Kleobis a Bitón

Kleobis a Bitón (starogr. Κλέοβις και Βίτων – Kleobis kai Bitón, lat. Cleobis et Biton) sú v gréckej mytológii synovia Hérinej kňažky Kydippy z Argosu, ktorých bohyňa Héra obdarovala najvzácnejším darom: sladkou smrťou v mladosti.^[1]

Antický historik Hérodotos zaznamenal legendu o bratoch Kleobiovi a Bitónovi, ktorú podľa neho rozprával aténsky politik Solón lýdskemu kráľovi Kroisovi.^[2]

Kleobis a Bitón boli rodáci z Argosu a ich matkou bola Kydippé, kňažka bohyne Héry. Keď sa raz mala ich matka zúčastniť na slávnosti v chráme bohyne Héry, vzdialenom 45 stadionov od Argosu, jej býky, ktoré mali ťahať voz sa nevrátili včas z poľa.^[2]Aby slávnosť nezmeškala, jej synovia sa zapriahli namiesto nich a celú cestu ju ťahali, aby sa tam dôstojne a včas dostala. Keď prišli, ľudia zhromaždení okolo chrámu boli udivení láskou a oddanosťou mladíkov k svojej matke a blahoslavili ich.

Kydippa bola tak dojatá, že pristúpila k soche bohyne Héry a požiadala ju, aby jej synov odmenila tým najkrajším darom, aký môže boh smrteľníkovi dať.^[2] Kleobis a Bitón nato upadli do sladkého spánku, z ktorého sa už nikdy neprebrali. Podľa úsudku bohov bolo najväčším šťastím a najväčším darom s akým sa človek mohol stretnúť, nečakaná a sladká smrť v mladosti.^[3]Hérodotos na vysvetlenie uvádza antické porekadlo "Nenazývajte nikoho šťastným, pokiaľ nezomrel".^[4][5]

Argosania im neskôr dali na počesť postaviť sochy, ktoré umiestnili v chráme v Delfách^[2] a uctievali ich ako héróov.^[3] Ich sochy v Delfách videl v piatom storočí pred Kr. aj Hérodotos.

Sochy Kleóbia a Bitóna sa v Delfách našli. Vytesal ich argoský sochár Polymédes okolo roku 590 pred Kr., sú nadživotnej veľkosti a svojou archaickou meravosťou predstavujú typ kúroov (mladíkov) toho obdobia. Umiestnili ich v osobitnej miestnosti Delfského múzea.^[3]