Krakovské geto
Súradnice: 50°02′43″S 19°57′17″V / 50,045278°S 19,954722°V
Krakovské geto pre obyvateľov židovského pôvodu v Krakove bolo jedno z piatich najväčších get, ktoré vytvorili nacisti v Generálnom gouvernemente počas 2. svetovej vojny.
História geta
[upraviť | upraviť zdroj]Geto bolo založené na základe nariadenia gubernátora krakovskej oblasti Otta Wachtera zo dňa 3. marca 1941. Podľa tohto nariadenia malo byť otvorené 21. marca.
Vzniklo vo štvrti Podgórze, v ktorej dovtedy žilo asi 3 000 osôb. Malo rozlohu 20 ha a zahrňovalo 15 ulíc (alebo ich častí). Asi 320 domov (s 3167 izbami) ohraničoval plot z ostnatého drôtu. V apríli 1941 bola zahájená výstavba vysokého múru v podobe židovských náhrobkov (macev).
Do geta viedli 4 brány, ktoré sa nachádzali v týchto miestach:
- Plac Zgody (dnes Plac Bohaterów Getta)
- ulice Lwowská
- ulice Limanowského
- Rynek Podgórski
Všetky okná, ktoré ústili na „árijskú“ stranu mesta, boli zamurované alebo zamrežované.
Vo štvrti, v ktorej dovtedy žilo asi 3 tisíc osôb, sa počet osôb zvýšil na 16 tisíc. Pre jednu osobu tak zostával priestor iba 2 m².
Od 15. októbra 1941 bolo geto oficiálne uzavreté. Prejsť na árijskú stranu mesta sa dalo len so špeciálnou priepustkou. Za nepovolené opustenie geta hrozil trest smrti.
Getom viedli dve električkové linky, avšak iba ním prechádzali. V gete neboli žiadne zastávky.
Likvidácia geta
[upraviť | upraviť zdroj]Od 30. mája 1942 začalo systematické vyvážanie osôb do koncentračných táborov. V nasledujúcich mesiacoch bolo vyvezených tisíce osôb.
27. októbra 1942 bolo 5 tisíc osôb (vrátane chorých a detí zo sirotinca) odvezených do vyhladzovacieho tábora v Bełżci. O deň neskôr ďalších 6 tisíc osôb odviezli alebo odviedli do koncentračného tábora v Płaszowe.
Koncom roku 1942 bolo geto rozdelené na dve časti - časť A - určenú pre osoby schopné práce a časť B - pre deti, chorých a starých. Medzi oboma časťami sa dalo pohybovať iba na priepustku, ktorá sa dala len veľmi ťažko získať. V marci 1943 boli osoby z časti A na príkaz veliteľa koncentračného tábora v Płaszowe Amona Götha prevedené do jeho tábora.
Ku konečnej likvidácii geta došlo 13. - 14. marca 1943. Operáciu riadil SS-Sturmbannführer Willi Haase. Asi 8 tisíc Židov, ktorých uznali ako práceschopných, previedli do tábora v Płaszowe. Približne 2 tisíc osôb Nemci zabili priamo pri likvidácii geta, zvyšok transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Krátko pred zahájením druhej svetovej vojny žilo v Krakove asi 64 tisíc obyvateľov židovského pôvodu. Konca vojny sa dožilo necelých tisíc z nich.
Známe osobnosti z krakovského geta
[upraviť | upraviť zdroj]- Miriam Akavia – spisovateľka a prekladateľka, predsedníčka Towarzystwa Izrael-Polska
- Mordechaj Gebirtig – básnik a autor piesní
- Ryszard Horowitz – fotograf
- Roma Ligocka – spisovateľka
- Abraham Neuman – maliar a grafik
- Roman Polański – poľský režisér
- Oskar Schindler – nemecký priemyselník (pozri Schindlerov zoznam)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Vchod do krakovského geta, 1941
-
Deportácia Židov z krakovského geta, marec 1943
-
Opustený majetok deportovaných, marec 1943
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krakovské geto
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Krakovské geto (po poľsky)
- Schindlerovi židia spomínali na udalosti z krakovského geta Archivované 2008-04-01 na Wayback Machine (po slovensky)