Derwent Valley Mills
| Derwent Valley Mills* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Masson mill, jedna z továrenských budov | |
| Štát |  Spojené kráľovstvo
|
| Typ | kultúrna |
| Kritériá | ii, iv |
| Identifikačné č. | 1030 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 53°1′13″S 1°29′59″Z / 53,02028°S 1,49972°Z |
| História zápisu | |
| Zápis | 2001 (25. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Derwent Valley Mills (po slovensky: Továrne údolí Derwentu) je lokalita v údolí Derwentu v grófstve Derbyshire v Anglicku, ktorá bola v decembri 2001 vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO. Spravuje ju organizácia Derwent Valley Mills Partnership. V tomto regióne sa v rámci priemyselnej revolúcie v devätnástom storočí zrodil moderný koncept továrne. Išlo o moderné pradiarne bavlny vyvinuté Richardom Arkwrightom. S postupom technológií bolo možné spracovávať bavlnu neustále. Systém sa rozšíril po celom údolí a v roku 1788 bolo v Británii už viac ako dve stovky tovární Arkwrightova typu. Arkwrightova vylepšenia, a to ako v technike, tak v organizácii práce, bola neskôr vyvezená do Spojených štátov amerických aj do Európy.
Pohon strojov v textilnom priemysle pomocou vodného kolesa bol v Anglicku predstavený už v roku 1719 v práčovni hodvábu Johna Lombeho v neďalekom Derby (dnes v budove sídli Derbské priemyselné múzeum), ale Richard Arkwright bol prvý, kto dokázal využiť vodnú energiu na spracovanie bavlny. Podarilo sa mu to v sedemdesiatych rokoch osemnásteho storočia, kedy si nechal patentovať vodný rám, teda spriadacie stroj poháňaný vodou. Ten mohol jednak pracovať bez prestania a jednak mohol byť obsluhovaný aj nie príliš skúsenými robotníkmi. Prvá postavená továreň, Cromford Mill, bola čoskoro nasledovaná ďalšími. Tie si vyžadovali veľkú pracovnú silu a naopak robotníkov bolo nutné ubytovať. V okolí rieky tak začali vznikať okrem domov aj školy, kaplnka a trhy.
Továrne a nové komunity vznikli v Belperi, Darley Abbey a v Milforde. Arkwrightov vynález bol hojne kopírovaný, niekedy aj bez toho, že by boli Arkwrightovi zaplatené patričné poplatky. V údolí Derwentu rozkvitalo spracovania bavlny až do prvej štvrtiny devätnásteho storočia, kedy sa postupne začalo presúvať do Lancashiru, ktorý bol bližšie trhom i zdrojom materiálu. Budovy bývalých tovární potom začali napospol slúžiť iným účelom, ale dochovali sa v dobrom stave. V niektorých z nich sú dnes múzeá otvorené verejnosti.
Umiestnenie a rozsah
[upraviť | upraviť zdroj]Areál svetového dedičstva má plochu 12,3 kilometrov štvorcových a je rozprestretý po dĺžke 24 kilometrov pozdĺž údolia rieky Derwent v Derbyshire, od Matlock Bath na severe až k centru mesta Derby na juhu. Okrem továrenských komplexov zahŕňa tiež osídlenia, hate na rieke a dopravnú sieť, ktorá továrne zásobovala. Do areálu patrí Cromford, Belper, Milford a Darley Abbey a celkom je tu 838 pamiatkovo chránených budov. Ide ako priamo o budovy továrenské, tak aj o budovy obytné a budovy služieb. Cromfordský kanál a železnica Cromford and High Peak, ktoré prispeli k industrializácii oblasti, sú tiež súčasťou svetového dedičstva.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom sedemnásteho storočia bol zvýšený dopyt po hodvábu pre módne doplnky a v rámci snahy zvýšiť produkciu Thomas Cotchett poveril inžiniera Georga Sorocolda, aby postavil továreň blízko centra Derby na ostrove v rieke Derwent. Stavba sa síce nepodarila, ale presvedčila Johna Lombeho (Cotchettova zamestnanca), že o strojové pradenie hodvábu za pomoci vody je záujem. Lombe sa preto pustil do priemyselnej špionáže a nechal sa zamestnať v Taliansku, kde získal plány talianskych strojov na pradenie. Návrh strojov si potom v roku 1719 patentoval a vedľa tej Crotchettovej postavil novú päťposchodovú továreň s rozmermi 33,5 × 12 metrov. V roku 1763, teda 30 rokov po vypršaní patentu, stálo síce len sedem Lombeho tovární, pretože malý trh s hodvábom viac neuživil, však Lombeho príklad v práci s vodnou energiou i s organizáciou nekvalifikovanej práce bol pre ďalší vývoj podstatný.
Hodváb bol luxusný tovar, ktorého nebolo treba veľa, zato po bavlnenom tovare bol dopyt výrazne vyššie. Ale pradenia bavlny bol zložitejší proces než pradenie hodvábu. Prvý skutočne úspešný stroj bol až vodný spriadací stroj vyvinutý Richardom Arkwrightom a patentovaný v roku 1769.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Derwent Valley Mills
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Derwent Valley Mills na českej Wikipédii.
