z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Švédske impérium
Konungariket Sverige
← 
|
1611 – 1721
|
 →
|
|
Geografia
Rozloha Švédskeho impéria v Európe bez zámorských kolónií
|
|
|
|
|
| Obyvateľstvo
|
|
|
švédčina, fínčina, nórčina, estónčina, sámčina, nemčina, latinčina, livončina, lotyština, dánčina, ruština
|
|
|
|
| Štátny útvar
|
|
|
|
|
|
|
| Predchádzajúce štáty:
|
Nástupnícke štáty:
|
|
Švédske impérium alebo Švédska ríša (švéd. Stormaktstiden – „obdobie veľkej moci“) bolo obdobie 17. a počiatku 18. storočia, kedy bolo Švédske kráľovstvo (švéd. Konungariket Sverige) zásluhou svojej výbojnosti veľmi rozsiahle. Švédska armáda bojovala a dobývala územia na veľkej časti Európy. Za vznik impéria sa zvyčajne považuje začiatok vlády Gustáva II. Adolfa, ktorý nastúpil na trón roku 1611, zánik impéria sa datuje do roku 1721, súvisí s Veľkou severnou vojnou.
V roku 1520 Švédsko povstalo proti Dánsku a pod vedením budúceho kráľa Gustáva Vasu získalo nezávislosť. Švédi obchodovali s Anglickom a Holandskom. V roku 1582 dobyli Estónsko, neskôr získali aj časť Fínska a Laponska. Roku 1594 sa narodil švédsky kráľ Gustáv II. Adolf, ktorý na trón zasadol v roku 1611. Bol to oddaný a vzdelaný protestant, dal prestavať švédske mestá, aby sa v nich rozvíjal priemysel. Do roku 1629 Švédsko porazilo Dánsko, Rusko a Poľsko. V roku 1631 v spojenectve so Saskom porazilo pri Breitenfelde neďaleko Lipska cisársku armádu a vojská Katolíckej ligy. V roku 1632 švédska armáda obsadila Mníchov a postupovala na Viedeň, hlavné mesto cisára Ferdinanda II. V bitke pri Lützene síce cisárska armáda ustúpila, no švédsky kráľ Gustáv II. Adolf padol. V rokoch 1697 – 1708 malo Švédsko niekoľko víťazstiev v Európe. V roku 1709 sa Švédi odvážili zaútočiť na Ukrajinu, ale Rusi ich porazili. V roku 1721 bolo Švédsko na ústupe a stratilo všetko čo získalo južne od Baltského mora a Ruska.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Švédské impérium na českej Wikipédii.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švédske impérium
