Anton Hlinka
Anton Hlinka | |
slovenský rímskokatolícky kňaz, aktivista, teológ a filozof, publicista a prekladateľ | |
Narodenie | 31. október 1926 Valaská Belá Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 26. marec 2011 (84 rokov) Trenčín, Slovensko |
Prof. Anton Hlinka (* 31. október 1926, Valaská Belá – † 26. marec 2011, Trenčín)[1] bol slovenský rímskokatolícky aktivista, významná osobnosť exilu, katolícky kňaz, teológ a filozof, salezián, univerzitný profesor, publicista a prekladateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Sedem tried študoval na gymnáziu v Trnave a oktávu v Galante, kde roku 1948 zmaturoval. Na pokyn svojich saleziánskych predstavených, najmä Ernesta Macáka, emigroval v lete 1951 do Rakúska a o niekoľko mesiacov do Talianska. V roku 1952 prijal kňazskú vysviacku. Absolvoval štúdium teológie, filozofie a psychológie postupne v Turíne, Viedni a v Ríme. V rokoch 1958 až 1967 prednášal filozofiu v seminároch svojho rádu vo Viedni, Kolíne nad Rýnom a v Katánii. V roku 1961 získal v Ríme doktorát filozofie obhajobou práce "Die theologischen Grundlagen der Bildungslehre Theodor Litts", ktorá neskôr vyšla aj tlačou. V rokoch 1967 – 1971 pôsobil ako študentský kaplán v Miláne. Následne opustil vedeckú a pedagogickú dráhu a nastúpil do rozhlasu Slobodná Európa na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, kde pôsobil až do roku 1990. Neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a v Radio Stefanus, v ktorých pôsobil ako dopisovateľ a redaktor až do roku 1990. Hlinka zredigoval vyše 25 kníh pre Slovákov v zahraničí a doma. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a vyvíjal intenzívnu spisovateľskú, publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, pričom hojne využíval rozhlas a televíziu. V auguste 1991 obnovil na Slovensku Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora. V rámci nej sa organizovali prednáškové kurzy a rozvíjala sa činnosť pre katolícku inteligenciu v odborných sekciách. Spolu s Vladimírom Mečiarom oznamoval z tribúny na Námestí SNP vznik samostatnej Slovenskej republikypo polnoci 1. januára 1993.[2][3] Ako vysokoškolský pedagóg sa v roku 1995 habilitoval na docenta na Cyrilometodskej teologickej fakulte UK V Bratislave a v roku 1997 inauguroval v odbore filozofia na profesora filozofie na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 1996 – 1999 prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 1997 mu bol prezidentom republiky udelený Rad Andreja Hlinku I. triedy. V roku 2000 vážne ochorel.
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Die theologischen Grundlagen der Bildungslehre theodor Litts (dizert.), 1961 (2. 1968).
- Od fyziky a techniky k Bohu. In: Most, 1962, č. 3 – 4, s. 123 – 133.
- Teoretické príčiny konfliktu medzi komunizmom a kresťanstvom. In: Most, XII, 1965, s. 14 – 32.
- K širším obzorom, Rím 1968, 350 s. (7. vyd. B 1993)
- Cesty k nekonečnu. Základné otázky prirodzenej teológie, Rím 1970, 191 s., 2. vyd. 1976, Bratislava 1991 (4. vyd. B. 1974).
- Svetlo z Lisieux, 1973 (1992, Serafín, ISBN 80-85310-08-2. 4. vyd. Bratislava 1993).
- Tomáš Akvinský: Majster dialógu. In: Echo, 1974, č. 8, s. 6 – 12.
- Myslitelia a myšlienky, RI 1977 (Matica slovenská, 1993, ISBN 80-7090-255-8).
- 20+10 Jahre danach, 1978.
- ČSSR zur Lage der katholischen Kirche in der Slowakei, Kusnacht, 1978, 50 s.
- Apartheid, Bern 1979 (2. 1982).
- Viera veľkých vedcov, Rím 1979 (4. vyd. Bratislava 1988, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, podtitul: Diskusia na tému: Boh nejestvuje, veda to dokázala, 1990, Alfa, ISBN 80-7090-255-8.).
- Keď zakvitne rumovisko 1981, (české vydanie: Když rozkvete rumiště, Hnutí pro život ČR, 2006, ISBN 80-239-8461-6)
- Sila slabých a slabosť silných. Diskusia na tému: Cirkev na Slovensku v rokoch 1945 – 1989, 1982,
- Nebeský chrt, 1982.
- Ozvena slova 1.– 2. zv., Zagreb 1982 – 1985 (2. vyd. Bratislava 1992).
- Otázky dneška, Rím 1983, 519 s.
- Majster dialógu (Tomáš Akvinský). In: vedectvo viery 3, 1992, s. 312 – 318.
- Ozvena slova 3, 1992, Alfa, ISBN 80-05-01040-0.
- Ozvena slova 4. Blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti, 1993, Alfa, ISBN 80-05-01130-X.
- Ozvena slova 5. Desatoro. Don Bosco, 1994.
- Slovo do týždňa, 1996, Salus, ISBN 80-967485-1-3, (2 vyd. 1996, Don Bosco, ISBN 80-85405-56-3)
- Ozvena slova 6
- Ozvena slova 7
- Každý sa môže zmeniť. Dynamické modely správania, Vydavateľstvo Don Bosco 1994, ISBN 80-85405-32-6, 405 s.
- Človek bez budúcnosti. In: Verbum, 1996, č. 6, s. 330 – 333.
- Siła słabych słabość silnych. Prześladowanie Kościoła na Słowacji 1945 – 1989, Wydawnictwo PETRUS, Kraków 2013, ss. 312.
- Ježiš na dosah ruky, Vydavateľstvo Don Bosco 2003, ISBN 80-8074-005-4,
- Svätá Terézia z Lisieux, spoluator: Mária Novacká, Lúč, 2015, ISBN 9788081790218.
Preklady (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Carretto, Carlo: Púšť uprostred mesta, RI 1979, 143 s.
- Carretto, Carlo: Listy z púšte, RI, 1980, 167 s.
- Carretto, Carlo: Cez púšť k Otcovi, RI 1983, 461 s.
- Lippert, Peter: Človek Jób sa prihovára Bohu, RI, 1980, 207 s.
- Schmaus, Michael: Sviatosti, RI, 1981, 437 s.
- Ratzinger, Joseph – Kasper, Walter: Viem komu som uveril, RI 1984 (1987), 431 s.
- Schumacher, Ernst Friedrich: Po stupňoch bytia, 1985.
(Práce o ňom)
[upraviť | upraviť zdroj]- HLINKA, Anton, SDB. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 491 – 493.
- Zelenay, Gabo: Osamelý bojovník Anton Hlinka. Bratislava 2001.
- Letz, Ján: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s. 94 – 96, 98, 123, 144, 149, 320.
- Kubanovič Zlatko, Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. In: Don Bosco dnes, roč. XLII., č. 3/2011, s. 26 – 27.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Anton Hlinka [online]. osobnosti.sk, [cit. 2014-10-31]. Dostupné online.
- ↑ https://snn.sk/slovenske-zmrtvychvstanie-bolo-uspesne-ale/
- ↑ https://www.ta3.com/relacia/26975/meciar-k-vyrociu-slovenska-sme-narod-ktory-dokaze-vea-dzurinda-sa-vracia-ja-nie
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Osobnosti.sk
- Životopis Archivované 2007-05-04 na Wayback Machine
- NEKROLÓG: Odišiel Hlas. Nielen Ameriky – Anton Hlinka v spomienkach Ladislava Stromčeka