Eset

O slovenskej firme pozri ESET.

Eset v hieroglyfoch

,

Eset alebo Éset (grécky Izis, rekonštruovaná výslovnosť Úsat) je staroegyptská bohyňa, manželka vládcu podsvetia Usireva a matka sokolieho boha Hora, ktorá predstavuje archetyp manželky a matky. Jej meno doslova značí „Kráľovná trónu“. Trón je zároveň jej znakom, ktorý sa objavuje v hieroglyfickom zápise jej mena aj v ikonografii. Pôvodne snáď malo Esetino meno trocha iné čítanie, „Kráľovná z mäsa“, t. j. mohlo označovať živú, historickú kráľovnú, manželku vládnúceho faraóna.

Eset bola považovaná za jednu z najmocnejších bohýň starovekého Egypta. Jej moc bola podľa mýtov tak veľká, že dokázala navracať život. V priebehu trvania egyptskej civilizácie do seba prijala atribúty viacerých menej významnejších bohýň, napríklad Hathor, ktorej kravské rohy zvykne mať na hlave v úlohe Horovej matky.

Esetin význam je o to zarážajúcejší, že, na rozdiel od kultov iných bohov, nemala Eset jediné kultové stredisko, z ktorého by sa jej uctievanie šírilo. Prvé zmienky o nej pochádzajú z čias 5. dynastie, ale vrchol dosiahla až v neskorej dobe a počas helénizmu, kedy sa Esetin (Izidin) kult rozšíril po celom Stredomorí. Počas antiky bol jedným z najvýznamnejších mystérijných kultov v Stredomorí.

Meno bohyne Eset sa vzývalo pri mnohých liečiteľských obradoch a je spomínané aj na medicínskych papyrusoch. Súvisí to s veľkou čarodejnou mocou bohyne rovnako ako s jej úlohou ideálnej matky a manželky. K tejto jej funkcii sa vzťahuje napríklad príbeh Eset a sedem škorpiónov, v ktorom sedem Esetiných ochrancov - škorpióny Petet, Tjetet, Matet, Mesetet, Mesetef, Tefen a Befen - sprevádza bohyňu s malým Horom na úteku pred Sutechom, ktorý sa ich snaží zničiť. Pri úteku im odmietne pomôcť bohatá žena, za čo ju sedem škorpiónov potrestá tým, že uštipnú jej malé dieťa. Eset však nedopustí, aby nevinné dieťa zahynulo a vydá sa ho vyliečiť, za čo sa jeho matka Eset dodatočne ospravedlní a obdaruje ju. Podobné príbehy o Eset a malom Horovi, v ktorých často je práve Hor chorým dieťaťom, ktoré jeho matka lieči, tvoria súčasť mnohých liečebných procedúr starovekého Egypta. Chorý je pripodobnený postave z príbehu, čím na seba má upriamiť Esetinu starostlivú pozornosť.

Iný mýtus uvádza, ako sa podarilo Eset získať jej obrovskú čarovnú moc. Pri jednej príležitosti ukradla niekoľko slín slnečného boha Ré a stvorila z nich jedovatého hada. Toho potom nastražila tak, že starého Réa pri jednej z jeho prechádzok uštipol. Boha sa okamžite zmocnila bolesť a horúčka, v ktorej si zavolal svoju Enneadu, aby u nej hľadal pomoc, ale žiadne z božstiev mu nedokáže podať liek, s výnimkou Eset. Eset-liečiteľka mu je však ochotná pomôcť len v tom prípade, že jej Ré prezradí svoje najtajnejšie meno, zdroj svojej neobmedzenej moci, vďaka ktorému by sa stala Eset rovnako významná ako on sám. Ré sa ošíva, blaboce svoje ostatné mená, ale bolesť sa stupňuje a nakoniec je nútený sa Eset podvoliť. Bohyňa mu na oplátku sľúbi, že tajné meno neprezradí ona ani jej syn Hor nikomu na zemi (to sa môže vzťahovať aj na faraóna, ktorý ako vtelenie sokolieho boha na zemi teda poznal toto tajné meno).

Počas helenizmu sa začal Izisin kult šíriť mimo Egypta do celého Stredomoria. Na mnohých miestach Izis prevzala úlohu a atribúty pôvodných bohýň. Typickým príkladom môže byť Byblos, stredisko uctievania semitskej bohyne Aštarte, s ktorou bola Izis stotožnená. V tejto dobe bola tiež, pre svoju úlohu ochrankyne a atribút žiadostivosti, ktorý prevzala od bohyne Hathor, považovaná za patrónku námorníkov. Podobne je niektorými považovaná arabská bohyňa Al-Uzza na základe podobnosti mien za formu Eset.

Izidin kult bol jedným z najvýznamnejších mystérijných kultov antického sveta. Klasickí autori robia často narážky na Izidine mystériá v svojich dielach (príkladom môže byť Lucius Apuleius, ktorý nechá svojho hlavného hrdinu premeniť sa na osla a až Izis mu, po zasvätení do jej mystérií, vráti jeho vlastnú podobu). Bohyňa mala svoje chrámy v Grécku, Ríme aj antických provinciach, dokonca až na Britských ostrovoch. Posledný Izidin chrám vo Fílach / Philae - zatopený ostrov na Níle bol zavretý až v 6. storočí. Tento akt je považovaný za definitívny koniec staroegyptského náboženstva.

O kňazoch Izis sa zachovalo len málo správ, je však zrejmé, že bohyňa mala kňazov i kňažky. V antickej dobe boli známi ako liečitelia a tvrdilo sa o nich, že majú mnohé ďalšie magické schopnosti vrátane vykladania snov a schopnosti ovládať počasie tým, že si česali alebo zaplietali vlasy. Verilo sa, že pre túto poslednú schopnosť považovali Egypťania uzly za magické.

Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Izis