Ferrari F40

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Ferrari F40
Výrobca	Ferrari
Produkcia	1987 – 1990 (1 311 ks)
Krajina pôvodu	Taliansko
Predchodca	Ferrari 288 GTO
Nasledovník	Ferrari F50
Typ karosérie	Berlinetta
Usporiadanie	motor vzadu-uprostred, zadný náhon
Motor(y)	2,9L (2 936 cm³)V8 biturbo
Prevodovka(y)	5-rýchlostná manuálna
Rázvor	2 451 mm
Dĺžka	4 430 mm
Šírka	1 980 mm
Výška	1 130 mm
Hmotnosť	1 100 kg
Dizajnér	Pininfarina (Leonardo Fioravanti)

Ferrari F40 je automobil, ktorý bol predstavený pri príležitosti 40. výročia automobilky Ferrari, preto nesie názov F40. Je nástupcom modelu 288 GTO, neskôr v roku 1995 bolo nahradené modelom F50. Vyrobených bolo iba 1311 kusov; preto je dnes veľmi vzácne a jeho cena sa v súčasnosti pohybuje okolo 350 000 – 400 000 €. Disponoval len veľmi "sparťanskou výbavou", ale vďaka jeho jedinečnému vzhľadu sa hneď stal obľúbený. F40-tka vychádzala z návrhov zakladateľa firmy – Enza Ferrariho, ktorý pôvodne plánoval len 450 kusovú výrobu.

Ferrari F40 využíva 2,9-litrový, dvakrát preplňovaný vidlicový osemvalec, ktorý je pozdĺžne uložený pred zadnou nápravou – teda uprostred. Disponuje výkonom 477 PS (351 kW; 471 hp) pri 7000 ot./min. a krútiacim/točivým momentom až 577 Nm pri 4000 ot./min. Vďaka nízkej hmotnosti a vysokému výkonu prekonala F40-tka 100 km/h za 4s a dosiahla maximálnu rýchlosť až 326 km/h; preto sa v roku 1987 stala najrýchlejším sériovo vyrábaným autom na svete a z trónu zosadila tiež legendárne Porsche 959, ktorého maximálna rýchlosť bola "len" 314 km/h. Motor má klasické rozvody DOHC (4 ventily na valec) a rozmery valca 8,2 cm a 13,9 cm (polomer a výška). Model F40 má jednoduchú 5-rýchlostnú, manuálnu prevodovku; vďaka nej dokázal ísť rovných 100 km/h na jednotku. Prevodovka uložená uprostred vozidla posiela výkon na zadnú nápravu, ktorú tvorí jednoduchý diferenciál a jednoduchá torzná tyč – to znamená to, že čo robí pravé, to robí aj ľavé koleso. Nielen preto sa F40 ťažko ovláda+ okrem toho nemala posilňovač riadenia, radenia či ABS.

Karoséria je z pevných uhlíkových vlákien a oceľovej konštrukcie. Vzadu má F40-tka mohutné krídlo pre zlepšenie aerodynamiky. Celá karoséria je aerodynamicky tvarovaná a zaoblená, aby dosiahla čo najlepší prítlak a čo najmenší odpor vzduchu (len 0,34). Týmto zároveň karoséria nabrala agresívny vzhľad, čo model F40 preslávilo a okamžite ho katapultovalo do automobilovej siene slávy. Dodnes sa aj vďaka svojej jednoduchosti považuje za jedno z najkrajších a najlepších superšportových aut.

Ferrari F40 používalo v podstate rovnaké plne nezávislé lichobežníkové zavesenie kolies ako typ 288 GTO, s vinutými pružinami okolo nastavitelných tlmičov Koni. Na prianie mohlo byť kupé F40 vybavené zavesením s elektronicky nastaviteľnou svetlostou vozidla a tuhosti odpruženia. Odlahčené kotúčové brzdy boli vyvinuté v spolupráci s firmou Brembo. Celý brzdový systém bol prevzatý z tedajších vozidiel formule 1. 17palcové hliníkové kolesá Speedline sa montovali jedinou centrálnou maticou.

Aerodynamika F40 nebola cielená len na dosiahnutie maximálnej rýchlosti (tu sa vozidlo spolieha skôr na silu motora), ale hlavne na zvýšenie stability vozidla pri vysokých rýchlostiach. Dôležité bolo aj dostatočné chladenie výkonného motora a odvádzanie tepla od motora. Výsledkom bolo čosi ako pretekársky automobil s odkrytými kolesami, opatrený karosériou. Veľká pozornosť bola venovaná taktiež prúdeniu vzduchu pod predok a kabínu, motor ale nebol zospodu uzavrený.