Nothing Special   »   [go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Akira Jošino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Akira Jošino
japonský chemik
Akira Jošino
Dielo
Polia pôsobnostielektrochémia
Vedecké pôsobenieMeijo University
Alma materKjótska univerzita
Osacká univerzita
VplyvyKeniči Fukui
John B. Goodenough
Ocenenia
Nobelova cena za chémiu (2019)
Osobné informácie
Narodenie30. január 1948 (76 rokov)
Suita, Japonsko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAkira Jošino
(multimediálne súbory na commons)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Akira Jošino (jap. 吉野 彰 – Jošino Akira; * 30. január 1948, Suita, Japonsko) je japonský chemik a profesor.

Vytvoril prvé bezpečné produkovateľné lítiovo-iónové akumulátory,[1] ktoré sa aktuálne používajú v mobilných telefónoch a laptopoch.

V roku 2019 získal Nobelovu cenu za chémiu[2] spolu s M. Stanleym Whittinghamom a Johnom B. Goodenoughom za vývoj lítiovo-iónových batérií.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Suita v prefektúre Osaka[3] Maturoval na Kitano High School v rodnej Osake v roku 1966,[4] v roku 1970 získal titul B.S. a v roku 1972 titul M.S., oba z petrochémie na Kjótskej univerzite, a potom získal doktorát z inžinierstva na Osackej univerzite v roku 2005.[5][6]

Na vysokej škole navštevoval prednášk& Keniči Fukuia, ktorý sa neskôr stal prvým ázijským laureátom Nobelovej ceny za chémiu.[7]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Celú svoju neakademickú kariéru pôsobil v Asahi Kasei Corporation.[8], kde začal pracovať hneď po získaní magisterského titulu v roku 1972.[9] V roku 1982 začal pracovať v Kawasaki Laboratory a bol povýšený na manažéra vývoja produktov pre iónové akumulátory v roku 1992.[9] V roku 1994 sa stal manažérom technického vývoja pre manufaktúru A&T Battery Corp.,[9] spoločnej spoločnosti firiem Asahi Kasei a Toshiba. V roku 2005 sa v Asahi Kasei stal hlavným vedúcim vlastného laboratória.[9] Od roku 2017 je profesorom na Meijo University.[9]

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]
Akira Jošino

V 80. rokoch 20. storočia začal skúmať dobíjateľné batérie (akumulátory) s použitím polyacetylénu.[9][10] Polyacetylén je polymér, ktorý vedie elektrický prúd, čo zistil Hideki Širakawa, ktorý za tento objav získal v roku 2000 Nobelovu cenu za chémiu.

V roku 1983 vytvoril prototyp akumulátoru s použitím oxidu lítnokobaltitého (LiCoO2), ktorý v roku 1979 objavili Godshall a kolektív na Stanford University[11][12][13] a John B. Goodenough a Koiči Mizušima na University of Oxford ako katódy a polyacetylénu ako anódy.[9] Tento prototyp, v ktorom materiál anódy neobsahuje žiadne lítium a ióny lítia sa presúvajú z katódy vyrobenej z LiCoO2 na anódu počas nabíjania, bol priamym prekurzorom moderných lítiovo-iónových akumulátorov.[9]

Polyacetylén mal veľmi nízku hustotu, čo znamenalo, že vysoká kapacita vyžadovala veľký objem akumulátora, a takisto mal problém s nestabilitou, takže ho Jočino nahradil za uhlíkový materiál na výboru anódy a v roku 1985 vyrobil prvý prototyp lítiovo-iónových akumulátorov a získal na ne patent.[9][14] To bol zrod Li-ion akumulátorov, ktoré sa dnes používajú.[9]

Táto konfigurácia akumulátorov bola v roku 1991 komercializovaná firmou Sony a v roku 1992 firmou A&T Battery.[15] Jošino popísal problémy a históriu procesu tohto vynálezu v kapitole knihy v roku 2014.[16]

Jošino zistil, že uhlíkový materiál s konkrétnou kryštálovou štruktúrou bol vhodný ako materiál na výrobu anódy[17] a tento materiál sa používal v prvej generácií komerčne predávaných Li-ion akumulátoroch. Jošino vyvinul zberač prúdu z hliníkovej fólie,[18] ktorý tvoril pasivačnú vrstvu, aby bolo možné použiť vysoké napätie za nízku cenu, a vyvinul funkčnú membránu separátora.[19]

Štruktúra Li-ion článkov, zavinutá do špirály, bola vyvinutá, aby Jošino vytvoril veľký povrch elektródy a umožnil prechod veľkého prúdu napriek nízkej vodivosti organického elektrolytu.[9]

V roku 1986 zadal Jošino výrobcovi, aby vytvoril prvú sadu prototypov Li-ion akumulátorov.[9] Na základe skúšok bezpečnosti týchto prototypov potom ministerstvo dopravy USA vydalo správu v ktorej bolo uvedené, že tieto akumulátory boli odlišné od kovových lítiových akumulátorov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SPECIA, Megan. Nobel Prize in Chemistry Honors Work on Lithium-Ion Batteries - John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham and Akira Yoshino were recognized for research that has "laid the foundation of a wireless, fossil fuel-free society.". The New York Times, 9 October 2019. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  2. ↑ The Nobel Prize in Chemistry 2019. NobelPrize.org. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. (po anglicky)
  3. ↑ 経歴書 [online]. . Dostupné online.
  4. ↑ ニュース | 78期吉野彰氏 ノーベル化学賞受賞 -六稜WEB [online]. . Dostupné online. (po japonsky)
  5. ↑ Akira Yoshino: Inventing The Lithium Ion Battery [online]. 1 June 2018. Dostupné online.
  6. ↑ Profile of Akira Yoshino and Overview of His Invention of the Lithium-ion Battery
  7. ↑ 芦原千晶. ＜あの頃＞ リチウムイオン電池開発の研究者・吉野彰さん [online]. 30 September 2018. Dostupné online. Archivované 2019-10-09 z originálu.
  8. ↑ Profile of Dr. Akira Yoshino [online]. . Dostupné online.
  9. ↑ a b c d e f g h i j k l Profile of Akira Yoshino, Dr.Eng., and Overview of His Invention of the Lithium-ion Battery [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ FEHRENBACHER, Katie. A conversation with a lithium-ion battery pioneer [online]. GreenBiz, 26 April 2018, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  11. ↑ N. A. Godshall, I. D. Raistrick, and R. A. Huggins, Journal of the Electrochemical Society, Abstract 162, Vol. 126, p. 322C; "Thermodynamic Investigations of Ternary Lithium-Transition Metal-Oxide Systems for Lithium Batteries" (August 1979).
  12. ↑ N. A. Godshall, I. D. Raistrick, and R. A. Huggins, Journal of the Electrochemical Society, Extended Abstract 162, Vol. 79-2, pp. 420-422; "Thermodynamic Investigations of Ternary Lithium-Transition Metal-Oxide Systems for Lithium Batteries" (October 1979).
  13. ↑ Ned A. Godshall, "Electrochemical and Thermodynamic Investigation of Ternary Lithium -Transition Metal-Oxide Cathode Materials for Lithium Batteries: Li2MnO4 spinel, LiCoO2, and LiFeO2", Presentation at 156th Meeting of the Electrochemical Society, Los Angeles, CA, (17 October 1979).
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-12-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  15. ↑ Masaki Yoshio; Akiya Kozawa; Ralph J. Brodd. Introduction: Development of Lithium-Ion Batteries [online]. Springer, 2009. S. xvii. Dostupné online.
  16. ↑ YOSHINO, Akira. Lithium-Ion Batteries: Advances and Applications, chapter 1. 1st. vyd. [s.l.] : Elsevier, 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-444-59513-3. S. 1–20.
  17. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2022-12-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  18. ↑ Article of Tech-On [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-03-22 z originálu. , JP 2128922, Yoshino; Akira, "Nonaqueous secondary Battery", Application date 28 May 1984, issued 2 May 1997, assigned to Asahi Kasei
  19. ↑ JP 2642206 [online]. . Dostupné online. , Yoshino; Akira, "Battery", Application date 28 May 1989, issued 2 May 1997, assigned to Asahi Kasei

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Akira Yoshino na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akira_Jošino&oldid=7921048“