Burda (pohorie)

Burda (Kováčovské kopce)
pohorie geomorfologický celok
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky
Okres	Nové Zámky
Nadradená jednotka	Matransko-slanská oblasť
Susedné jednotky	Podunajská pahorkatina (na Slovensku)
Podradené jednotky	Vyšehradská brána
Súradnice	47°50′38″S 18°46′52″V / 47,844°S 18,781°V / 47.844; 18.781
Najvyšší bod	Plešivec[1]
- výška	395,4 m n. m.
- súradnice	47°50′15″S 18°47′1″V / 47,83750°S 18,78361°V / 47.83750; 18.78361
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Burda
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Burda alebo staršie Kováčovské kopce je plošne najmenší geomorfologický celok na Slovensku, súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a Matransko-slanskej oblasti.

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Matransko-slanská oblasť → Burda ***

Pohorie Burda sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, na hraniciach s Maďarskom. Na území Slovenska hraničí s Podunajskou pahorkatinou na západe (podcelok Ipeľská pahorkatina). Južnú hranicu tvorí koryto Dunaja, ktorý sa prerezáva cez Vyšehradskú bránu a oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Pilis, východnú hranicu tvorí koryto rieky Ipeľ, ktorý oddeľuje Burdu od maďarského pohoria Börzsöny. Severozápadnú časť pohoria ohraničuje Bajtavská brána, ktorá delí Burdu od Ipeľskej pahorkatiny, časti Zalabský chrbát.^[2] Maximálna dĺžka pohoria je 7,5 km, maximálna šírka len 3,5 km. Najvyšším vrchom pohoria je Plešivec^[3] (395,4 m n. m.) v centrálnej časti, relatívne výškové rozdiely dosahujú 180 až 310 m.

Burda je sopečným pohorím, zaraďovaným k neogénnym vulkanitom. Vulkanická činnosť sa odohrávala vo vodnom prostredí, pričom centrá vulkanizmu sa nachádzali v susedných pohoriach Börzsöny a Pilis. Geologické podložie je tvorené andezitovými pyroklastikami (vulkanické brekcie, zlepence a pieskovce) zo skupiny neogénnych až kvartérnych vulkanitov, miestami je prekryté sprašami. Na území vystupujú na povrch tri výraznejšie extruzívne dómy (lávové kopy). Juhovýchodná časť, pri sútoku Dunaja s Ipľom, je tvorená ílovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia spodného miocénu.

Pohorie Burda je stredohorský krajinný celok. Vyznačuje sa plošinatými chrbtami rozrytými dolinami (najďalej dovnútra pohoria zasahuje Veľká dolina). Výsledkom mrazového zvetrávania v kvartéri sú strmé skalné steny (najmä na južných svahoch pohoria), kužeľovité formy a rozsadliny, na úpätí ktorých sa nahromadili kamenné moria a iné sutinové polohy zvetralín. Po okrajoch pohoria ležia krátke výmoľové doliny a rokle vyerodované periodickými vodnými tokmi.

#	Vrchol	Výška (m)	Súradnice	Poloha na mape	Prístup
1.	Plešivec	395	47°49′57″S 18°46′51″V / 47,83250°S 18,78083°V / 47.83250; 18.78083 (Plešivec)	poloha na mape	neznačený
2.	Burdov	388	47°50′10″S 18°47′02″V / 47,83611°S 18,78389°V / 47.83611; 18.78389 (Burdov)	poloha na mape	neznačený
3.	Kráľova hora	374	47°50′16″S 18°45′45″V / 47,83778°S 18,76250°V / 47.83778; 18.76250 (Kráľova hora)	poloha na mape	(traverz)
4.	Čierna hora	218	47°50′11″S 18°43′46″V / 47,83639°S 18,72944°V / 47.83639; 18.72944 (Čierna hora)	poloha na mape	neznačený

Územie patrí do teplej klimatickej oblasti (A), do suchej podoblasti (záporný index zavlaženia, menej ako −20) a do teplého, suchého okrsku A1 s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom. Počet letných dní je viac ako 50 ročne, priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 550 – 600 mm. Priemerná teplota vzduch v januári dosahuje −4 až −3 °C v centrálnej časti, kým po obvode pohoria je to −3, −2 °C. Priemerná teplota vzduchu v júli je 19 – 20 °C v centrálnej časti a 20 – 21 °C po obvode pohoria.

Z hydrografického hľadiska je oblasť významná odstredivosťou vodných tokov, sieť vodných tokov je kvôli priepustnosti horninového podložia pomerne krátka. Ide o dva krátke prítoky Bajtavského potoka v severozápadnej časti, krátky vodný tok na juhu, v oblasti osady Kováčov a najdlhší potok Dolná (dlhý cca 3,5 km). Ostatné vodné toky sú len periodické. Územie je odvodňované do Hrona, Ipľa a Dunaja.

Pôdy patria prevažne k anhydromorfným pôdam, z pôdnych typov sú to hnedozeme a rendziny, kým okrajové polohy susediace s nivami riek sú pokryté semihydromorfnými fluvizemami.

Z fytogeografického pohľadu tvorí Burda spolu s pohorím Börzsöny jeden fytogeografický celok. Je súčasťou oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu pramatranskej xerotermnej flóry (Matricum). Je významnou lokalitou výskytu teplomilných drevín: dub cerový, dub plstnatý, jaseň mannový, javor tatársky, mechúrnik stromový, višňa mahalebková, mandľa nízka, bršlen bradavičnatý, klokoč perovitý. Na severných svahoch rastú dubovo-hrabové lesy, agáty a bučiny na malých plochách. V podraste možno nájsť napr.: prilbicu jedhojovú, nátržník rozložitý, blyskáč jarný cibuľkonosný, na južných skalnatých svahoch rozchodník prudký Krajinov, druhy rodu kavyľ (pôvabný, chlpatý, tenkolistý), poniklec veľkokvetý, poniklec černastý, mak pochybný bielokvetý, na suchých výslnných stráňach mliečnik panónsky, ľadenec slovenský, hadinec taliansky, zlatobrada južná. Úplne tu chýbajú kalcifilné druhy. Burda predstavuje typ stredohorskej krajiny s teplomilnou vegetáciou, na úpätí so subtypom poľnohospodársko-vinohradníckej krajiny. Z hľadiska výškových vegetačných stupňov sa tu vyskytuje dubová zóna, jej horská podzóna (sopečnej oblasti). Juhovýchodné a západné svahy pokrývajú vinice.

Fauna pohoria Burda je súčasťou provincie stepí, panónskeho úseku. Početne rozšírené sú najmä teplomilné druhy. Z hmyzu napr. sága stepná, koník stepný, modlivka zelená, svrček spevavý, cikáda mannová; z plazov vzácna krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová. Z vtákov tu žijú napr. výrik obyčajný, výr skalný, murárik červenokrídly. Cicavce reprezentuje diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, muflón hôrny a mačka divá.

Na území pohoria sa nachádzajú dve národné prírodné rezervácie: Burdov (pôvodne Kováčovské kopce – juh)^[4] a Leliansky les (pôvodne Kováčovské kopce – sever)^[5]. Kováčovské kopce – juh (aktuálne Burdov) – NPR vyhlásená v roku 1966 na výmere 364,14 ha. Súčasťou je andezitová pahorkatina s najbohatšou teplomilnou biocenózou na Slovensku. Teplomilné dúbravové lesy sa striedajú s lesostepou a enklávami skalnej stepi. Rastie tu mnoho vzácnych rastlinných druhov panónskej flóry, ktoré sa vyskytujú iba tu, resp. tu majú najsevernejšiu hranicu rozšírenia na území Slovenska (napr. ibiš taurský). Rovnako vzácne je aj xerotermné živočíšne spoločenstvo. Zachovali sa zaujímavé bralnaté útvary, skalné steny, veže, okno. Kováčovské kopce – sever (aktuálne Leliansky les) – NPR vyhlásená v roku 1966 na ploche 198,74 ha. Ochraňuje sa severná časť pohoria. Andezitové podložie je prekryté sprašovými nánosmi rôznej mocnosti, na svahoch a dnách úžľabín sú mohutné sprašové pokrovy. Predstavuje dôležitý doklad výskytu buka v skupine lesných typov bukových dúbrav v najnižších polohách štátu.

Územím pohoria vedú tri značkované turistické trasy. Červeno-značený z obce Kamenica nad Hronom južnými svahmi NPR Burdov k železničnej zastávke Kováčov, najdlhší modro-značený z osady Kováčov, okrajom obce Chľaba, cez Veľkú dolinu, popod Kráľovu horu (373,5 m n. m.) a pripája sa k černo-značenému chodníku. Žlto-značený turistický chodník je krátkou spojkou od železničnej zastávky Kováčov do rekreačnej osady Kováčov. Možnosti ubytovania poskytuje rekreačné stredisko Kováčov a podnikové chaty v oblasti železničnej stanice Kamenica nad Hronom. Jedinou chatou vnútri pohoria je chata Ipeľ, prístupná po asfaltovej ceste z obce Bajtava.

Na juhozápadnom okraji pohoria leží Kamenica nad Hronom, z ktorej vedie cesta južným úpätím pohoria a popri Dunaji do obce Chľaba na juhovýchodnej strane pohoria. Na severnej strane pohoria ležia dve obce: Bajtava a Leľa. Bajtava leží pri ceste II/564 od Salky do Kamenice nad Hronom a Štúrova. Leľa sa nachádza na odbočke z tejto cesty za Bajtavou. Všetky obce sú súčasťou okresu Nové Zámky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burda (pohorie)

• Burda – informácie o pohorí Burda vrátane fotografií