetí bohom. Všade, kde sa varilo jedlo alebo kde sa pálila obeta, mala teda svoj podiel na vzdanej úcte. Aj vo všetkých chrámoch bohov má svoje miesto. „Medzi všetkými smrteľníkmi bola hlavnou bohyňou".^[3]

Bohovia Poseidón a Apolón (jej brat, resp. synovec) sa do Hestie zamilovali a uchádzali sa o jej ruku. Hestia však nechcela ani jedného z nich, namiesto toho sa vybrala k Diovi a zložila veľkú prísahu, že navždy zostane pannou a nikdy sa nevydá. V Homérovskom Hymne na Afroditu je Afrodita opísaná ako „bezmocná" voči Hestii.^[4]

V Aténach „v Platónových časoch" „existovala nezhoda v zozname dvanástich hlavných bohov v tom, či k ostatným jedenástim patrí Hestia alebo Dionýzos. Napríklad na oltári na agore bola uvedená Hestia, ale na východnom vlyse Partenónu bol namiesto nej Dionýzos. Ohnisko však bolo prítomné a „neexistuje žiadna historka o tom, že by Hestia „bola niekedy odstránená zo svojho pevného sídla".^[5] Burkert poznamenáva, že „keďže ohnisko je nehybné, Hestia sa nemôže zúčastniť ani na sprievode bohov, nieto ešte na iných vylomeninách bohov Olympu".^[6]

Tradične Hestia na starovekých vyobrazeniach Gigantomachie chýba, pretože je to ona, kto musí udržiavať domáce ohne, keď sú ostatní bohovia preč.^[7] Napriek tomu jej možnú účasť v boji proti Gigantom dokazuje nápis na severnom vlyse Sifnijskej pokladnice v Delfách.

Jej mýtografické postavenie ako prvorodenej Rhey a Krona zrejme odôvodňuje tradíciu, pri ktorej sa pred každou obetou prináša malá obeta Hestii („Hestia je prvá"), hoci medzi Grékmi to nebolo všeobecné. V Odysei 14, 432 - 436 verný pastier svíň Eumaios začína hostinu pre svojho pána Odysea tým, že vytrhne chumáče z kančej hlavy a hodí ich do ohňa s modlitbou adresovanou všetkým mocným, potom mäso rozkrája na sedem rovnakých porcií: „jednu odložil nabok a vzniesol modlitbu k lesným nymfám a Hermovi, Maiinmu synovi".

Hestia je stotožnená s ohniskom ako fyzickým objektom a abstrakciami spoločenstva a domácnosti, na rozdiel od ohňa kováčskej vyhne používaného pri kováčstve a spracovaní kovov, ktoré sú doménou boha Héfaista. Jej zobrazenia sú zriedkavé a zriedkavo potvrdené. V klasickom gréckom umení sa občas zobrazuje ako žena jednoducho a skromne zahalená závojom na hlave. Niekedy je zobrazená s palicou v ruke alebo pri veľkom ohni. Sedí na obyčajnom drevenom tróne s bielou vlnenou poduškou a, ako vyhlasuje Robert Graves, „neobťažovala sa vybrať si emblém".^[8] Jej pridruženým obetným zvieraťom bolo domáce prasa.^[9]

Uctievanie Hestie sa sústreďovalo okolo domáceho aj občianskeho krbu. Ohnisko bolo nevyhnutné pre teplo, prípravu jedla a dokončenie obetných darov božstvám. Na slávnostiach sa Hestii prinášali prvé a posledné libácie vína.^[10] Pausanias píše, že obyvatelia Elidy obetovali najprv Hestii a až potom iným bohom.^[11] Xenofón v diele O Kýrovej výchove napísal, že Kýros Veľký obetoval najprv Hestii, potom panovníkovi Diovi a potom ktorémukoľvek inému bohu, ktorého navrhli mágovia.^[12]

Náhodné alebo nedbanlivé vyhasnutie ohňa v domácom krbe predstavovalo zlyhanie domácej a náboženskej starostlivosti o rodinu; neudržiavanie verejného ohňa Hestie v jej chráme alebo svätyni bolo porušením povinností voči širokej komunite. Krbový oheň sa mohol v prípade potreby úmyselne, rituálne uhasiť, ale jeho zapálenie mali sprevádzať rituály dokončenia, očistenia a obnovy, porovnateľné s rituálmi a konotáciami večného ohňa a svätostánkových lámp. Na úrovni polisu boli ohniská gréckych kolónií a ich materských miest spojené a posvätené kultom Hestie. Athénaios z Naukratidy v Deipnosophistaie píše, že v Naukrate ľud obedoval v Prytaneione v deň narodenín Hestie Prytanitis.^[13]

Zodpovednosť za Hestiin domáci kult zvyčajne pripadala vedúcej žene domácnosti, hoci niekedy aj mužovi. Obrady Hestie pri ohniskách verejných budov zvyčajne viedli nositelia štátnych úradov; Dionysios z Halikarnasu dosvedčuje, že prytaneum gréckeho štátu alebo obce bolo zasvätené Hestii, ktorej slúžili najmocnejší štátni úradníci. Dôkazy o jej zasvätenom kňazstve sú však veľmi zriedkavé. Väčšina pochádza z raného obdobia rímskeho cisárstva, keď Sparta ponúka niekoľko príkladov žien s kňazským titulom „Hestia". Chalkis tiež ponúka jednu, a to dcéru miestnej elity.

O politických a občianskych funkciách Hestie svedčia aj jej veľmi početné súkromne financované zasvätenia na občianskych miestach a skôr administratívne než náboženské tituly, ktoré používali laickí úradníci zapojení do jej občianskych kultov.

Genealógia bohov Olympu podľa Hésiodovej Teogónie, ak nie je uvedené inak.

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.

• Zoznam postáv gréckej mytológie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hestia

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hestia na anglickej Wikipédii.